V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:
- Čím sa vyznačuje dobrý obchodník,
- aký je rozdiel medzi klasickým Multi-level marketingom a Ponziho schémou,
- či je dnes možné rozbehnúť projekt bez cudzích zdrojov,
- ako si vybrať správny typ investora pre podnikanie,
- aký je rozdiel medzi investovaním vlastných a cudzích zdrojov.
Dôležité odkazy z podcastu:
Chcete si podcast radšej prečítať?
Mojím dnešným hosťom je Michal Matúš, konzultant v oblasti riadenia, investor, majiteľ niekoľkých firiem, a start-upový nadšenec. Mediálne sa zviditeľnil najmä projektom Zachráň včely, ale aj ďalšie jeho projekty majú, okrem biznisového, aj spoločenský rozmer. Dnes sa porozprávame o týchto projektoch, ale aj o tom, ako investoval v rôznych fázach svojho podnikania do rozličných nápadov, a aké poučenia z toho plynú.
Vitaj.
Ahoj.
Som rada, že si došiel. Tak ako ostatným respondentom, hneď začnem zvoleja s prvou otázkou, ktorá to má rozprúdiť, a trošku povedať viac o charaktere toho človeka, ktorý je tu. Takže, prosím Ťa: prečo by si Ťa mali zákazníci vybrať?
Pretože viem predávať.
To je jedna z najstručnejších odpovedí, čo som dostala na túto otázku. (smiech) Chceš to rozobrať neskôr, alebo sa trošku porýpeme, čo to znamená, teraz?
Kľudne sa v tom porýpme. Ja som raz počul jednu takú vetu, že nie je dobrý obchodník ten, ktorý vie predať Eskimákovi chladničku. A úplne to so mnou zarezonovalo. Myslím si, že je to niečo, čo ma drží celý život. Podľa mňa nie je dobrý ten obchodník, ktorý predá hocikomu hocičo, ale ten, kto nájde tú potrebu, zistí, že ten Eskimák nepotrebuje tú chladničku, ale mikrovlnku, alebo gril, v úvodzovkách. A predá mu to, čo potrebuje ten človek. Ten človek bude šťastný, nevráti sa po čase, že načo som to kúpil.
Chápem.
Takže keď ten obchodník rieši tú potrebu, tak tam je vždy win-win-win[1], takto to môžnože myslím.
Ja zo všetkých vecí, čo treba robiť na biznise, považujem za najťažšie a najdôležitejšie predať. Ale je pravda, že nie je jedno, či sa predáva tak, že potom to je hlava-nehlava, sa to vracia ako bumerang, alebo tak, že sa vlastne nájde tá potreba, naozaj tam je fit[2]. To je skutočne dobrý predaj, keď tam je fit.
Presne tak.
Uvediem, že dnešná téma našej debaty je investície v rôznych fázach podnikania. A ja by som chcela, aby sme začali rozprávať o Tvojom príbehu, lebo potom bude jasné, prečo som práve Teba zavolala vlastne na túto tému. Prosím Ťa, aký je Tvoj príbeh, čo sa týka začiatkov podnikania? Ty si vedel vždy, že chceš podnikať? Ako si Ty začínal kariéru?
Ja som vôbec nevedel, že chcem podnikať. Išiel som si tým svojím školským systémom, a stal som sa IT-čkárom, a bol som taký typický IT-čkár. Takého, ako si predstavíš, takého geek-a[3], šľapky, zasunutý pod stolom, zatiahnuté rolety, tma v miestnosti, dva monitory.
(smiech) Jasné, máme tu takých pár vo firme.
Zažila si, hej? (smiech)
Áno.
Ja tak hovorím, že keď som z tohto sveta odišiel, tak vstúpilo svetlo do života.
Aj preto, že si teda tie závesy odtiahol. 😊
Presne, lebo som vytiahol rolety. 😊 Ono to začalo tak, že cez asi môjho najlepšieho kamoša, jedného z tých najlepších kamošov (lebo pociťujem takýto stav voči viacerým ľuďom), jeho otec ma ťahal do jedného biznisu, multi-level marketingu. Volali ma niekoľko mesiacov na nejakú víkendovú konferenciu, a ja som akože stále nejako odmietal. Nebol som veľmi šporovlivý, takže som ani nemal prachy a tak. Ale raz ma presvedčili. Ja som myslel, že ideme ako na chatu, a že budeme večer piť, cez deň niekde prespíme na konferencii.
Jasné. (smiech)
Keď sme prišli tam, tak večer nikto nechcel ísť von, takže OK, išli sme spať, strávili sme tú konferenciu poriadne, triezvo. A veľmi ma to zaujalo. A to, čo som sa dozvedel na tej konferencii, bolo také oslobodzujúce. A ten jeho otec mi dal také jedno CD-čko a knižku na prečítanie, a tým, že som veľa jazdil ako IT-čkár, tak som to počúval. Zasa mi to dalo nejaké nové informácie. Uvedomil som si, že ak sa chcem niekam pohnúť, a mňa zaujímalo veľmi veľa vecí, takže ísť úplne do hĺbky, ako aj IT-čkár, to je jediný spôsob, alebo jeden zo spôsobov, ako finančne narásť v príjmoch. Tak to ma až tak nebavilo, chcel som byť viac rozhľadený. Pochopil som, že keby som chcel kariérne rásť, tak potrebujem mať skúsenosti aj z iných oblastí, aj z obchodu, aj z financií, aj možno ľudské zdroje atď. No a takto to vzniklo, zrazu som zistil, že asi by som sa mal naučiť aj predávať.
Ako si sa do toho pustil?
Pustil som sa tak, že som mrte študoval, typický IT-čkársky prístup. (smiech)
Analytický. (smiech)
Čítal som si knižky, CD-čká, mrte som toho počúval, až prišlo k tomu, dokonca raz som spravil nejakú certifikáciu, za ktorú som si mohol vypýtať odmenu vo firme, tak som si vypýtal obchodnícke školenie. To všetkých prekvapilo. Povedal som im, že chcem sa začať venovať obchodu na 30 %. Čiže popri práci, po večeroch, som chodil a robil multi-level marketing, predával produkty, a príležitosť na podnikanie. To bolo také prvé podnikanie. Bolo to super, dodnes tú firmu uznávam. Začal som teda predávať aj tie IT-čkové služby a hardvér. A hovorím si, že kde začať, tak začal som obvolávať svoj telefónny zoznam, známych, spolužiakov, kade-tade, a že niečo z toho vypadne, však to je len štatistika.
