12: Martin Kostič (Emark): Rovnaké hodnoty zamestnancov, vám môžu priniesť v podnikaní úspech

Diagnóza Podnikateľ Edita Angyalová
Diagnóza Podnikateľ
12: Martin Kostič (Emark): Rovnaké hodnoty zamestnancov, vám môžu priniesť v podnikaní úspech
Loading
/

V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:  

  • Ako vybrať zamestnanca pre vašu novú firmu,
  • že rovnaké hodnoty zamestnancov sú v podnikaní kľúčové,
  • čo je to dátová analytika,
  • že šéf nemá vždy pravdu,
  • tip na zaujímavý podnikateľský nápad,
  • že pri podnikaní je dôležité hľadanie inšpirácie.

Dôležité odkazy z podcastu:

Chcete si podcast radšej prečítať?

rovnake-hodnoty-zamestnancov

Mojím dnešným hosťom je Martin Kostič. Martin v roku 2000 založil spoločnosť EMARK, ktorá je aktuálne jedným z lídrov v oblasti dátovej analytiky v stredoeurópskom regióne. V roku 2019 bola zapísaná vo Financial Times ako jedna z top 500 najrýchlejšie rastúcich firiem. Pred troma rokmi založil softvérový spin-off Inphinity s vývojom na Slovensku, a obchodným a marketingovým vedením vo Veľkej Británii. Preto aj striedavo žije s rodinou v oboch krajinách. Podnikať chcel už odmalička, ale o tom nám už povie sám.

Martin, vitaj.

Ďakujem. Ahoj.

Som veľmi rada, že si sa rozhodol zapojiť do tohto môjho dobrodružstva podcastového, a napriek tomu, že si teda v Londýne, v tejto chvíli, tak možeme nahrávať.

Áno. Ja ďakujem pekne, že si ma pozvala do tohto podcastu. Sledujem Tvoj podcast už nejakú dobu, a strašne sa mi páči, ako spája tie príbehy, a zároveň vlastne aj niečo také praktické, že to dokáže človeku pomôcť trošku sa nasmerovať v nejakých konkrétnych oblastiach. Sa mi to veľmi páči. Držím palce. 😊

Ďakujem. Ja dúfam, že dnes rozdáme zaujímavé rady, a že porozplietame aj nejaké príbehy, ktoré Ty za sebou máš. Ja viem, že ich máš veľmi veľa, biznisových. Možno by sme mohli poslucháčom prezradiť, že sa vlastne poznáme z biznisu, a naše firmy spolupracujú. A až nedávno sme sa rozhodli, že by možno bolo dobre si aj potykať. (smiech)

(smiech) Cez telefón.

Cez telefón, lebo korona nedopustila inak. Teším sa na tento rozhovor, a podľa mňa, poďme naňho.

Ja za chvíľočku poviem, čo je tá téma, ktorá by mala tiež znieť, okrem toho, že odznie Tvoj podnikateľský príbeh. Ale nechcem Ti vziať jednu príležitosť, ktorú dávam každému, kto príde. Takú prvú otázku hneď zvyknem zvoleja položiť, a niektorých to zaskočí. Prečo by si vás, ako firmu, alebo Teba, ako človeka, mal zákazník vybrať? Tak poď.

To je dobrá otázka. Samozrejme sa to pýtame aj my samých seba, neustále. Nejde o to, že by sme pochybovali. To nie. Ale skôr je dôležité si povedať tie diferenciátory, v čom sme pre tých klientov zaujímaví. A vlastne tým, že v podstate EMARK ako taký, je na trhu 20 rokov. A druhá spoločnosť, čo si spomínala, Inphinity, je tiež 3-4 roky aktívna na trhu, pôsobí globálne. Takže tie hodnoty, a to poslanie, sme si trošku tak utriasli priebežne. Ono sa to samozrejme vyvíja, ale je to dosť dané tým, že kto sme, akí sme ľudia, akí ľudia pracujú v týchto spoločnostiach. Taký prvý silný moment je to, čo nás vlastne baví. Pomáhať ľuďom získavať hodnotu z dát. Čiže to je vlastne tak, ako ropná plošina pomáha ľuďom získavať hodnotu z ropy, tak my sa snažíme pomáhať ľuďom získavať hodnotu z dát. A ja by som to prirovnal k niečomu – neviem, či si videla film Limitless.

Nie, povedz.

Tak to bol krásny príklad. Náš klient, Martin Kundrát, nás na toto upozornil, na jednej konferencii, že jemu tak príde, keď začne využívať tieto naše riešenia, ako keby zjedol tú pilulku, ktorá mu neskutočne odblokuje mozog. Zrazu to produktívne využívanie mozgu, ktoré je tak tých 5-7 %, sa akože prudko zvýši.

Chápem.

O tomto bol ten film, ktorý sa volá Limitless. Odporúčam pozrieť.

Ďakujem za tip. Vždy hľadám dobré filmy, takže určite veľmi skoro pozrieme doma.

Takže toto je to, čo nás baví. A naozaj, keď sa pozrieme vlastne do firmy, je to množstvo situácií, kde sa to nejakým spôsobom pretaví potom do reality. Konkrétna vec, čo mi napadá, možno je – kolegyňa, Majka, CTO z Inphinity, tiež som sa jej raz spýtal, čo ju motivuje pri práci. A ona mi hovorí, že keď jej niekto, klient, alebo partner, povie, že pomohla si. Tá pomoc je tam dôležitý taký motív. Konkrétne dôverovala až tak, že teda pritiahla aj kamošku do firmy, takže už pomáhajú viaceré. Toto je taký nejaký jeden moment, že fakt pomáhame tým ľuďom, a snažíme sa. To je to, čo nás motivuje. A snáď to aj tí ľudia vnímajú potom, že nie sme ten veľký americký korporát, že teraz tvrdý target, a delivery, a čísla. Ale skôr to je o tom prínose pre tých ľudí. Potom sú tam možno ďalšie nejaké momenty. Určite ten tím ľudí, ktorý je za tým. Predsa len je biznis tohto druhu o ľuďoch, čiže o expertíze, a roky skúseností. A my sa snažíme s tými ľuďmi pracovať trošku ako s takými diamantmi. Naozaj nájsť človeka, nájsť, v čom je silný, v čom je zaujímavý. Dokonca mnohí ľudia ani nevedia, ani sami nevedia o sebe, čiže my sa snažíme trošku v nich to objaviť. A potom vlastne, keď to objavíme, tak sa snažíme vhodným spôsobom doplniť do toho tímu. A oni potom všetci spolu tak pekne žiaria, ako také vyleštené diamanty. 😊

Rozumiem.

Sa tak navzájom podporujú potom.

Tak si celkom pekne premostil k téme, ktorú dnes máme. A verím, že ešte rozoberieme tieto Tvoje myšlienky viac. Tá dnešná téma je v podstate o tom, ako určiť firme poslanie, respektíve ako to spraviť tak, že viem, prečo moja firma existuje. A nielenže ja to viem, ako majiteľ, ale naviac dosiahnem s mojimi ľuďmi súlad o tom, prečo vlastne firma existuje. Takže toto je vec, ktorú dnes budeme rozoberať, okrem teda Tvojho podnikateľského príbehu. A ja sa k tým Tvojim myšlienkam ešte vrátim potom, v niektorých otázkach. Dobre?

Super, tak sa teším.

Ale aby sme to odplietli správne, musíme začať tým, že musíš povedať, aký je Tvoj príbeh, čo sa týka začiatkov podnikania. Ty si vedel vždy, že chceš robiť práve toto, že chceš podnikať?

Otázka je, čo to znamená vždy. Keď som bol v škôlke, tak som chcel byť kozmonaut. (smiech) Potom som chcel byť bojový pilot, ešte na základnej škole. No a potom niekde ku koncu základnej školy, som si tak nejak uvedomil, že to nie je úplne moja cesta. Že by som trošku chcel ako keby niečo priniesť pre svet. A určovať si tú cestu, kam vlastne ísť. Tomu svetu naozaj niečo priniesť. Takže tam, v tom bode niekde, som začal nad tým rozmýšľať, že podnikanie by mohla byť tá cesta. A tým pádom, od tej základnej školy som de facto bol tak nejak nastavený, že áno, musím niečo vymyslieť, a chcel by som určite niečo rozbehnúť. To bolo už dávno, to už je pekných pár rokov. 😊

Reálne, také to reálne podnikanie, mám asi 20 rokov. To sa začalo na univerzite. Na univerzite, Fakulta managementu Univerzity Komenského, vynikajúca škola, sa mi podarilo trošku sa dostať do zahraničia, do Nemecka, na takú prax. Tam som si povedal, že musí sa nejak rozbehnúť. Človek sa transformuje vlastne z toho dieťaťa na toho dospelého človeka, chce to zodpovednosť atď. Tam som si skutočne prežil ťažké časy, a spal som v Notfalls-zimmer[1], a podobne.

Fakt?

To je na iný podcast. (smiech) Ale v princípe, mojím cieľom bolo niečo sa naučiť, potom prísť na Slovensko, a tu tie poznatky uplatniť. Čiže niečo tu rozbehnúť. Jednak tomu Slovensku pomôcť, jednak priniesť tie myšlienky. Mnoho z týchto systémov, ktoré v tom čase fungovali v týchto vyspelých firmách, takto tu proste neboli v tom čase.

Jasné. Prezradíš prosím Ťa, čo si študoval v tom Nemecku?