Áno, hovorí sa, že predaj je štatistika. Ja to tiež zvyknem tu hovoriť vo firme. Nie všetci ľudia, ktorí chcú robiť obchod, toto chápu. Ja hovorím, že predaj je rehoľa, a je to štatistika. Časom zistíš presnejšie, ako hovoriť na zákazníkov, ako ich nájsť, aby si vedel, že to je presne ten, ktorý tú tvoju službu alebo produkt potrebuje. A potom fakt len opakovaním, akoby systémovým úsilím, sa jednoducho štatisticky stane, že sa vlastne ten biznis podarí.
Je to hra čísel, určite. Čím viac aktivity spravíš, tak neexistuje, aby z toho niečo nevypadlo. Samozrejme, keď do toho dáš nejaké princípy, tak máš lepšiu úspešnosť.
Jasné.
Keď sa držíš tých princípov, a cieliš na správnu cieľovú skupinu, hovoríš so svojimi zákazníkmi, a tými, ktorí rozhodujú o tom nákupe, tak neexistuje, aby v nejakom čase niekto nekúpil, pokiaľ tam nie je niečo veľmi ohnuté.
Jasné. Alebo naozaj to je produkt, ktorý fakt nie je chcený, nie je potrebný.
Áno.
Drvivou väčšinou sa to podarí. No dobre, ale to je stále len predaj. Ako si sa dostal k tomu, že si potom vlastne naozaj podnikal tak, že si niečo založil?
Mal som nejakú živnosť, ktorú som v živote nevyužil, takže som ju potom zastavil. A jedného dňa som si povedal, že asi je čas. Mňa prizýval top manažment na také brainstormingové stretnutia, že nové produkty atď. A ja som vkuse bol nadšenec pre nejaký open source[4], a tieto veci, a jeho úpravu, čo oni – keď som prezentoval niektoré produkty, tak niektoré prijali, ale niektoré nechceli. Raz som bol taký nadšený pre jeden produkt, pamätám si, to bol taký firewall router[5], a som bol taký nadšený, že som si povedal, tak keď to nechcete vy, tak to budem robiť sám.
Jasné.
Tak som založil firmu, mal som jedného potenciálneho zákazníka. 😊 Som sa tešil, že tomu napredávam, ten bude platiť. A nemal som moc peňazí, a nechcel som to ani robiť sám, tak som oslovil jedného asi môjho najlepšieho kamaráta z detstva, takého jedného z ďalších tých mojich dobrých kamarátov. Založili sme spolu firmu Fratres, ktorá znamená akože bratia, chcel som mať také bratské vzťahy v tom. Ponúkli sme to tej firme, tomu zákazníkovi, a ten to nezobral. (smiech) Ale ja som sa postupne vyvíjal, stále som hľadal skúsenosti. Potom ten môj kamarát – už nie je medzi nami, umrel, čo ma úplne vzalo.
Zhoda náhod, rušili pobočku, ktorú som vtedy ako keby viedol v Bratislave, tak mi dali ponuku ísť robiť do Prahy, alebo teda odstupné. Tak som zobral odstupné, lebo v tej Prahe by som bol zase iba IT-čkár. A išiel som na dovolenku do Ruska. Keď som sa vrátil, tak som nastúpil na čisto obchodnícku pozíciu, kde som rok salesoval[6], a snažil sa robiť nejaký biznis development[7], ako úplný začiatočník, a vôbec mi to nešlo. Potom mi dali nejakú databázu klientov, tam som sa naučil predávať trochu. A keď som skončil, tak som postúpil do pozície obchodného riaditeľa inde. Išiel som na nejakú stáž popritom, do inej firmy. Čiže popritom som pracoval, a v inej firme som bol na stáži, aby som sa niečo naučil o biznis proces manažmente, lebo som cítil, že toto je niečo, čo patrí do firmy. To je to, čo si niekedy na začiatku hovorila, že bol som ochotný robiť zadarmo, alebo závisle, len preto, aby som sa niečo naučil. To bolo peklo, v úvodzovkách, časové. No a v nejakom momente – teda som používal tú firmu len na fakturovanie svojich služieb, a potom som sa stal country manager[8] jednej medzinárodnej firmy.
A to si už celkom stúpal na tom manažérskom rebríčku. Napriek tomu Ťa lákalo mať niečo svoje.
Napriek tomu, áno. Ešte som nebol o tom presvedčený, ale robil som aj ten multi-level marketing, stále som sa učil, 16 hodín denne som proste makal, aj v práci, a plus ešte na tých svojich veciach. Jedného dňa, ako inak, keď stretneš veľa ľudí – sa hovorí, že ľudia majú šťastie, ale s veľkou robotou odvedenou.
(smiech)
Tak naozaj sa to stalo, chcel som predať jednu službu Peťovi Kočalkovi, to je bývalý generálny riaditeľ Panta Rhei, Ozeta, Bepon atď. On videl, ako fungujem, sa mu to páčilo, sme sa skamarátili, a keď končil v Panta Rhei, tak mi hovorí: Miško, celý život pomáham dvom veľkým firmám, chcel by som teraz pomáhať veľa malým, stredným podnikateľom, poďme do toho. Tak ja hovorím, že dobre. Popritom som stále pracoval ako country manager, takže to bol celkom záhul. Najprv sme si spravili nejaký biznis plán, finančný plán, a ja som to bral aj tak, že sa pri ňom veľmi veľa naučím, lebo mal nejaké výsledky za sebou. A potom, že asi by sme potrebovali investora.
A tu sa dostávame k téme, o ktorej budeme dnes debatovať.
A to bola inak zaujímavá téma, lebo oslovili sme Marcela Kamona, on teraz riadi Výkonný marketing.sk. Skvelý človek, má brutálne výsledky, a vložil do nás aj so svojím spoločníkom vtedy asi 100.000 EUR. Ešte predtým, než nám tie prachy dali, tak nám povedali, že chalani, potvrďte ale trh najprv, začnite predávať, že či to vôbec zákazníci chcú, aby sme vám nedávali peniaze zbytočne. 😊
(smiech)
Sme začali predávať, a ja hovorím Peťovi – a potrebujeme vôbec investora? Lebo už teraz máme také prachy, sme veľa predávali, že neexistuje, aby sme nepredávali ďaleko viac. Ale nakoniec povedal, že hej, takže Marcel s Adamom vstúpili do firmy, a začala sa divoká jazda.
(smiech)
Druhé kolo, kde zase 18 hodín denne, soboty, nedele, a išli sme bomby. My sme za prvý mesiac dali 273 stretnutí.
273 je brutal.
Je to brutal. Z toho bolo 80 zákazníkov, všetky ostatné stretnutia boli priestory, poistenie…
Chápem. Možno by si mohol povedať, čo ste vlastne predávali.
My sme predávali, aj stále predávame, poradenstvo, mentoring, čo je vlastne – mi pomáhame malým a stredným podnikateľom niečo veľmi výrazne zlepšiť v ich podnikaní. Ten účel bol, aby raz týždenne na hodinu prišli, priamo Peťo im radil, aby si robili nejaké domáce úlohy. Nie sme síce škola, čiže nevyžadujeme, aby boli hotové, ani to nie je nejaké náročné, väčšinou je to párminútová robota. Ale tým, že to ten človek robí pravidelne, tak veľmi veľa firiem značne podrástlo. Takže toto bol produkt, toto bola služba.
Možno porozprávajme v tom celom príbehu ešte pár tých zarážok, lebo to nie je jediná firma, do ktorej si bol namočený.
Nie je to jediná. Ja sa inak dostávam ako slepé kura k žitu, k veciam. 😊
(smiech) Vieš čo, ale ono to je tak, že pripraveným šťastie praje, čiže neviem, či to je úplne slepé kura. Či?
Bolo za tým veľa roboty. A keď prišla tá príležitosť, tak som zrazu vedel, že už mám tie zručnosti, alebo sa viem ich naučiť rýchlo. Takže určite áno. Možno ešte poviem o BUSINESS CLOUD, že za prvé 2 roky sme zazmluvnili cez 300 klientov.
To je ďalšia aktivita, ktorú si dal dokopy. Asi tiež s týmto človekom, ak to dobre vidím.
Áno, to bolo spolu, no a z toho nám začali vypadávať nejaké ďalšie projekty, s mnohými podnikateľmi sme sa dohodli na ďalšej spolupráci. Napríklad aj projekt Zachráň včely nejakým spôsobom takto vznikol. Potom mám projekt eParkio, ktorý sa venuje smart city[9] parkovaniu, statickej doprave, kde pomáhame mestám zaviesť, riadiť, a vymáhať parkovacie politiky. Plus tam boli ďalšie technické. Ja som potom po roku práce ako country manager, a zároveň v BUSINESS CLOUD, to bolo peklo, tak som nejakým spôsobom opustil ten jeden projekt. Asi po troch rokoch, keď ma stále oslovovali zákazníci, že by potrebovali tú službu, tak som sa rozhodol založiť projekt Crowdtesting, chceli sme testovať ďalej pre tých zákazníkov, funkčné testy, a user experience, t.j. používateľský zážitok.
Celkom širokospektrálne sú tie projekty, do ktorých si sa pustil. Napriek tomu by som hlavne chcela rozobrať, ale kľudne sa môžeme dotýkať aj iných rovín, že ako si v tých rôznych fázach tohto svojho príbehu si vyberal investície, a s kým si prišiel do styku. Ale začnime ešte, odrolujme dozadu. S akými zdrojmi si teda začal podnikať? V podstate tým, že si začal ako živnostník, síce to bola v podstate len formálna vec, asi si cez to len fakturoval. Vravel si, že si nemal skoro žiadne peniaze. Kedy Ty to považuješ za taký bod, že dobre, toto bola povedzme prvá investícia?
Vieš čo, investícia je už od pár EUR, v úvodzovkách. Musíš sa pozerať na to, že chceš, aby sa ti tá investícia vrátila. Prvá investícia bola ten multi-level, kde som dal nejaký vstupný balíček, to bolo 60 alebo 100 EUR. Za cenu páru topánok sa dá začať. Super, brutálne sa človek veľa naučí, ten multi-level má skvelé vzdelávacie prostredie. Nenormálne veľa som sa naučil, a uznávam tých ľudí. Tí, čo to robia eticky, samozrejme.
To je veľmi dôležité. Sú multi-level schémy, ktoré sú naozaj ako Ponziho schéma.
Áno.
A potom sú také, kde naozaj je tá pridaná hodnota, lebo ten produkt je dodávaný, alebo tá služba, a má to reálne obsah, a reálnu pridanú hodnotu. Takže áno, je treba to robiť eticky.
Toto by som možno ešte vypichol, že chodili k nám do BUSINESS CLOUD rôzni ľudia, ktorí chceli začať multi-level, a častokrát sa nám stalo, že sme identifikovali, že to má principiálne charakteristiku Ponziho schémy. Ak by som mohol, ešte vysvetlím, že aký je rozdiel medzi klasickým multi-level marketingom, a tou Ponziho schémou.
Poďme na to.
Ponziho schéme sa inak ľudovo hovorí pyramídová hra. Pyramídová hra alebo Ponziho schéma je, keď pri vstupe človek dáva peniaze, a z týchto peňazí sa vyplácajú ostatní. Veľmi zjednodušene povedané. A rôzne sa to maskuje. Multi-level marketing je väčšinou, keď sa zarába na nejakých službách a produktoch. A ľudia ešte hovoria, že je to pyramída, aj na to, lebo je tam nejaká schéma, lebo je tam niekto, nejaký sponzor. Niekto, kto privádza do toho systému nejakého prospekta (takto sa volajú), takže ten je nad ním, a môže zarobiť len z ľudí pod ním. Klasický multi-level marketing, drvivá väčšina je taká, že nestačí vám priniesť jedného človeka, a ten na vás zarobí. Viete prerásť aj toho človeka nad vami tým, že si to odmakáte. Čiže ak tam takáto možnosť je, tak to znamená, že asi to nebude Ponziho schéma, bude to zdravý multi-level.
Asi to bude zdravý multi-level.
Inak, si jeden z prvých ľudí, ktorí hovorí o tom, že túto skúsenosť mal. Napriek tomu, že viem, že medzi tými respondentami, čo tu boli, boli ľudia, ktorí mali skúsenosť s multi-levelom. Dobre, že to vysvetľuješ, pretože to má takú konotáciu, negatívnu obvykle, v takom bežnom ľude, poviem to tak. Vlastne vždy tam je pyramída, to nie je asi v poriadku, zarábať na niekom pod sebou. Ale pravda je taká, že aj v normálnych firmách je hierarchia.
Presne tak.