Ja som tam vlastne bol na praxi, počas školy. Na Fakulte managementu som študoval odbor stratégie. A potom, v tom Nemecku, tam som bol ako analytik, zameraný na kódový kontroling, a rôzne dátové analýzy. To mi dalo taký základ. Tam som naozaj videl všetky systémy, ako fungujú tie metódy pre riadenie. Potom som prišiel sem, tu som vlastne začal trošku pozerať po nejakých možnostiach spolupráce, ešte počas školy. A videl som, že mnoho z tých systémov sa tu vôbec nenachádza, to ľudia ani nepoznali, že také niečo existuje.

Jasné. To bol asi ktorý rok? Prepáč, nie že by som chcela prezrádzať Tvoj vek, ale len tak kontextuálne.

To bol rok 2000, ja som bol tretiak na vysokej škole.

Jasné. A rozhodol si sa teda založiť čo z tých myšlienok? Lebo hovoríš, že si videl viac tých príležitostí na trhu.

Áno. Taký prvý nejaký môj podnikateľský krok bol taký, že ja som teda nikdy nemal nejaké že peniaze. Ja dokonca, keď som bol malý, tak som nedostával žiadne nejaké príspevky. Skôr, keď som si vypýtal, že niečo potrebujem, a mali sme na to peniaze, tak som to dostal. Ale nemal som nijaký svoj vlastný zdroj. Takže, samozrejme, to podnikanie bez tých peňazí úplne nejde.

Jasné.

Ale dá sa to rozbehnúť krok za krokom. Čiže keď som sa vrátil z toho Nemecka, tak som náhodou na hodine nemčiny – pani učiteľka tam spomínala, že hľadá nejakého prekladateľa, ktorý by mohol pomôcť prekladať práce nemeckých študentov na fakulte. Tak som sa prihlásil, že teda som pripravený, že som bol v Nemecku, a tak som skúsil. A vlastne z toho sa mi rozbiehal prvý biznis. To bola spoločnosť Translata, ktorú som potom neskôr – to bol aj môj prvý exit[2], po pár rokoch, kde som našiel vynikajúcich spoločníkov. Chalani samozrejme tú firmu vydriveovali[3] medzitým, tá firma je veľmi úspešná, čo ma nesmierne teší.

Jasné.

To bol taký prvý krok. A paralelne s tým, že jednak som študoval ten manažment, jednak naozaj som chcel uplatniť tie poznatky, tak som rozmýšľal nad consultingom. Aj som mal nejakú spoluprácu s consultingovými firmami. Potom som s týmito možnosťami založil EMARK. Ten som začal rozbiehať tiež okolo toho roku 2000. Postupne sa pridávali ďalší ľudia. Možno taký výnimočný je tam dlhoročný spoločník Ondro Javorka, ktorý prišiel pár rokov po tom, ako som to založil. Reálne sme to rozbiehali spolu.

Rozumiem. Než sa ešte dostaneme k EMARKu, môžem sa spýtať takú vec, že z Tvojho pohľadu – počula som, že to cítiš tak, že sa tá firma vydarila. Navyše, ešte aj spolu s ostatnými spoločníkmi, vlastne ste to dostali na ďalší level. Asi aj po Tvojom odchode, ak tomu rozumiem správne. A čo Tebe dala tá firma ako podnikateľovi?

Myslíš tú prvú firmu, tú Translatu?

Hej. Translata.

Pre mňa to bol taký moment, že keď sa chce, tak sa dá. To bolo, keď som sa prvýkrát trošku dotkol úspechu, že niečo sa mi kvázi podarilo. A nebol som to len ja, to bol tím. Mne sa podarilo nájsť mimoriadne schopného partnera, s ktorým sme to začali rozbiehať. Potom sa pridal ďalší chalan, Mišo Matys, a Tomáš Polerecký, moji takí spoločníci. A v tomto tíme se tá firma naozaj začala rozbiehať. Takže taký ten pocit, že dá sa to, vie to byť úspešné, skutočne postaviť to na hodnotách, postaviť to na zmysle, na kvalitnej práci. Toto vie mať výsledok v rozumnom čase.

Chápem.

Zároveň mi to samozrejme dalo aj nejaké finančné prostriedky, ktoré som potom mohol investovať ďalej, do EMARKu. EMARK začal ako konzultačná firma, a to samozrejme je aj trošku finančne náročnejšie, pokiaľ človek – ja som vždy chcel ísť takou cestou, že spolupracovať s ľuďmi, prijímať ľudí, aby to nebolo one man show, ale aby to naozaj boli ľudia. To ma vždy na tom tak nejako bavilo, lákalo. A to samozrejme je investične náročnejšie.

Rozumiem. Inak, Ti musím povedať, že naozaj len v poslednej dobe sme sa mohli rozprávať trošku aj o hodnotových veciach, keď sme dávali dokopy to, o čom bude podcast. V každom Tvojom vstupe vlastne počujem, že pre Teba v tom podnikaní sú veľmi dôležití ľudia. Aj teraz to vlastne hovoríš. Možno by sme mohli naozaj neskôr sa vracať k tejto veci, lebo však chceme si povedať, ako to spraviť, aby človek vedel, ako zakladateľ, čo je poslanie firmy. Ako to spraviť, aby tí ľudia potom s tým boli súladní, ktorých si vyberieš. Takže toto je tá vec, ktorá ma bude zaujímať v tom celom. Budem sa snažiť Ti aj klásť ďalšie otázky. Ale vlastne spomínaš, že už aj v tej Translate bolo pre Teba dôležité nájsť tých spoločníkov. A spomínaš ich tak, že počuť, že si ich ceníš. Aj toto bol vlastne taký prvý zárez z toho podnikania s nimi, že to bolo dôležité, že oni boli práve takí, akí boli, a že sa to podarilo.

Určite áno. Je to naozaj o tých ľuďoch, ako hovoríš. Ten moment, že mať okolo seba skutočne tých správnych ľudí. A ja to neviem dostatočne zdôrazniť, ale to je tak totálne kritický moment, asi rovnako kritickí ako to, že robiť rozhodnutia na základe hodnôt. Človek má nejakú predstavu o tom, ako by ten svet mal fungovať, ako by mal vyzerať, a nenechať si tú predstavu vziať, nejakými inými externými vplyvmi.

Chápem. Ako teda si vyberal? Ak si teda bol pritom. Asi ste si spoločne, aspoň minimálne, vyberali do Translaty ľudí. Tak čo sú tie parametre, ktoré si vtedy sledoval? Že ktorých ľudí si máš vybrať, a prečo. Prečo to je súladné?

V podstate pri tej Translate to bolo tak, že ja som vlastne priniesol ten prekladateľský biznis, a potreboval som to začať nejako škálovať. Čiže potreboval som, hľadal som niekoho, kto by dokázal prevziať tú vlajku, dokázal by to ďalej rozvíjať. Pretože taký môj fokus bol ten consulting, tam som sa chcel vlastne uberať, v tej odbornej oblasti. Tam som videl, že viem mať prínos.

Jasné.

Takže pre mňa to bolo, že poďme nájsť biznis partnerov, ktorí toto dokážu prevziať, s ktorými budem zladený hodnotovo. A snáď im to nejako pomôže v ich snahe, v ich úsilí, naplniť nejaké svoje ciele. Toto sa podarilo, tam sa objavili títo chalani, ktorí tiež chceli podnikať. Chceli niečo dosiahnuť, a zrovna vlastne im to padlo vhod, že bol tento biznis rozbehnutý, a mohli to prevziať a pokračovať. Čiže tam som bol v podstate v roli akoby skôr takého že investora, by sa dalo povedať, na dnešné podmienky. Som tam priniesol ten biznis, priniesol som tam tých klientov, priniesol som tam nejakých prekladateľov, s ktorými som už vtedy spolupracoval. Tiež mimoriadne šikovných ľudí. Tým pádom oni to prevzali, začali to rozbiehať s tým, že v nejakom bode sme sa potom dohodli na exite. Ja som pokračovať ďalej, už tou cestou v EMARKu. A ten EMARK som v podstate riešil paralelne. To bola taká moja vízia, to som určite chcel, tým fakt viem pomôcť. Jednak konkrétnym ľuďom, ale takisto aj na Slovensku firmám, viem im niečo priniesť. Takže bolo to pre mňa dôležité, aby som bol schopný tú firmu ďalej rozvíjať.

Chápem.

Sú také štatistiky, ktoré hovoria, že aby sa takáto konzultačná firma rozbehla, tak to je 6 rokov, aby si vybudovala také povedomie, aby bola známa, a referencie atď.

Tebe sa to ako podarilo? Spĺňaš túto štatistiku? Si akože fit, si medián, alebo ako to bolo?

Toto je super otázka. 😊 Tak EMARK je v podstate na trhu 20 rokov, to je skutočne už veľmi dlhá doba. Tá firma je skutočne veľmi stabilizovaná. Naozaj, za posledných 5 rokov sme mali taký extrémne vysoký nárast. Po dlhej dobe sa podaril taký skok. Ale my sme sa vlastne vyvíjali v takých rôznych vlnách, by som povedal. Začali sme s tým consultingom, potom sme si uvedomili, že aby sme zvýšili hodnotu pre klientov, tak potrebujeme nájsť nejaký softvérový produkt, aby po nás niečo zostalo. Aby to nebolo, že teraz sme poradili, a potom to tí manažéri nejako využijú, a ak to nevyužijú, tak to nevyužijú. Ale nejak to implementovať.