Sú ľudia, ktorí zarábajú, a sú ľudia, ktorí robia iné veci, ktoré podporujú tých, čo vlastne ten predaj robia, takže tiež je tam hierarchia. Ale je veľmi dôležité, naozaj, aby tam bola služba, nejaký produkt s pridanou hodnotou.
Dobre. Takže môže to byť aj takáto investícia. To je investícia z vlastných zdrojov. Aký je rozdiel medzi tým, keď investuješ vlastné zdroje a cudzie zdroje? Ty povedz, ako to cítiš.
Podľa mňa by v tom nemal byť takmer, vo vnímaní človeka, by tam nemal byť rozdiel. Samozrejme, keď investujem cudzie zdroje, idem do trošku menšieho rizika. Ale ja sa vždy pozerám, aj v skupine ľudí, s ktorými pracujem, my sa pozeráme na investíciu ako na pôžičku. Ako samozrejme, že ten investor nesie nejaké riziko, ale my sa na to pozrieme vždy ako keby je to pôžička.
Ktorú treba vrátiť.
Ktorú treba vrátiť. Aj ideálne s nejakými úrokmi. Alebo má priniesť nejakú inú hodnotu tomu investorovi. To treba mať zase porozumenie s ním.
Mala som tu aj človeka, myslím, že to bol nejaký deviaty podcast, ktorý hovoril, že on už nedokáže počúvať to, že keď počuje start-up, tak má normálne zježené chlpy, lebo mu to príde, že veľmi mnohé tie firmy prepália peniaze investorov. Že sú v podstate len akože wishlist[10]-om, a tým, že je veľa peňazí na trhu, tak vlastne dobré projekty majú menší prístup k týmto zdrojom. Pretože namiesto toho, aby boli podporené tie, v ktorých reálne je nejaká ROI-ka[11], čiže návratnosť investície, tak sú podporované všelijaké nezmysly. Takže je dobre, že hovoríš, že to vidíš takto. Ako sa to dá, keď začneš tak, ako si spomínal? 😊 Hovoril si, že si v jednom momente s tým svojím partnerom rozmýšľal, že možno ani nepotrebujete tú investíciu. Prečo ste to vyhodnotili tak, že potrebujete tie peniaze od toho svojho investora?
Mali sme potvrdený ten biznis model. Vedeli sme, že produkt, alebo služba, je žiadaná. Mali sme už nejakých klientov, jednotky. Mali sme desiatku potenciálnych, a vedeli sme, že asi chceme veľmi výrazne rásť, a chceme to robiť na výrazne vyššej a rýchlejšej dráhe. Čiže výrazne vyššej úrovni, rýchlejšie rásť. Takže preto sme chceli investora, aby sme mohli pokryť nejaké náklady. Stále si treba uvedomiť, že sme sa pozerali na to, tie peniaze nemíňať zbytočne. My sme nenajímali ľudí, pokiaľ nebolo treba, nekupovali sme veci, ktoré nebolo treba, aj keď sme ich mali vo finančnom pláne, tak sme to nekupovali, kým naozaj sme neusúdili, že je na to čas. Niekedy si hovorím, že niektoré peniaze sme zase mohli využiť, aj keď sme ich nevyužili, že dnes by to bolo trošku inak. Ale zároveň, napríklad obchodníkov, my sme mali čisto na províznej báze postavených. Čiže toto je relatívne náročné si uvedomiť. Ono to znie ľahko, že nemusím mu platiť, až keď donesie biznis, ale ten človek potrebuje zostať motivovaný, potrebuje si vedieť zarobiť, potrebuje mať schému, ako to dosiahne. To bolo treba všetko zabezpečiť.
A ešte poviem iný príklad k tomu míňaniu peňazí, páleniu. Úplne ideálny príklad asi eParkio. My sme dostali pred troma rokmi investíciu, dokopy 2 investície, ale dokopy to bolo 60.000 EUR. My sme z tých 60 000 vyžili 3 roky. Pred štyrmi rokmi sme to dostali, 3 roky sme vyžili, a mali sme pritom 15 zamestnancov miestami, čo je nemysliteľné, a nemali sme skoro žiadne tržby. Naše tržby boli 20 alebo 30 000 ročne.
Jasné.
Proste hľadali sme ten product market fit[12]. Trvalo nám to strašne veľa. My sme zmenili produkt 40-krát, aj službu, kým sme našli to, čo funguje. Tento rok konečne to vypálilo, vystrelilo. Ale vlastne my sme to dostali v akcelerátore, a po akcelerátore hneď tie peniaze, v Portugalsku. S nami takto dostalo ďalších 8 start-upov. Dnes sme jediný, ktorý funguje. Drvivá väčšina skončila v prvých šiestich mesiacov, lebo spálili tie peniaze.
Díky, že to takto hovoríš nahlas, lebo si myslím, že je to veľmi dôležité. Chcem povedať, že ja nemám taký striktne negatívny postoj k tým start-upom, ako ten môj respondent (to bol Peťo Vetrák, právnik, ktorý tu rozprával o tom, ako ideálne si vybrať nejakú právnu formu). Ale je pravda, že veľmi cielene pozerám aj pri mentorovaní na to, či proste ten základný setup[13] tých ľudí – lebo vtedy sú tí ľudia, ktorí to založia, najdôležitejší. Ich postoj, a aj to, či sú ochotní makať, a či chápu vôbec, že takáto bude tá cesta. Drvivá väčšina firiem má takúto cestu, od toho, že proste 18 hodín denne robia tí ľudia, ktorí to založili, a sú proste dievčatami alebo chlapcami pre všetko. Čokoľvek potrebuješ, či si manažér, alebo upratovačka, alebo proste finančník v tej chvíli, všetko musíš robiť. Ale napríklad sa môže stať, že tri-štyri roky hľadáš market fit. Snažím sa ja tiež si vyberať, ak už mám niekomu pomáhať, tak pomáhať vlastne projektom, kde sú ľudia nastavení takto.
Je to pravda.
Spomínal si ale, že niektoré veci by si možno predsa len urobil inak, a možno by si nejaké peniaze niekde vynaložil, tak možno by sme sa pri tom mohli zastaviť. Lebo je pravda, že prílišný konzervativizmus tiež môže brzdiť trebárs rast, alebo niektoré príležitosti. Skús o tom trošku hovoriť.
Vieš čo, poviem Ti úplne konkrétnu vec. My sme mali naplánovaných 2.500 EUR mesačne na marketing, v BUSINESS CLOUD, a použili sme 0, a to bola kritická chyba. Akože dávali sme bomby, poviem takto ľudovo, že fakt za prvých 6 mesiacov 100 klientov, ja som popritom robil ešte country manažéra, Peťo konzultoval, čiže to bola fakt divočina. Potom sme už mali aj nejakého prvého obchodníka.
Možno ste mali aj pocit, že to nie je treba, lebo išiel ten biznis. Asi preto ste nedali ten marketing, že?
Áno, presne.
A čo bolo na tom ten problém, čo bola kritická chyba podľa Teba? Prečo bolo treba dať na ten marketing?
Pretože jednak sociálne siete, to je 6 rokov dozadu, začali extrémne rásť, bolo to brutálne lacné, vedeli by sme získať nenormálnu pozornosť, z ktorej by sme ešte dnes extrémne čerpali. Mohli sme si vybudovať značku lepšie. Dnes je to o tej pozornosti. O nás bolo počuť, ale len tí ľudia, ktorým sme zavolali.
Jasné.
A občas tí, ktorí nás sledovali a zdieľali na sociálnych sieťach. Ale keby sme dali do toho 2.500 EUR mesačne, alebo aj len 500 EUR, tak dnes celé Slovensko by o nás vedelo.
Bolo by to inde.
Proste tie sociálne médiá boli lacné. Toto vnímam ako potenciálnu chybu.
Jasné. Ešte než sa dostaneme k tomu, že budeme trošku rozoberať tie skúsenosti, lebo si tým pádom vlastne pri týchto všetkých príbehoch a projektoch, čo si porozprával, mal skúsenosti s angel investormi[14]. Povedz mi, myslíš, že dnes je možné rozbehnúť dobrý projekt bez cudzích zdrojov?
Určite.
A čo musí byť ten parameter, aby to šlo?
Čo musí byť ten parameter, aby to šlo? Keď sa pozrieš na všetky tie motivačné reči ľudí, tak ono na tom je niečo pravda, že don´t give up[15]. Je to boj, samozrejme je treba vyhorieť. Čiže poviem ešte predtým, než začneme – mal by som vedieť, že prečo to chcem robiť. Vyslovene ten svoj sen. Lebo peniaze nie sú motivácia. Ja to vidím na mnohých ľuďoch, tiež mentorujem občas. To sú ľudia, ktorí buď sú v korporácii, majú nejaký pohodlný job[16], majú aj čas, ešte aj počas jobu niečo urobiť, a prídu domov, a nič nerobia, alebo idú si na prechádzku, a tak, proste nemajú tú motiváciu. A potom chcú dať výpoveď len preto, aby sa tomu venovali. No nebudú sa tomu venovať, lebo keď si sa tomu doteraz nevenoval, tak sa tomu nebudeš venovať ani potom.
Súhlasím, ten mindset[17] je dôležitý. Dobre, tak ešte inak sa spýtam, smerujeme k jednej veci. Ty si už spomínal, že keď ste chceli rýchlo rásť, tak ste vyhodnotili vlastne, že tú investíciu od toho svojho kolegu potrebujete. Môže byť tým trigger-om[18] to, že potrebuješ cudzie zdroje, že vlastne by si si mohol zabrzdiť rast?
Prečo potrebujem peniaze? Poviem takto, že hneď tá prvá firma – ja som vlastne nemal ani 500 EUR na to, aby som založil firmu, eseročku. Hovorím kamošovi, poď, daj 250, ja dám 250, a urobíme to. 😊
(smiech)
Samozrejme, dnes sa to posunulo úplne inde, a dnes je ten svet aj vďaka tomu start-upovému svetu inde. Dnes sa dajú získať peniaze aj na to, len aby sa produkt vytvoril. Ja zastávam ideu, že skúsiť predať produkt ešte predtým, než existuje, lebo to znižuje riziko. Pri niektorých produktoch, kde je potrebný výskum a vývoj, sa to nedá, čiže tam je potrebné získať nejakého investora, ktorý do toho vloží prostriedky. Sú takí ľudia, ktorí robia výskum a vývoj po nociach, po večeroch.
Za nulu.
Presne. A prídu s tým, že pozrite sa, toľko som spravil, za investorom, je to riziko, ale môže z toho vypáliť niečo zaujímavé, ale už sa tomu nedokážem venovať po nociach. Tí investori, ak im to dáva hlavu a pätu v tej prvej fáze, tak do toho dajú peniaze, musíte ísť samozrejme za správnym človekom.
Tak by sme sa možno mohli dostať k tomu, že naozaj máš skúsenosť s tými angel investormi. Prečo práve angel investori? Možno by si trošku mohol vysvetliť aj ten svoj rozhodovací proces, a potom prípadne trebárs prečo nie crowdfunding, alebo nejaká iná cesta. Môže to byť len, že si to tak vybral, kľudne to pomenuj, len ma to naozaj zaujíma, že prečo práve takáto cesta.
Typ investora si vyberám podľa toho, aký je to produkt, kam chcem cieliť, do akej výšky, kam chcem s tou firmou ísť. A crowdfunding zase je závislý od toho. Vysvetlím asi všetky 3 typy, 3 veci. Prvá vec je, že chcem nejakú firmu, chcem fungovať na Slovensku. Ja neviem, po troch rokoch ma oslovili, alebo stále oslovovali zákazníci s tým testovaním. Založil som firmu CrowdTech. Vedel som, že mám know-how, mám plnú pipeline, teda plný lievik potenciálnych zákaziek, mal som v tom skúsenosti, už to bolo 3 roky po tom, ako som odovzdal ten biznis, čiže už to nebolo také, že by som niekomu bral trh, alebo tak. Prišiel som za veľkou IT firmou, kde sa so mnou bavil generálny riaditeľ, že Mišo poďme niečo spolu vymyslieť. A tak mi napadlo, poďme spraviť toto. Mám tú pipeline, mám teda lievik plný zákazníkov, a viem to vybudovať, viem ten tím postaviť, potrebujem na to 100 000. V tomto konkrétnom prípade sme 2-krát podpísali zmluvu, ani raz tie peniaze neprišli. (smiech)
Fakt? (smiech)
Takže môže sa stať. Ale dohodli sme sa fifty-fifty, mne to dávalo zmysel, lebo oni boli veľká IT firma, čiže im to sedelo do portfólia, boli strategický investor. Ja som nemal predstavu, že s tým budem rásť mimo Slovenska a Čiech. Odhadol som, že ten potenciál trhu je niekde na úrovni medzi dvoma až piatimi miliónmi EUR tržieb ročne. Čiže muselo aj mne dávať zmysel, aby sa tým investorom vrátili tie prachy, a aby to aj generovalo nejakú zaujímavú dividendu. Tiež sme sa dohodli, že preberú nejaké zodpovednosti atď. Toto je také, že ak mi ten produkt, alebo služba, to teritórium, na ktoré cielim, dáva zmysel tak, že potrebujem ešte možno – alebo viem osloviť strategického partnera, ktorý mi ešte s niečím pomôže, tak idem za takouto inštitúciou. Neviem, či sa to dá nazvať anjelskou investíciou. Firma nefungovala, negenerovala tržby, ale mal som históriu.