Chápem. Ten konzultačný biznis je reálne ´time and material´. Proste deje sa to deje, odovzdám know-how, niečo po vás vidno, ale nie je to úplne také, že chytím to.

Toto sme vnímali, že trošku to odovzdať tak, aby to tam naozaj ostalo, aby to tí ľudia ďalej využívali. A my sme to chceli zhmotniť do toho softvérového produktu, nejak to implementovať. Tak sme našli softvérový produkt, ktorý nám vyhovoval, na ten scope[4], čo sme robili. Potom sme rozmýšľali nad odvetviami, kam sa zamerať. Pretože naozaj sme chceli byť experti v tom, čo robíme, byť v tom, pokiaľ možno, naozaj veľmi dobrí, aby sme tým klientom vedeli tú hodnotu priniesť. Takže sme si vybrali odvetvie, zdravotníctvo, na ktoré sme sa zamerali. To bolo tak 15 rokov dozadu. Tam sme veľmi intenzívne pôsobili niekoľko rokov, možno tiež asi takých 5 rokov. Zachytili sme taký ten trend optimalizácie procesov, v zdravotníckych zariadeniach, kontrolingu, definovanie ukazovateľov, vyhodnocovanie toho biznisu. Čiže toto sa podarilo zachytiť. Celkom sme sa tam rozbehli, tam sme sa celkom vybudovali ako firma. S tým, že následne sme postupne objavili ďalšie softvérové produkty, hlavne v oblasti dátovej analytiky. Tam nás to veľmi ťahalo, pretože tam sme boli dosť doma, takí trošku matematicky mysliaci ľudia. Sme vedeli, že poďme skúsiť týmto smerom. A je pravda, že klienti si to pýtali. Ono to vždy bolo o tom, že sme tých klientov počúvali, čo potrebujú. Snažili sme sa to nejako pretaviť do toho biznisu. A to bol začiatok takej tej novodobej éry, pred tými 10 rokmi, kedy sa EMARK vlastne posunul do tej dátovej analytiky. Tam sme začali skutočne získavať klientov, v podstate veľké firmy, zo všetkých odvetví, či už sú to financie, výroba, retail. Rôzni klienti, naozaj v rôznych oblastiach. Silné zaujímavé príbehy, to by som mohol tiež rozprávať o tom. Tam sme dokázali prinášať hodnotu tým klientom. Čiže asi takýmto spôsobom sa to vyvíjalo.

Martin, vieš čo, podcast počúvajú aj ľudia, ktorí robia úplne v inom biznise. Naozaj v úplne rozličných. Niektorí proste majú cukrárske výroby, a potom niektorí len snívajú, že budú mať biznis atď. Čiže ja som z IT, ja Ti rozumiem úplne. Cez to všetko sa mi zdá, že by sme mohli ešte chvíľku ostať pri tom, že čo je to tá dátová analytika. Skúsiš tak nejak naplacato? Nejaký prípad. Je úplne jedno, z akého segmentu vyberieš zákazníka, ale čo vlastne vy urobíte, keď tam prídeš. To je jedno, s ktorým softvérovým produktom, skôr tak akože, čo je tá vec, čo vlastne spôsobíte.

Super, díky za túto otázku, lebo človek je v tom ponorený. (smiech)

Vieš, my máme radi to IT, ale potom to trošku je nezrozumiteľné pre zvyšok sveta. (smiech)

Keď sa rozprávam s Tebou, ako expertom v tejto oblasti, takže pre mňa to je také, že hneď nastavím tú latku. (smiech)

Úplne v pohode.

Tá ústredná otázka je tá, ako by vlastne dáta mohli pomôcť firme napredovať, a ľuďom nejako zlepšovať svoje životy. Ako tie dáta im dokážu pomôcť. To je taká otázka, ktorá vždy závisí od toho, do akého prostredia prídeme. V dnešnej dobe, tie firmy, hlavne tie stredné a väčšie, sa dosť zaoberajú dátovou analytikou, a vôbec dátami ako takými. Čiže väčšinou prídeme do prostredia, kde v podstate hľadáme už tú hodnotu, že vedia, čo ideme hľadať, a o čo nám ide. Ale je pravda, že keď sme začínali ešte, a boli sme v tom zdravotníctve, tak tam to bolo dosť také, že to ešte len začínalo v tom čase. Takže sme museli trošku vysvetľovať, že tie dáta aký majú prínos. A konkrétne, môžem nejaké príklady povedať.

Hej, povedz napríklad, že došli ste do nemocnice, a dali ste dokopy tieto a tieto dáta sety, alebo aj iné veci, ako len dátové, možno na nejakých transakciách. A potom je výsledok čo?

Toto je presne to, že to je odvetvie k odvetviu, všade nejaké iné témy. V tom zdravotníctve, napríklad, bola veľká téma prenos zodpovednosti za riadenie jednotlivých oddelení, aj za také výkonové riadenie, na primárov, na ten líniový manažment. Aby toto sa dalo urobiť, aby ten primár skutočne sa mohol rozhodovať o tom, ako teda bude riadiť ten zdravotnícky proces. Aj z hľadiska výkonnosti toho, že koľko pacientov, akých, dokáže spracovať, v akej štruktúre by mal poskytovať tie výkony. Na toto potrebuje nejaké informácie, potrebuje byť schopný si to niekde pozrieť, ako to vlastne reálne je. No a to, kde si to vie pozrieť, a aké informácie by si mal pozrieť, tak toto sme mu vedeli pomôcť trošku zautomatizovať. Nemusel teraz ísť do nejakých štyroch rôznych systémov, a tam sa preklikávať cez x rôznych okien, a k niečomu sa dopracovať, a potom si to vypísať do zošitka, a potom ísť do iného systému, a zasa si niečo vypísať, a potom nad tým rozmýšľať. Ale tu si klikol, a na jeden klik to všetko videl, štyri podstatné parametre. Vedel, a bolo mu to jasné. Čiže to bolo klik, pozrel, a vedel, ako ísť ďalej. To je tá hodnota. On vlastne získal čas. Naozaj sme mu pomohli odbúrať administratívu, v tých rozhodnutiach.

Chápem.

Alebo ďalší zaujímavý príklad sme mali z finančnej inštitúcie. To bolo tiež také obdobie, pred desiatimi rokmi zhruba, ktoré v mnohých organizáciách stále trvá. V podstate veľké dátové sklady. Bola tam spravidla nad tým nejaká neflexibilná analytická vrstva, z ktorej si robili reporty manažéri, resp. dostávali tie reporty. Samozrejme, napriek tomu tie analýzy bežali v exceloch. Bol tam síce nejaký nástroj, ale nebol vhodný na analytiku, takže všetci si robili analýzy v exceloch. Problém bol aj ten, že v tom dátovom sklade neboli všetky dáta. To znamená, že keď potrebovali napríklad vypočítať bonusy v banke, tak mali tam analytika, ktorý sadol, a za 3 týždne urobil raz za kvartál v podstate nejakú takúto tabuľku.

(smiech)

Do ktorej dal dáta zo štyroch rôznych systémov, ručne. V podstate to si vyexportoval, skontroloval, ponaťahoval, urobil si analýzu. Samozrejme, toto malo určité dopady, že pokiaľ ten človek napríklad bol na dovolenke, alebo chorý, tak neboli bonusy.

Chápem.

Nemal to kto vypočítať, lebo on mal ten know-how. Banka to riešila, komunikovala s nejakým dodávateľom svojím, tí to nacenili, strašnú sumu peňazí, a trištvrteročný projekt, fakt, že intenzívne riešenie, lebo nevideli tú hodnotu. My sme do toho prišli, pomerne inovatívnym spôsobom sme tam teda navrhli, čo by sme mohli spraviť. A tak si povedali, že v podstate nemajú čo stratiť, tak nám to dajú vyskúšať. Tak sme to vyskúšali.

A podarilo sa.

A behom dvoch týždňov sme to boli schopní spraviť s tými technológiami, ktoré sme tam priniesli.

Chápem.

To potom malo aj taký akoby zaujímavý dopad, že tí ľudia, ktorí predtým fakt trávili čas v práci dlho do noci, tak zrazu už netrávili toľko času v práci, do noci. A teraz sa ich pýtali kolegovia, ktorí sedeli v open space, že či ich vyhodili, alebo prečo už toľko netrávia času v práci, čo sa deje.

(smiech)

A oni povedali, že máme takú technológiu od EMARKu, pozrite sa. Takýmto spôsobom sme sa postupne rozvíjali v tých firmách. Samozrejme, že v tých korporátoch je to ťažké, pretože tam tá technológia je veľmi silno regulovaná. Bohužiaľ, v našich končinách máme trošku taký problém, že tie headquarters[5] sú väčšinou niekde inde, nie u nás. Tým pádom, samozrejme, to všetko sa musí schvaľovať. Lenže, ako sa hovorí, život si nájde cestu. 😊

Určite.

Samozrejme sa to potom ukázalo, že sú tam desiatky userov[6], ktorí to tam využívajú z nejakých svojich lokálnych budgetov. A potom už to IT-čko muselo to podporiť, už keď to bolo takto. Takže sme takým virálnym spôsobom sa trošku dostali do tých firiem postupne.