Jasné.
Druhý typ, anjelský investor, ono na tej škále sa hovorí, že prvý bod je FFF investori – ´family, friends and fools´.
Áno.
Rodina, priatelia a blázni. Je to extrémne rizikové, je to pár jednotiek, desiatok tisíc väčšinou.
A väčšinou dávaš všanc aj tie vzťahy.
Väčšinou sú tam tie vzťahy. V neskoršej fáze, mierne neskoršej, stále tá firma neprodukuje, ale už je niečo odrobené. Už máme nejaké štatistiky, niečo vieme povedať, nejaký ako keby prieskum spravený, tak vstupujú do toho tí anjelskí investor, ktorý sa väčšinou nadchnú pre ten produkt, a službu.
Obvykle sa musí nadchnúť aj pre toho zakladateľa. To je moja skúsenosť.
Na toto som zabudol. To je najdôležitejšia vec. Zastavím sa pri tom, lebo drvivá väčšina venture[19] kapitálových fondov, čo sú vlastne aj anjelské fondy, tak ti povedia, že tí zakladatelia sú dôležití. Ale takmer vôbec nezhodnocujú tých zakladateľov, aj keď sa tvária, že hej, tak proste riešia tú ideu. Tento problém tam vzniká preto, že oni zakladajú tie fondy na nejaké určité časové obdobie, a oni nemajú čas s tými zakladateľmi pracovať. Oni musia nejaké 2 roky povedzme hľadať projekty, investovať do nich, potom 3 roky im pomáhajú, a potom sa snažia 2-3-4 roky to exitnúť, alebo teda vystúpiť so ziskom. Čiže oni hľadajú čo najpotenciálnejšie schopné projekty.
A produkty.
A produkty. Toto, keď má človek v merku, tak potom vie získať aj takého investora. Ale samozrejme zhodnocujú, že keď ten zakladateľ pozerá kade-tade, nie je úplne súrodý, a je nejaký rozptýlený, tak asi budú vidieť, vnímať to ako riziko, a nebudú chcieť do toho vložiť peniaze. Prepáč, mi ušli myšlienky.
V pohode, rozprávali sme sa o angel investoroch, a o tom, že to je taký nejaký druhý stage[20].
OK, čiže kto ešte môže byť ten anjelský investor. Môže to byť človek, ktorý buď je v takej oblasti, alebo je to len proste podnikateľ úspešný, chce diverzifikovať, alebo je to manažér, ktorý vie priniesť – akože ja by som, keby som hocikoho bral do firmy, tak asi by som nebral len finančného investora. Častokrát som si myslel, že stačia peniaze, a dáme to. Nie je to úplne pravda. Najmä v tých začiatkoch, každá pomocná ruka je vítaná. Ak nedá proste tak veľa peňazí, že si vieš zaplatiť tie kompetencie, tak potom nie je dobre brať iba finančného investora. Ten človek by mal nejakým spôsobom vedieť prispieť. Toto si treba akože veľmi dôrazne dohodnúť vopred.
Jasné. A to môžu byť samozrejme rady, ale môže to byť napríklad aj nejaký distribučný kanál, alebo proste minimálne kontakty na niektoré miesta, ktoré bude treba asi rozchodiť.
Presne. Alebo skúsenosti s nejakým vývojom produktu, alebo niečo nech tam je, nech, v úvodzovkách, vie ten človek zastrešiť, pokryť, pomôcť, vykopnúť dvere. A nemusí to byť len obchod, môže to byť hocičo, že má nejakú skúsenosť.
S crowdfunding-om[21] máš nejaké skúsenosti?
Robili sme, keď sme spúšťali Zachráň včely, tak sme robili takých mikro investorov.
Tak skúsme to trošku popísať.
Robila sa kampaň na to, že vlož 1.000 EUR, a dostaneš po najbližšie 4 roky každý rok 500 EUR a fľašku medu, alebo tak, neviem presne už, ako to bolo. Čiže boli tam presne stanovené pravidlá. My sme vedeli, že to násobne vieme zhodnotiť, že nám to pomôže, čiže robili sme takýchto mikro investorov. Potom sme robili také, že adoptuj si úľ, kde sme v podstate predávali med, ľudia si vedeli dať nálepku, svoje logo firmy na úľ, alebo rodiny.
Možno by si mohol popísať ten úvahový proces, ako ste dospeli k tomu, že skúsime to aj takto, množstvo jednotkových fyzických osôb nejakým spôsobom vtiahneme do toho financovania, aj keď len v malej miere.
- Je to o tej cieľovke, tá sa tiež musí nadchnúť, že je nejakým spôsobom investor, aj keď si to možno niekedy neuvedomujeme, a zároveň je to aj testom trhu. Tento crowdfunding do veľmi veľkej miery je testom trhu, ako trh zareaguje. Má to nesporné množstvo výhod, kde dostaneš peniaze ešte predtým, než to vyrobíš, čo ti možno umožní to, že nemusíš fungovať s investorom, alebo máš lacnejšie tie peniaze, v nejakom zmysle. Máš zároveň overený ten produkt, lebo najlepší spôsob, ako overíš product market fit je tak, že ho predáš. Ale tak, že tá transakcia sa udeje, tzn. že ľudia sa častokrát pýtajú kamošov, že chcel by som robiť takéto a takéto, čo si myslíš, že dobre by to bolo. Bolo by to super.
Zabudnú sa pýtať, za koľko by to kúpil. Ešte to aj prípadne urobiť, aby to kúpili. (smiech)
Kúpil by si? Áno kúpil. A potom príde, dlho na tom pracujú, vyrábajú, a potom za ním prídu, že aha, už som to vyrobil, berieš? A on že, no vieš čo, to nie, tak to nie je pre mňa, ja to až tak nepotrebujem. Zrazu majú vyrobené niečo, a sú ovplyvnení len tým, že kamaráti ich nechceli uraziť, tak im povedali, že áno. Je lepšie povedať, dobre, tak daj mi dopredu 10 EUR teraz hneď, a ja ti to potom dodám, aj keď to bude v hodnote 100 EUR. Overím si, či tá transakcia nastane, a keď to urobí, tak viem, že asi je tam ten dopyt, a kľudne mu môžem tie prachy potom vrátiť, ale mám to overené.
Takže crowdfunding môže byť nielen zdrojom financovania, ale môže to byť naozaj ako vynikajúci test toho, či tam záujem je.
Áno. Presne tak. Ale musím vedieť osloviť ten crowd[22] tých ľudí, tých konečných spotrebiteľov, ktorí to nakupujú. To je jedna vec. Druhá vec je, že zase crowdfunding, ono sa to zdá, že super, oslovím, dám na nejaký portál, nejaký produkt, a ľudia mi budú posielať peniaze. No nie je to pravda. Treba spraviť zase marketing. Ten produkt sa neodmarketuje sám. Aj keby ste dali na poličku v Tescu nejaký produkt, prejdú okolo neho tisíce ľudí, tak možno 1-2 si to kúpia, ale kým tomu nespravíte nejakú propagáciu, tak neexistuje, aby tam bolo dosť pozornosti.
Aby tam bola tá pozornosť.
A aby si ho z tých poličiek sťahovalo zmysluplné množstvo ľudí. Lebo v tom crowdfunding-u treba naplniť aj nejaké ciele, samozrejme. Čiže ten crowdfunding je spätý s nejakými výdajmi do marketingu.
To treba asi vziať do úvahy, keď to človek bude zvažovať.
Presne tak.
Čo si Ty myslíš o takej štátnej pomoci, alebo fondoch, eurofondoch a pod? Myslíš, že to môže byť cesta v podnikaní, ako si získať nejaké cudzie zdroje? Alebo to skôr považuješ na Slovensku za veľmi problematickú a dlhú cestu?
Ja asi by som sa neviazal na Slovensko. Dlho som si myslel, že je to choré, že to ohýba trh, a nepomáha. Zmenil som v čase názor. Myslím si, že je to super, a začínajúci podnikateľ by mal využiť každú príležitosť, aby získal prostriedky. Ale stále by sa mal, aj keď ich dostane ako nenávratný finančný príspevok, stále by sa mal na ne pozerať, že tie peniaze by sa mali niekam vrátiť. Mal by rozmýšľať nad tou výmenou, ako to možno vrátiť prostrediu. Tie fondy, ako to povedal jeden môj kamarát, až trošku veľmi expresívne, že to sú peniaze položené na zemi, len ich treba zdvihnúť. Nie je to úplne pravda. Ale treba sa len po ne načiahnuť, treba skúsiť získať akékoľvek peniaze do toho prostredia, do toho podnikania, a treba ich vlastne správne využiť. Problém fondov je, že častokrát na to, aby sme ich získali, prispôsobujeme ten projekt tej charakteristike toho fondu, a nie tomu, čo ten trh potrebuje. Častokrát sa to deje.
Toto je cenné, čo hovoríš, to si tiež musia, povedzme aj mnohí mladí ľudia, ktorí nás počúvajú, a uvažujú o tom, že majú možno nejakú technologickú ideu, softvérovú, ale možno aj nejakú inú. Áno, obeťou toho, že sa rozhodnete ísť do start-upového sveta, toho klasického, kde budete pre-seed alebo seed investment[23] hľadať, u tých klasických fondových investorov môže byť to, že budete musieť ohýbať svoje myšlienky. A trebárs niečo, čo by ste možno inak vyvíjali síce 7 rokov, ale s úplne inou hodnotou pre vás, budete musieť zmeniť na nejaký trojročný alebo 18-mesačný fokus. Tam dostanete nejaké tzv. KPI´s[24], a tie bude treba splniť. Čiže áno, dá sa získať aj pol milióna EUR, aj 200.000 EUR, nejaké pekné veľké čiastky, ale pravdepodobne budete musieť naplniť ciele toho fondu.
Presne tak. Či už je to nejaký grant, alebo eurofond, tak on má nejaké merateľné štatistiky, ktoré treba naplniť, je tam strašne veľa vykazovania s tým spojeného.
To sa týka aj fondov, pravda, eurofondov.
Eurofondov, presne. To je nejakým zdržaním, alebo komplikáciou, ktorú si treba uvedomiť. Ale ako keby ten podnik by mal mať neustály príliv nejakých prostriedkov na rozvoj. On by nemal sa nikdy zastaviť, čiže na to treba myslieť.
Inak, musím povedať, aj v iných krajinách existujú v podstate malí a strední podnikatelia, ktorí sú úplne spokojní s tým, že vybudujú biznis nejakej veľkosti, a potom samozrejme sa rozvíjajú, aby neumreli. Lebo ten, kto sa nerozvíja, ten potom umiera na konkurenciu. Ale málo sa asi u nás rozpráva o tom, že malé a stredné podnikanie naozaj môže byť aj rodinné podnikanie, ktoré je istej veľkosti. A proste nie je to, že prekračuje trhy, a teraz nekonečne musí rásť a pod. Sú samozrejme projekty, ktoré musia byť odsúdené na rast, takže trošku to závisí od toho aj, aké sú tie ciele.
Súhlasím. To rodinné podnikanie, je to také pekné, milé, by som povedal. To neznamená, že nemôže využiť dostupné možnosti na trhu, kde aj SBA-čka[25], alebo Národné podnikateľské centrum, tieto organizácie majú rôzne aktivity, mentoringové, niekedy aj podporné, finančné, aj veľtrhy atď, ktoré prospievajú tomu podnikateľovi. Aj keď je to malá rodinná firma, tak stále sa môže dozvedieť niečo nové, niečo zlepšiť, a udržať si zákazníkov, prípadne zvýšiť svoju hodnotu, aby mali lepšiu značku, a tým pádom vedeli drahšie predávať atď.
Mám ešte takú otázku. Ty si už dnes aj investor? Považuješ sa za investora?
Určite áno.
Tak skús ešte trošku o tom povedať. Do tohto bodu človek ako dôjde? Aké máš úvahové procesy, keď teda sa rozhoduješ investovať. Ako to robíš, a prečo?