Ja sa ešte vrátim k tým dátam, lebo dáta sú v podstate diamantom dneška. Až v tejto dobe, ale nielen na Slovensku, podľa mňa, po celom svete sa ukazuje, že to je tak. Všetci chcú dáta, všetci to chcú vlastniť, všetci chcú nad tým robiť analýzy, lebo chápu, že to je pointa. Že to je budúcnosť. Ešte sa potom k tomu vrátime, lebo však my sme obidvaja vlastne veľký fandovia IT. 😊

(smiech)

Tak si to podľa mňa v mojom podcaste môžeme dovoliť. 😊

Určite. 😊

Ale teda chcem nadväzovať na tú tému dnešného podcastu. Asi také tri otázky budem mať za sebou, ktoré sa budú nejako dotýkať tej témy. Takže taká prvá moja je, že už 20 rokov to vlastne robíš. Ako sa v Tebe vyvíjalo to, že prečo vlastne EMARK existuje? A možno by si mohol aj to povedať, ako si sa v rôznych obdobiach rozhodoval, čo budeš robiť, a čomu sa vyhneš.

Super otázka. V podstate ono to ide niekde k tým základom, že čo sme vlastne chceli. Toto je naozaj pravda, možno som mal šťastie, že skutočne v tom úvode som natrafil na ľudí, s ktorými som mal veľmi podobné hodnoty. Veľmi podobný pohľad na svet. Boli sme hodnotovo veľmi zladení. A to pomáhanie tým klientom, pomáhanie ľuďom, tam bolo silné. Chceli sme skutočne niekomu pomôcť. To je skutočne neskutočne dobrý pocit, a vidím to stále, zažívam to stále, v rôznych úrovniach. Niečo vytvoríme, teraz vidím, ako to u niekoho funguje, a niekomu to pomáha, niekto to používa, reálne to zmenilo jeho život.

Chápem.

Toto je strašne dobrý pocit. Má to zmysel, ten impact[7] tam proste je, to je jak droga. 😊 To je veľmi silný pocit. Ale taká dobrá droga.

Jasné. 😊

To človeka vedie k tomu, že tie veci potom robí. Vidí, prečo to robiť, že to má zmysel. Čiže toto nás tak akoby viedlo v tom celom. Určite by som vyzdvihol aj to – tiež jeden takýto príklad z praxe, kde sme tiež v jednej takejto organizácii fungovali. A tam je strašne dôležitý leadership[8] samozrejme, aby sa hodnota z dát dala získavať. To je o leadership-e samozrejme. Musí tam byť líder, ktorý tomu verí, ktorý v tom vidí zmysel, že naozaj to chce driveovať. A našli sme takéhoto, aktuálne spolupracuje s nami, ako interný kolega, kolegyňa Angeline Corvaglia, CFO z UniCredit Leasingu. A ona v podstate na jednom z takých mítingov ukázala, že – bol taký väčší míting, teraz každý tam mal prezentovať, čo spravil v tejto našej technológii, akú analytiku. Každý niečo ukázal, niekto tabuľku spravil, niekto si spravil graf. A teraz táto Angie nám vlastne ukázala fakt že dashboard[9]. A jej nikto neveril, že jak je to možné, že ty si to určite musela zadať v tej firme (akože nám, lebo ona bola CFO, tak si to mohla dovoliť), a že my sme jej to vyvinuli. Ona že nie, ja som to vyvinula sama týmito rukami. To je taký silný moment, že naozaj ten líder, ktorý tomu verí, ktorému to pomáha, sa to snaží priniesť tým ľuďom. Potom taký podstatný moment bol aj ten, že sme počúvali tých klientov. Keď človek tých klientov počúva, tak sa dozvie, čo naozaj potrebujú. A to potom do seba zapadá, že čo asi im dokáže pomáhať, rozpoznávať tie trendy, kam to smeruje.

Musím Ti povedať, že mám tiež túto skúsenosť. Často sa s ľuďmi rozprávam vnútri vo firme o tom, že takí tí rýpaví klienti, aj keď formu majú akože niekedy nanič, lebo to je nepríjemné, prídeš tam a rovno dostaneš naložené, čo sa nepodarilo atď. Ale že tí sú vlastne cenní, lebo stokrát lepší feedback, že čo ti nejde, čo treba zlepšiť, ako žiaden feedback, ako plochá emócia a nula informácií. Čiže viem presne, čo hovoríš. Samozrejme, určite človeka teší, keď je feedback pozitívny, to ako bez debaty. Ale vlastne feedback je ako taký super, proste spätná väzba o tom, čo chce klient, ako to vidí, prečo on to tak číta, aj že mail, alebo že pridanú hodnotu produktu. To je tá najlepšia vec, ktorá človeka môže potom posúvať dopredu, čo s tým ďalej robiť, s produktami, s celou firmou. Vôbec s tým, kam má spieť.

Presne tak. A v zásade je jedno, či ten feedback je pozitívny alebo negatívny. Pretože oni sú feedbacky aj také aj také, samozrejme, to je život. Ja sa to dosť snažím vyhľadávať, keď náhodou nastane nejaký problém, že niekto niekde niečo podcení. Predsa len sme ľudia. Kto nikdy nespravil chybu, nech sa ozve. Chyby sa samozrejme dejú, ale tam je podstatné to, ako sa potom tie chyby riešia. Ja sa snažím, keď sa podarí, v takých prípadoch, keď mi to dovolí čas, tak naozaj byť na takýchto mítingoch, vypočuť si tú spätnú väzbu. Dokonca raz sa mi podarilo zobrať celý manažment, pekne na míting ku klientovi, nech počujú. 😊 A to je neskutočne dobrý learning[10]. Naozaj človek zistí, pretože to je veľmi dobrá spätná väzba, a to nemáš ako zistiť. Jednoducho, keď si tam neni, neni si s tými ľuďmi, neni si s tým klientom, na dennodennej báze, tak nevieš. A potom samozrejme sa z toho učiť. Robiť tie zmeny tak, aby tá firma sa rozvíjala. A toto je podľa mňa úplne kritická rola CEO, popravde, v tej firme.

Jasne. Ešte skúsim z iného uhla položiť tú otázku. Aj keď som už čosi počula vlastne v Tvojej odpovedi, lebo si hovoril, že tá dáma s vami už pracuje. Ty keď zbadáš človeka uprostred nejakej spolupráce, alebo nejakej interakcie, ktorý s Tebou hodnotovo súznie, podľa Teba, tak máš tú snahu, aby s Tebou robil?

Takto, ja sa z princípu nesnažím tých ľudí nejako prehovárať, alebo preberať. Naozaj to partnerstvo je tam pre mňa veľmi dôležité. Skôr sa snažím s tým človekom spolupracovať, akože venovať mu čas, alebo niekto z kolegov, aby mu venoval čas, naozaj mu pomôcť v tej jeho práci. Pretože to je skutočne ten potenciál, že vieme tú firmu posúvať ďalej. Neni nevyhnutné, aby ten človek bol u nás zamestnaný. Pokojne je to človek, ktorý je u klienta. Tešíme sa, že tam je, že to je proste entuziast, ktorý rozvíja tie témy, má tie myšlienky, a rozprávame sa s ním, v praxi, počúvame ho, to nás neskutočne posúva.

Jasné.

V tomto konkrétnom prípade, ona vlastne po desiatich rokoch ako Board member, chcela sa switchnúť[11] v podstate z takého toho korporátneho sveta, do takého iného, nie korporátneho, taká že menšia firma, že nemáme len finančné ciele. (smiech)

(smiech) Jasné.

To ešte môžem porozprávať, že samozrejme máme nejaké vyvážené ciele. Čiže do iného prostredia chcela ísť. EMARK sa jej strašne páčil, v podstate celý čas. Takže keď nastala situácia, že sa rozhodla odísť z toho prostredia, tak sme boli prví, koho oslovila, či by sme nenašli nejaký model pre spoluprácu. A to pre mňa bol akože extrémne silný message[12], že takýto človek k nám príde, a chce s nami spolupracovať, a pomáhať v tom našom poslaní. Ďalší takýto človek je napríklad Lukáš Neduchal, ktorý prišiel z Big four, čo je consulting[13], kde 20 rokov pôsobil, na konci ako Advisory Services Director. Prišiel sem do EMARKu. Človek to vidí, že vlastne sú tam ľudia, ktorí sú zladení hodnotovo. Ale, popravde, k tejto Tvojej otázke. Tá otázka znela, že ako sa vlastne rozhodovať. Ja sa stále vraciam k tomu – mňa neskutočne ovplyvnila kniha Stephen Covey – The 7 habits of highly effective people. Veľmi známa kniha samozrejme. Povedal by som, že povinné čítanie pre deti na gymnáziu a vyššie. Alebo teda na stredných školách a vyššie.

Nezabudni myšlienku. Ja len chcem povedať, že teraz je veľmi ťažké vyznať sa v tom, ktorú z týchto literatúr čítať. Vtedy, keď toto bol hit, tak ešte toľko toho balastu v tej motivačnej literatúre nebolo. Teraz je to ako mega ťažké. Čiže ja chcem tiež, normálne dávam hlas k tejto knihe. Ale samozrejme so zdravým sedliackym, vo vzťahu ku konkrétnemu životu človeka, vo vzťahu ku konkrétnemu biznisu, kde funguje. Ale určite je to teda lepšia knižka z tej masy všeličoho, čo je dostupné.

To sú presne tie otázky. Akože ja som hľadal odpoveď na tú otázku, že podľa čoho sa rozhodovať. Človek neustále robí rozhodnutia, a tie rozhodnutia sú vždy niečo za niečo. Hľadať tú cestu. Teraz, keď sa pozriem na môj dnešný vek, a moju rodinu, aj deti, ktoré sa už postupne dostávajú do takého toho tínedžerského veku. Začínajú sa ma pýtať presne tie isté otázky, čo som sa pýtal ja: Načo som tu? Prečo vlastne robíme to, čo robíme? Ako sa vlastne rozhodovať? A tam bol strašne pekný príklad, čo sú tie hodnoty, že vlastne človek ako keby dvíha tyč. A dvíha takú veľmi dlhú tyč, ktorej vidí jeden koniec, ale nevidí druhý koniec tej tyče. Tým pádom, keď dvihne ten jeden koniec, tak samozrejme dvíha aj ten druhý. Ale môže si byť istý, že keď dvíha takú tyč, ktorá je teda v súlade s tými hodnotami, a naozaj dvíha ten správny koniec, tak ten druhý koniec bude tiež dobrý, že nebude tam nič zlé na konci toho, tej tyče. Čiže by som povedal, že toto bol taký guiding principle[14], ktorý viedol to moje rozhodovanie. Ja som sa tiež vyvinul v tom vnímaní, že čo sú to hodnoty, akú majú dôležitosť. To v podstate človek spočiatku nemá ten silný psychosomatických zážitok s tými hodnotami.

Áno. Trošku to súvisí aj s vekom. Ale nie len.

Súvisí to aj s vekom. (smiech)

Ale vieš čo, musím Ti povedať, že stretávam spústu mladých ľudí, ktorí sú v tomto zmysle oveľa rýchlejšie osvietení, ako trebárs ja. Fakt, hovorím to na rovinu. Keď stretneš veľmi kvalitného mladého človeka dnes, vzhľadom k tomu, čomu je vystavený, a koľko majú vnemov tí ľudia, tak mnohí vedia byť vynikajúco hodnotovo už vysporiadaní. A neni im jedno, prečo existujú, alebo prečo zakladajú firmu, alebo aký odkaz nechajú v spoločnosti.

Presne tak, a to je super. Ono sa to neskutočne posúva, mňa to neskutočne teší. Aj spolupracujeme s organizáciami ako Nexteria napríklad. Tam tiež človek stretne vyslovene hodnotových ľudí. Aj niektorí ľudia z Nexterie sú aktuálne v EMARKu, ako kolegovia. A potom, jednak nie je strach o poslanie, pretože keď to je v nás, že naozaj tým poslaním žijeme, tak jednoducho to je v nás. A v princípe to nemôže byť zle. Tak isto vznikajú rôzne zaujímavé inovácie v tejto oblasti.

Napríklad sme zrušili “Secret Santu“, čo je taká bežná aktivita vo firmách, že na konci vždy idú Vianoce, každý sa vyzbiera takým spôsobom, že vlastne potom kúpi nejaký darček nejakému kolegovi, ako Secret Santa. My sme to zinovovali, že nebude Secret Santa, ale vyzbierame sa, kto chce, samozrejme, a prispejeme tiež v takej sume, ako keby človek kupoval niečo za 10 EUR nejakému kolegovi, tak prispejeme vždy na nejakú dobročinnú akciu. Väčšinou niečo spojené s deťmi.

Jasné. Inak, musím Ti povedať, že vo veľmi podobnom čase sme aj my dospeli k tomu. Nezabudnem na ten rozhovor, čo som viedla so svojím šéfom marketingu. My sme pred, podľa mňa dvoma rokmi, rozmýšľali o tom, že budeme mať míting s klientami, taký ten VIP večierok, že ako by sme mohli niečo spraviť také, že iné ako doposiaľ. Tam sa začal určitý prúd, ktorý stále trvá. Na tom mítingu prvýkrát sme poprosili prítomných, že normálne by bolo vhodné (neviem, či sme práve nemali 25-ročnicu, možno už aj dávnejšie to bolo), ale že namiesto toho, aby sme mali tombolu, kde si rozdáme nejaké veci, ktoré asi aj tak nepotrebujeme, lebo spústa tých klientov proste žije normálne dobrý život atď. Že skúsme urobiť to, že sa vyzbierame na niečo dobré, proste každý dajme, čo cítime, vôbec to nebolo pod tlakom. No a nezabudnem na tú návštevu tej konkrétnej inštitúcie, ktorej sme pomohli, bolo to teda v oblasti onkológie. A nechcem to ani menovať, vôbec mi nejde akože o falošné PR, ale naozaj nezabudnem na ten pocit, keď sme tej pani riaditeľke to odovzdávali. A to bolo presne to, že človek má pocit, že na svojej pozícii prispel k tomu, že svet bude trochu krajší.

Presne tak. To je veľmi silný moment. A ono v podstate taký proof[15] toho, že tie hodnoty sú v tej firme, až nejakým spôsobom je tam to zladenie dlhodobé. To sú práve možno takí kolegovia, že máme kolegu, ktorý je aktuálne tiež partnerom firmy, Rado Oreský, ten je tu 15 rokov. 15 rokov vlastne s kolegom, kde rozvíjame spolu aktivity, to je neuveriteľné. Čiže toto sú dôležité momenty, že človek vie pomáhať, a keď to pomáhanie je tam ako nejaká dôležitá hodnota, tak je to v biznise, je to mimo biznisu, je to v podstate všade, kde človek na to má príležitosť.

Možno by sme sa mohli ešte dotknúť, tak skúsiť, prakticky povedať nejaké 2-3 tipy. Jedna vec je, že si vyberieš človeka, alebo ľudí okolo seba, ktorí s Tebou hodnotovo súznejú. V tom prvom bode, že to tak cítiš. A potom, tým pádom asi sa to často aj podarilo, minimálne podľa toho, čo rozprávaš. Ale predsa len, keď tím narastie, tak stále treba nejako uvažovať, ako to držať, ako mať istotu, že stále to zladenie je. Máte nejaké veci, nejaké aktivity, alebo nejaké postupy, ktoré tomuto majú nejako napomáhať?

Áno. Toto je otázka priebežného vývoja. Človek vlastne nad tým rozmýšľa, ako sa tá firma vyvíja, zväčšuje, a prichádzajú ďalší ľudia. Vždy sú ako keby nové tie challenges[16] v tom, ako to zvládnuť. Keď je ten tím malý, a človek teda vníma, že je potrebné samozrejme sa touto oblasťou zaoberať, tak si to vie nejako individuálne – to cítiš, že aký je ten človek, a či ti zapadá do toho tímu, alebo nezapadá. Čím je to väčšie, tým viac je treba rozmýšľať nad tým ako. Ja som prešiel takým ohňom v podstate, pred vyše 10 rokmi, keď sme v podstate mali trošku krízu. Mali sme človeka v delivery[17], ktorý bol dobrý, bol expert ako taký, aj vnútorne to bol dobrý človek. Ale videl, sa hovorí, problém na každé riešenie.

(smiech)

Samozrejme, my sme to vtedy takto úplne citlivo nevnímali. No a nakoniec to doviedlo k tomu, že to delivery sa nám trošku tak rozpadlo, tím sa rozpadol. Čudovali sme sa, že ako je to možné, že aj nahirujeme[18] niekoho nového, a nevydrží. Čo to je, prečo toto je. To sme boli ešte malý tím. Tam sme to trošku pochopili, že ako je toto kritické. Nie je to tým, že dobrí ľudia a zlí ľudia, to vôbec nie je o tom. Ale či sú vhodní ľudia do toho daného prostredia, do toho daného vývojového štádia firmy, a do tej danej kultúry, alebo nie. Samozrejme, čím je tá firma väčšia, keď sa naozaj s tou kultúrou pracuje správne, tak potom tá kultúra začne hrať v tvoj prospech. Vlastne, keď ti potom príde nejaký ďalší človek, a príde do tej kultúry, tak tá kultúra ho asimiluje. Aj keď nie je úplne presne ten typ, ktorý je presne takto zladený. Samozrejme, ľudia sú rôzni. Ešte raz, to nie je o tom, že kto je dobrý alebo zlý. Každý žil v nejakom prostredí, a jednoducho to človeka ovplyvní, či chce alebo nechce, to je tak. Tá kultúra sa potom začne transformovať. To je vlastne ten silný moment, že momentálne je to už skôr o tom, ako pracovať s tou kultúrou, aby sa naozaj udržiavala v takomto stave. Skutočne tým, že sme od začiatku žili tými hodnotami, a sme tú kultúru nejako stavali, tak našťastie nemusíme prechádzať nejakou zmenou tej kultúry, že teraz by sme museli diametrálne otočiť kormidlo, a loď sa otočí o 180 stupňov, a všetko sa musí zmeniť. Možno to má nejaké dve fázy, že ako tú kultúru vlastne stavať, a potom ako ju ďalej rozvíjať. V obidvoch týchto môžem tú skúsenosť zozdieľať.

Tak možno ma tá druhá časť zaujíma, naozaj. Čiže skús napríklad hovoriť, čo Ty konkrétne robíš, akože buď denne, alebo raz za čas, alebo tak, v tej veci, Ty ako majiteľ.

Momentálne mi trošku žijeme takými troma smermi v tejto oblasti. Je to ako keby jeden smer, ale sú to také tri prúdy jedným smerom. To je jednak – The Infinite Mindset, veľmi silná kniha od Simon Sinek, ktorá hovorí o tom, ako vlastne sa pozerať na svet. Mnoho firiem sa pozerá na svet finančne. Čím väčšia, tým viac. Čo je pochopiteľné, že musí sa na to pozerať finančne, pretože má svoje náklady, to je jasné. Ale my sme sa snažili vybalansovať tie ciele do takých troch oblastí. Najdôležitejší moment je to poslanie, čiže ako plníme naše poslanie, taký ten ´customer success´[19], ako pomáhame tým zákazníkom skutočne získavať tú hodnotu z dát. Potom sú tam ľudia, ďalšia veľká oblasť, aby tí ľudia skutočne sa cítili naplnení, aby vlastne mali víziu, aby tú víziu si napĺňali v tej firme, to je extrémne dôležitý moment. Samozrejme tretia oblasť sú tie financie.

Jasné.

Tieto tri oblasti, ťažko povedať, že ktorá z nich je najdôležitejšia, oni musia byť vyvážené, tak ako v živote. Je tam tá práca, je tam tá rodina, sú tam nejaké hobby, a podobne. Tak to musí byť vyvážené. Tak aj tu, v podstate toto sú tri perspektívy, tri oblasti, ktoré musia byť vyvážené, aby tam bol balans.

Úplne súhlasím. A musím Ti povedať, že mám to veľmi podobné. Ja mávam mítingy napríklad s takou skupinou, voláme ich že newcomeri. To sú v podstate nejakí ľudia, ktorí sú vo firme dlhšie ako určitú dobu, čiže už si myslíme, že aj zostanú dlhšie, ale ešte stále sú čerství. A jedna z dôležitých takých častí tej debaty, keď s nimi mám ten míting, je, že sa rozprávame o tom, ako oni pociťujú naše hodnoty v praxi, čo pocítili. Či vôbec pocítili tie hodnoty, o ktorých hovoríme. Za prvé, či ich počuli, to obvykle platí. Za druhé, či to tak cítia, že naozaj sa dejú v praxi. Potom sa rozprávame o tom, že na to, aby to ďalej fungovalo, to nie je len o tom, že to tak je, ale že vlastne oni sú toho kardinálnou súčasťou. Že majú právo si to žiadať, aby sa tak ostatní chovali, a súčasne že majú povinnosť, ale nie akože úlohu, ale naozaj, že vnútorný taký call[20] by mali cítiť, že aj oni to musia dodržiavať. A vtedy sa nám bude dariť ďalej tú firmu držať práve takto, ako ju dnes cítia. Pekné rozhovory to bývajú. A myslím si, že to proste pomáha, že to s nimi debatím ja.

Toto je skutočne jedna asi z najdôležitejších úloh, naozaj tú kultúru udržať správnym spôsobom. Ono to je tak, že samozrejme newcomeri. My napríklad pracujeme dosť s takým konceptom, že vertikálne a horizontálne vzťahy. Tiež k tomu dobrá kniha, The Courage To Be Disliked[21].

😊 Pekný názov.

Krásny názov, skutočne. 😊 To mi odporučil Peťo Hudec, náš CFO. Ale v podstate ona hovorí o tom, že skutočne mnoho firiem je postavených na hierarchii. Čiže človek príde do nejakej firmy, je tam nejaký väčší šéf, je tam pod ním nejaký menší šéf, sú tam nejakí zamestnanci, nejakí ľudia. A v princípe v tých kultúrach, a častokrát tí ľudia sú medzi sebou trošku takí súperi. Toho väčšieho šéfa môže nahradiť neskôr ten človek, prípadne niekto pod ním môže nahradiť jeho, prípadne nejaký iný kolega môže niečo povedať, čo ho môže nejako poškodiť. Čiže také tie vertikálne vzťahy, že kto je viac, kto je väčší šéf. Toto v podstate my sme sa snažili stransformovať, snažíme sa to transformovať na to, že tu nie sú vertikálne vzťahy. Dokonca teraz som urobil nejaký update našej štruktúry. Ja som sa tiež ako CEO nakreslil vedľa tej štruktúry. Tá firma pokiaľ je takto postavená, na tých horizontálnych vzťahoch, čiže ľudia sú v podstate medzi sebou partneri, akoby preberajú zodpovednosť za jednotlivé oblasti. Áno, môže byť nejaká vyššia pozícia, nižšia pozícia, samozrejme to určite nepopieram, ale nie je to o tom, že kto je väčší šéf, ale skôr kto má väčšiu zodpovednosť, kto má akú zodpovednosť, za akú časť tej firmy. Toto je asi celé, čo definuje štruktúra. A potom vlastne sú ako keby owneri[22] jednotlivých oblastí. Pokiaľ je to dobre zorganizované, tak oni nepotrebujú toho CEO. Vynikajúca metodika na toto je Holacracy[23], ktorá sa v podstate uplatňuje práve na takýto typ firmy, ako sme my, ako ste aj vy. Toto je metodika, ktorá práve sa snaží nastaviť tú firmu tak, aby vlastne všetky tie ciele boli vlastnené tými tímami, respektíve tými ownermi. Tí v podstate sa rozhodujú v rámci toho, pokiaľ nenarušia zónu niekoho iného. Ak ju narušia, tak sa zladia s tým iným ownerom. Takto fungujúca firma, pokiaľ naozaj má pravidelne governance[24] procesy, že tí ľudia sa aj stretnú, a porozprávajú si, čo funguje, čo nefunguje. Tak takáto firma skutočne nepotrebuje CEO.

Áno, ja teda tiež razím teóriu, že CEO by mal byť nepotrebný dovtedy, kým nie je niečo, čo sám iba dokáže vyriešiť. Alebo nie že úplne sám, ale že kým neni potrebný. Vyzerá to ako tautológia, ale nie je to. Je to také, fakt, že takto to prežívam.

Martin, ja mám jednu zaujímavú otázku pre Teba.

Daj.

Aj keď sa mi zdá, že vlastne hovoríš, že tie Tvoje tímy u vás, oni vlastne vytlačia zo svojho stredu tých, čo nesúznejú hodnotovo. Cez to všetko, už Ti musela prejsť rukami spústa ľudí. Ako sa slušne rozlúčiť s niekým, kto proste nefituje?

Ono to je vždy otázka tá, že nefituje, čo to znamená. Čiže keď niekto nefituje, tak spravidla je nespokojný. A rozmýšľam, že asi som ešte nebol na mítingu, kde by ten človek vyslovene bol spokojný, šťastný, nadšený, a teraz ja by som za ním prišiel, že úplne nefituješ, poďme to ukončiť.

Tak to nechodí, pravda.

Takto to nebolo. Tam proste to bolo cítiť, a cítiť to bolo preto, že naozaj ten človek – to sa prejavuje. Ja neviem, konkrétna vec, nie z aktuálneho obdobia, z dávnejšieho – v salese[25] sme zaviedli CRM systém, čiže evidenciu okolo zákazníkov. A samozrejme, boli tam momenty, kde sa ukázalo, že nebol tam úplne fit. Tak bol odpor voči tomu, že prečo by sme to mali robiť, a teraz otvorené negovanie všetkého, čo sa dá negovať atď. To sú presne také prejavy, keď človek vidí, že tu je nejaký problém. A to riešenie, akože ukončiť tú spoluprácu, to je to posledné riešenie. Pre mňa to vždy bolo to posledné, ja som sa vždy snažil. Jednak som dosť taký, že poďme dať tomu človeku šancu, aj keď je to nejaký nový človek. Alebo niekto vyslovene je nadšený, a prichádza za nami, že chce s nami spolupracovať, tak fakt sa snažím o to, že poďme to vymyslieť, aby sme mu mohli dať tú šancu. Nech sa ukáže, či vie nás niekam posunúť. Čiže toto je asi na nejaký rozhovor. A potom už, keď to inak nejde, tak asi – za mňa, ja som vždy otvorený človek. To si ľudia vedia byť vždy veľmi istí, keď sa rozprávajú so mnou. Keď je nejaký problém, tak ja im to poviem otvorene, že vnímam problém. To isté čakám aj ja od nich, úplne otvorene. Na druhej strane, keď nie je problém, tak komunikujem vždy nejakú spätnú väzbu, alebo niečo, nejakú myšlienku, názor. Nehľadám tam nejaký skrytý zmysel, tiež tak nejak očakávam, že ani ľudia tam nebudú hľadať ten skrytý zmysel.

Jasné.

Ale samozrejme, toto je vždy otázka už toho konkrétneho prípadu, ako sa na to kto pozerá. A je pravda, že ten svet vlastne ťa tlačí do takých tých vertikálnych vzťahov. Ja som podnikal od začiatku mojej profesionálnej kariéry, by sa dalo povedať. Pre mňa to bolo úplne prirodzené, že teraz sme tu, o niečo sa snažíme, poďme sa snažiť, aby sme to dosiahli. A v podstate ten, kto nás hodnotí, je zákazník. To nie som ja, že teraz niekoho hodnotím.

Jasné.

To nie je vôbe podstatné. Podstatné je, čo povie zákazník. Tento moment, čím sme potom viac rástli, tak tým sa mi viac stávalo, že niečo som povedal, a zrazu sa to zobralo, že takto to Martin povedal, tak takto nejako to musí byť, musíme to takto urobiť. Nekriticky. A toto je akože najväčšie riziko, ktoré môže byť.

Úplne súhlasím.

Pretože Ty vôbec nemusíš mať pravdu, ani trochu. Ty môžeš byť úplne mimo, totálne.

Práveže často aj môžeš byť. Je jasné, že keď si CEO…

Často aj si. (smiech)

Presne. Ale to je preto, lebo máš nejaké penzum informácií, a nejaký kontext, v ktorom rozhoduješ. Stáva sa to aj mne, sa Ti priznám, a stále sa snažím vrátiť tých ľudí, že nerobte to preto, že to hovorím ja. Poďme diskutovať. Lebo proste ja sa snažím len vyvolať to, aby sme rozmýšľali o tom, či to má byť práve takto. Čiže viem presne, o čom rozprávaš.

Čiže zdieľaš nejaké myšlienky, máš na to nejaký názor, ako každý iný človek. Proste potrebuješ ten názor povedať, pretože si to nejako myslíš. Ale očakávaš, že teraz na druhej strane, bude zasa nejaký normálny človek, ktorý sa s tebou baví ako s normálnym človekom, a povie ti svoj názor. Keď sa nezhodujete, že máte každý iný názor, tak sa začnete baviť o tom. Ty začneš argumentovať, ten človek ti začne argumentovať, a nejak sa zhodnete nakoniec, nejak sa porozumiete. A spravidla potom to riešenie býva akože optimálne. Optimálne do tej miery, do akej dokáže byť. Vlastne sa tam zbehnú tie názory. A čo som ja sa snažil zaviesť, a uplatňujem to určite v mojom správaní, konaní, v maximálnej miere, je v podstate rešpekt voči tým ownerom. Keď je niekto owner v nejakej oblasti, tak nakoniec, keby som s tým aj nesúhlasil, že by sme sa profesionálne nezhodli na tom, ako to treba urobiť, a ten owner povie, že on to chce spraviť takto, tak ja to rešpektujem. Snažím sa viesť aj ostatných ľudí k tomu, aby sa tí owneri rešpektovali v tých oblastiach.

Jasné. Martin, po celý čas rozmýšľam, čo všetko sa Ťa ešte chcem spýtať, a ako to vtesnať do minút.

😊

Tak vieš čo, nehovorili sme ešte vôbec o Inphinity. Povieš trošku o tom, že čo Ťa viedlo k založeniu tejto spoločnosti? A ešte by sme potom mohli, práve preto, lebo viem, že ona teda má kľúčovú nohu v zahraničí, trošku hovoriť aj o tej skúsenosti v zahraničí. Ale teda skôr z tohto uhla pohľadu, o ktorom sa rozprávame. Hodnotovo, akí sú tam ľudia, aký tam vidíš nejaký rozdiel. Povedz čokoľvek, čo tak cítiš, že k tomu treba.

Ono sa tak hovorí, že vlastne človek, keď dosiahne tú štyridsiatku, tak podaktorí si kúpia veľké rýchle auto, niekto iný si nájde frajerku (smiech), a niekto si založí novú firmu. Ja som rodinne založený človek, čiže frajerky si nehľadám; autá, niežeby som si nepojazdil, ale dobre, nevidím v tom veľký zmysel.

Má to svoje limity, chápem.

Má to svoje limity, hej. Tak som si založil novú firmu. 😊 Pre mňa vlastne to podnikanie bolo vždy samo o sebe ako zmysel. Dokonca si myslím, že keby život bol nekonečný, tak ja budem asi donekonečna zakladať a rozbiehať firmy.

(smiech)

Je to pre mňa zmysel života, že sa v tom vidím. Aj keď som bol malý, tak ma vždy bavili tie strategické hry, všelijaké tie civilizácie, a podobne, kde človek vytváral nejaký svet. Čiže vlastne takto som vždy nejak sníval o produktovej firme. To je taký pekný mix, že EMARK je servisná firma, čiže som získal neskutočne dobrý feeling[26] na zákazníka, a na jeho potreby. To je servis, čiže servis znamená služba. Slúžiš v podstate, to je tá služba. No a produktová firma je zase trošku iný pohľad na svet. To je trošku aj o tej technológii, o tom posúvaní hraníc, ako doplniť ten svet o nejakú zaujímavú technológiu.

Jasné.

Ale samozrejme dá sa cez to robiť zase impact iného rozmeru, pretože samozrejme sa vyškálovať do zahraničia pomerne dynamickým spôsobom. To je niečo, čo sa nám tiež celkom v tom Inphinity podarilo. Aktuálne naozaj máme zákazníkov na každom kontinente, od Ameriky, cez Európu, Južnú Afriku, až po Austráliu. Máme fokusovaných partnerov, ktorí s nami robia, tiež po celom svete. A to je super, že vlastne sú takto partneri, z Kanady napríklad, z Anglicka, z Austrálie, Ameriky. Predávajú slovenské softvérové produkty. 😊

Vieš čo, ale to vlastne hovoríš, že Ty musíš naozaj zažívať relatívne pravidelne úplne odlišné kultúry.

Dá sa povedať, že áno. S tým, že tie kultúry niečo spája vždy. A to je také zaujímavé, že koľko skutočne je takých tých entuziastov a inovátorov po celom svete. Keď človek sa pohybuje v nejakej komunite, a podarí sa mu nejak v tej komunite sa zorientovať, tak zrazu začne vnímať tých inovátorov, začne vnímať tých entuziastov. Tí ľudia fakt vidia zmysel v tom, čo robia, a snažia sa to naozaj proaktívne posúvať niekam ďalej. Ale keď hovoríš o tých príbehoch, tak to fakt potvrdzujem. Máme jedného partnera v Južnej Afrike, ten rozprával, ako mal brata, ten brat vyhral s firmou nejaký štátny tender, a ho zabili.

Fakt?

Až takéto strašné príbehy. Nejaká miestna, neviem, polomilitantná skupina, ktorá chcela ten tender, a zlikvidovali ho.

Povedz aj nejaký pekný, prosím Ťa.

Sú aj aj takéto. (smiech)

(smiech) Chápem, úplne rozumiem.

Skutočne je to tak, že každá tá kultúra má také svoje nejaké črty, a treba ich poznať. Napríklad Angličania, oni napríklad všetko komunikujú tak veľmi pozitívne. Keď sa človek rozpráva s Angličanom, tak má taký fakt dobrý pocit, že wow, to je mega. A mám tu deti v škole, tiež vlastne dostávame také pozitívne spätné väzby. A našinec – ja samozrejme potrebujem trošku aj tú negatívnu spätnú väzbu, potrebujem aj taký feedback, že čo zlepšiť, a na čo sa zamerať. Oni to komunikujú, ale komunikujú to takým svojským spôsobom, tak medzi riadkami.

Jasné.

Toto človek musí neskutočne dôsledne čítať, aby to pochopil.

Neviem, akú máš skúsenosť, či máš s Čínou, ale pre mňa to bol taký kultúrny šok. Pred asi desiatimi rokmi, keď sme sa rozhodli (v inej firme, keď som bola), sme hľadali, že tam budeme vyrábať kiosky. No a to bol normálne kultúrny šok pre mňa. Vlastne oni do poslednej chvíle hovorili, že všetko je v poriadku, úplne je to hladké atď. Oni jednoducho – ako sakramentský problém bol nejaký, s konkrétnym kusom – proste v prvom pilote nemohli stihnúť termín. A potom mi to človek, ktorý nás tam spájal, vysvetľoval, že oni majú v kultúre, že oni nemôžu zlyhať. Proste nemôžu. Čiže to nie je, že ťa klamú, oni to nevedia takto poňať ako my. My to pragmaticky, normálne racionálne, si povieme, čo sa dalo, čo sa nedalo. Oni musia sa snažiť do poslednej chvíle, a hlavne musia dať výkon, musia proste dokázať. Bol to, fakt si pamätám, to bol veľký taký zárez, lebo potom – vieš, tá prvá emócia Európana je, že oklamali ma. A pritom to vôbec tak nemusí byť. To si fakt pamätám veľmi výrazne ten kulturálny rozdiel.

Presne. Tam je veľmi dôležitý ten pozitívny pohľad na svet. Nebrať tých ľudí automaticky, že niekto ma tu chce oklamať, podraziť, podviesť a pod. Ale naozaj sa pozerať, že ten človek je v princípe dobrý, a chce niečo so mnou vyriešiť, a akurát je vlastne z iného sveta, z iného prostredia. Takže toto je nejaký taký rešpekt voči tomu prostrediu.

Inak, pokúšam sa tak abstrahovať nejaké poučenie pre poslucháčov. Tak mne sa zdá, že je veľmi dôležité rozumieť, že keď chcem exportovať to, čo robím, tak určite proste si netreba robiť ilúziu o tom, že tento trh mám zmáknutý, tak bude to podobné aj inde. Ja myslím, že už aj v Čechách je to iné. Aj to je častá taká ilúzia ľudí, že podaril sa mi produkt na Slovensku, určite sa mi podarí aj v Čechách. No neni to celkom tak.

Je to tak. Naozaj, každá tá kultúra je iná. A to naozaj by som mohol rozprávať región po regióne, Rusko, Japonsko atď. Každé má svoje špecifiká. Napríklad Japonsko je zaujímavé v tom, že človek je na mítingu (a teraz neviem, či to je všeobecný prípad, alebo len sa mi to stalo), že bol tam nejaký veľký šéf, a nejaký menší šéf. Ten veľký šéf nepovedal ani slovo, dával náznaky tomu malému šéfovi, ktorý komunikoval. A teraz, hnevá sa na mňa, nehnevá, alebo čo. (smiech)

(smiech)

Ale čo všetkých tých ľudí spája, a to je podstatné, toto je asi ten podstatný message, že všade tí ľudia sú akože v princípe podobní. Sú tam proste inovátori, sú tam ľudia, ktorí sú nadšení, entuziasti, potom je tam taký ten mainstream, ktorí sú takí pragmatickí, že dôkaz, dôvod, potreba, a prečo atď. A čo som si ja z toho zobral, z tejto mojej poslednej skúsenosti, z posledných dvoch rokov, kedy fakt že intenzívne robíme tento Inphinity, biznis development, že skutočne ma to neskutočne potešilo, že nikto nerieši, že či som zo Slovenska, alebo z Južnej Afriky, alebo odkiaľkoľvek som. Jednoducho ma berie, že som tu, niečo prinášam, a to, čo prinášam, či to je hodnota, alebo to nie je hodnota. Toto je v podstate asi niečo, čím by som chcel aj trošku podporiť. Že keď niekto by chcel ísť do sveta robiť globálny biznis, tak to je všetko riešiteľné, dá sa to, a nie je to absolútne žiadny problém, pokiaľ človek vlastne ide zo Slovenska, že to je úplne v poriadku, a každý to rešpektuje.

Tak si mi výborne nadhodil na jednu z takých, asi budeme musieť, že posledných otázok. Máš okolo seba dodávateľov, máš zákazníkov, veľa robíš naozaj s množstvom trhov. Je také niečo, čo by si vedel povedať, že toto Ti vyslovene chýba? A poviem Ti, že prečo vlastne kladiem tú otázku. Ja som sa rozhodla, že od tohto podcastu ďalej sa pokúsim pýtať ľudí, pretože majú spústu skúseností, a vidia, keďže podnikajú dlho, mnohí, tak vlastne vidia diery na trhu. Skúsim sa pýtať, či nemajú nejakú oblasť, ktorú sami pokryť nechcú, ale boli by radi, keby v nej povstal nejaký podnikateľ, alebo nejaký prúd, minimálne. Lebo to môže byť zaujímavé pre tých, čo počúvajú, a hľadajú svoju tému, s čím podnikať. Takže vidíš niečo okolo seba také, že to je podľa Teba perspektívne, že keby si Ty mohol, a mal ďalšieho seba, tak by si začal podnikať v tom?

Ja mám pocit, že ja to vidím akože neustále, že mi napadajú takéto veci. A ja mám potom problém, že mňa to samozrejme strašne ťahá to robiť. 😊

Jasné.

Musím sa veľmi krotiť, pretože to by samozrejme nebolo úspešné, keby sa človek začal defokusovať. Ale, ja neviem, konkrétna vec teraz – deti mi chodia do školy, vlastne je Covid, je lockdown, a v podstate nie je nejaká, akože chýba im tá interakcia, taká tá sociálna. Pre tých dospelých – tí dospelí si zavolajú, a majú rodinu, a nejako to zvládnu. Je to tiež ťažké, ale nejak ten dospelý má na to lepšie predpoklady to zvládnuť. Tie deti fakt potrebujú tú interakciu s tými ostatnými deťmi. A teraz, ako napríklad tú komunitu im vytvoriť, aby tam tá komunikácia bola, aby podporila vytvoriť takúto komunitu vlastne. A nemyslím ako facebook, že teraz otvorená komunita, kde môže ktokoľvek kdekoľvek. Ale naozaj taká, že uzavretá komunita školská, alebo medzi školami, aby tie deti naozaj mohli komunikovať, aby rodičia mohli komunikovať s učiteľmi napríklad, takým nejakým prirodzeným spôsobom. Samozrejme sú tu školy, väčšinou súkromné, kde teda sa dá, akože sa snažia dosť intenzívne tú komunikáciu s tými rodičmi robiť. No a potom sú školy, kde tá komunikácia chýba úplne. Už nie sú ani rodičovské združenia, ani žiaden iný model. Takže toto bola taká vec, že toto by určite pomohlo, vyriešiť takýto, až by som povedal, celospoločenský problém, že tie deti sú skutočne izolované momentálne. Toto vyriešiť pomocou nejakej komunity, niečoho aktívneho, to by podľa mňa bol veľký prínos.

Tak ďakujeme za tip. Tak už len rovno položím otázku, že keby niekto fakt takéto niečo chcel, či sa s Tebou môže spojiť? Ja spravím most, bez problémov. 😊

Samozrejme, budem rád. 😊

Je to samozrejme vážna téma, čiže rozbehnúť to nie je jednoduché. Ale ja vždy rád zdieľam takéto myšlienky, rád sa rozprávam s ľuďmi, ktorí majú rôzne myšlienky. Rád si aj validujem nejaký svoj pohľad, že ono to môže byť úplná blbosť, nakoniec sa to vôbec neukáže, že to niekto bude potrebovať, alebo že to bude niekto využívať. A možno ako keby z takých ´lessons learned´[27], tak toto by som vyzdvihol akože lesson, keď nie číslo 1, tak skutočne veľmi vysoký lesson. Naozaj, neplatia tie Murphyho pravidlá, že šéf má vždy pravdu, a keď nemá šéf pravdu, tak platí bod číslo 1. To skutočne takto neplatí. A keď si niekto myslí, že toto platí, a nechá sa nachytať – a mne sa tiež stalo, niekoľko ráz, že som bol totálne presvedčený o svojej pravde, a bol som totálne mimo – tak na to doplatí. Takže preto naozaj validovať, naučiť sa pritom, a mať z toho trošku aj taký fun, takú radosť. Lebo o tomto to nakoniec je. Nemalo by to byť utrpenie, mala by to byť radosť z toho, že človek niečo tvorí. Že trošku máš aj taký relax, a zároveň taká radosť z toho prínosu, že to má nejaký zmysel pre niekoho.

Martin, normálne si odpovedal na moju poslednú otázku, bez toho, aby som ju položila. Lebo moja posledná otázka v podcastoch býva, že keby si tak mal dať tri kľúčové rady budúcim podnikateľom, malým, stredným, tak aké by boli. A Ty si vlastne povedal tri veci.

Ja som to vlastne predbehol. (smiech) Spomenul som si ešte na jednu vec, ktorá je skutočne dôležitá, ktorá mňa osobne dosť oslovuje, snažím sa podľa nej tiež nejakým spôsobom fungovať. A to je hľadanie inšpirácie. Pretože práca podnikateľa je častokrát veľmi mentálne náročná. Človek v podstate musí robiť to, čo práve treba robiť. Častokrát to nie je to, čo ho práve baví, ale to, čo treba. To je proste jeho úloha. Keď to nemá kto spraviť, tak to musí spraviť on. Takže treba si tam nájsť takú inšpiráciu, že prečo to vlastne človek robí, čo ho na tom nadchýna, pri tom celom. Takže odporúčania pre podnikateľov určite, na všetkom si nájsť vždy tú inšpiráciu. Vždy na všetkom je niečo pozitívne, a to sa tam dá na tom nájsť.

Martin, veľmi pekne Ti ďakujem za to, že sme sa mohli zhovárať. Bolo to pre mňa veľmi inšpirujúce. Musím Ti povedať, že som dostala niekoľko tipov na zaujímavé knižky. Ale normálne som sa v tomto rozhovore dozvedela viac aj o Tebe, čo si nesmierne cením. Prajem Ti, aby si ešte mohol založiť viac firiem, lebo zdá sa, že to je tá vec, ktorú miluješ. Potrebuješ na to veľa rokov podľa mňa. 😊

(smiech)

Lebo to zasa trvá, vybudovať firmy. Ale teda fakt Ti prajem, aby sa darilo všetkým Tvojim projektom, všetkým Tvojim firmám, a aj Tebe samému. Ešte raz ďakujem, že si bol v tomto podcaste.

Ja ďakujem tiež veľmi pekne za pozvanie. Bolo to pre mňa veľmi príjemné a inšpiratívne taktiež. Tiež počúvať, aký je ten Tvoj pohľad, ako podobne skúseného profesionála v rámci biznisu, a manažmentu. Je to zaujímavé si zazdieľať tie názory, takže super. Ďakujem pekne.

Aj ja ďakujem. A všetko dobré ešte raz. Ahoj.

Tak sa drž. Ahoj.

 

[1] Notfalls-Zimmer – núdzové ubytovanie, pre študentov a pod.

[2] odchod, výstup

[3] od angl. slova drive – hovorové, v zmysle viesť, povzniesť, vylepšiť, rozbehnúť

[4] rozsah, oblasť

[5] centrály

[6] používateľov

[7] dopad, vplyv, pôsobenie

[8] vedenie, vodcovstvo

[9] Vtipné videjko k vysvetleniu pojmu dashboard https://www.youtube.com/watch?v=U7bw31xoI_E

[10] učenie, poučenie

[11] uskutočniť zmenu

[12] správa, posolstvo, odkaz

[13] poradenstvo

[14] základné/hlavné zásady alebo princípy

[15] dôkaz

[16] výzvy

[17] dodanie, realizácia

[18] od angl. slova hire – najať, vziať niekoho do práce

[19] úspech zákazníka

[20] vnútorné volanie, potrebu, pocit

[21] The Courage To Be Disliked – Fumitake Koga, Ichiro Kishimi

[22] vlastníci

[23] Holacracy, slov. holakracia – systém riadenia firmy https://en.wikipedia.org/wiki/Holacracy

[24] riadiace procesy, procesy riadenia

[25] od angl. slova sales – predaj

[26] cit

[27] ponaučenie

Scroll to top