Ja sa venujem teraz trom projektom, alebo štyrom. Stále je tam eParkio, ktoré mi berie veľa pozornosti, a venujem mu pozornosť. Založil som minulý rok firmu, ktorá investuje do firiem, kupuje firmy. Niečo tam zlepšíme, pomôžeme, a potom sa ju snažíme predať, alebo keď to generuje rozumné cash flow[26], tak nechať si. Zároveň teraz akurát zakladám, okolo toho už behám 2 roky, trošku sa v tom motám, zakladám taký Social Impact investičný fond. Keď som reprezentoval Zachráň včely v Holandsku na medzinárodnej súťaži Chivas Ventures, tak som si uvedomil, že to, čo ma prinúti ráno vstať z postele, je práve ten Social Impact, že nejaký teda sociálny alebo environmentálny dopad. Inšpiroval som sa v Londýne nejakým takým prostredím, ktoré bolo vnímané ako prestíž. Kdežto tu ten sociálny impakt je vnímaný ako charita, a charita je pomaly nadávka. Ja si myslím, že by to malo byť prestížou.
Vieš čo, dám Ti nádej, mení sa to. Je to trošku o tom, že tiež môžem byť vo vlastnej bubline, to je pravda, ale podľa môjho názoru mnohí ľudia, ktorí sú už takí 35-40, niečo dokázali, tak mnohí uvažujú o tom, ako by z toho podnikania mohli spraviť aj spoločenský rozmer. Mnohí aj to robia, ani nepredávajú to celkom ako charitu, aj keď samozrejme chápem, že to je otázka reflexie, aká je interakcia. Ty to robíš so záujmom, ale tá druhá strana, keď to vníma ako charitu, tak to môže byť takéto, ako vravíš. Ale zdá sa mi, že veľa podnikateľov sa už dostáva do toho bodu, že oni cítia, že to nie je len o tom. Dobre, tak teraz môžem dať niekde do nejakej charity, ale že naozaj chcem urobiť tak to podnikanie, aby som mal nejaký dopad, ktorý bude ďaleko za mojím životom.
Stretávaš dobrých ľudí. 😊 Ale áno, vnímam aj ja, že prostredie sa mení. Možno aj to je práve čas na to, aby vznikol inštitút sociálneho investovania. Ja to volám sociálne, lebo keď nebude enviro, nebude ani socio. Mala by tu byť inštitúcia, ktorá pomôže tomu prostrediu, aby vznikalo viac podnikov, ktoré majú sociálny alebo environmentálny pozitívny prínos. Na tomto teraz pracujem, čo bude tiež viac-menej ako keby investičný fond. Ešte k tomu sociálnemu by som chcel doplniť, že sú podniky, ktoré robia čisto biznis, a malou zmenou biznis modelu, by vedeli mať veľký pozitívny sociálny dopad. Zachráň včely, alebo Bee hive monitoring predáva iba monitoring do včelích úľov, to je čistý biznis. Ale zapojením tých včelárov, komunikáciou na nich, sa dá spraviť to, že to má veľmi pozitívny environmentálny dopad. Čiže zmenením biznis modelu už to má nejaký prínos. A potom je strašne veľa charitatívnych organizácií, ktoré žijú z peňazí donorov, a nie sú udržateľné, lebo proste stále chodia a pýtajú peniaze. Pritom malou zmenou toho biznis modelu by mohli byť udržateľné, ešte aj produkovať nad rámec výnos, ktorý by mohli investovať do toho prostredia.
To je tá vec, ktorá Ťa zaujíma, kde by si chcel investovať.
To je tá vec, presne. No a potom posledný projekt sa venuje nehnuteľnostiam, takže to je mimo tohto.
Jasné. 😊 Je to rastúci segment, celkom chápem, že možno do toho nejakým spôsobom chceš vložiť nohu.
Rozprávali sme sa o rôznych typoch investícií, a myslím, že máš skúsenosti rôznorodé. Tak si predstav teraz, že si v koži niektorých z tých, čo nás počúvajú, majú nápad na podnikanie, možno nemusí byť veľmi komplikovaný. Čo by bol taký Tvoj rozhodovací proces? Čo by si im poradil? Je nejaký kľúč, ako by si im radil, ako sa rozhodnúť, koho si vybrať, alebo aký typ investície? Najmä o ten typ mi ide.
Hlavne by sa nemali pozerať na to, že potrebujú investora, ale mali by začať pracovať na tom svojom nápade. Nápad nemá cenu, netreba sa ho báť povedať. Samozrejme, pokiaľ tam nemáte nejaký – neprezrádzajte niečo, čo je patentovateľné, a akým spôsobom to dosiahnete.
(smiech)
Ale nápad nemá cenu. Cenu má zrealizovaný nápad. Marcel, ktorého som spomínal, tak on má zošit, kde má cez 200 nápadov dnes. Minulý rok to bolo ešte 160. A kľudne by ich odovzdal, lebo proste tie nápady nemajú cenu. Cenu má to, čo je zrealizované. Treba na tom začať pracovať, a postupne samozrejme pri tej ceste, ak na tom pracuje človek, tak oslovuje ľudí, snaží sa získať aj financovanie, už vie, na čo potrebuje to financovanie. To financovanie vie, ako sa to vráti. Keď to dá hlavu a pätu, tak to odprezentuje správnym ľuďom, a tým pádom investor sa nájde.
Investor sa nájde.
Vieš čo, ja by som chcela asi, aby si rozprával ešte trošku o tom, že aké máš ďalšie plány. Už si hovoril, že teda chceš – je to fond, čo chceš založiť? To je inak zaujímavá vec.
Voláme to fond, pracovne, ale fond je len nástroj. Mal by to byť vyslovene inštitút, alebo asociácia, alebo niečo také, čo pomôže, aby tie projekty takého typu vznikali. To znamená, že fond je len jeden z nástrojov. Teraz poviem taký konkrétny príklad. Dostal som sa k nejakým prieskumom, z ktorých vypadlo, že na Slovensku väčšina študentov vníma veľkú mieru rizika pri začínaní podnikania. Veľmi málo ich začne podnikať, a vnímajú tam nejaké bariéry. Ja teraz neviem, či tá bariéra je to, že sa boja, že nebudú mať príjem, alebo čo je tá bariéra, ale možno fond by mal vytvoriť nejaký finančný produkt, ako majú napr. v Nemecku – poď k nám, dáme ti na 12 mesiacov plat. Striedmy, alebo tak, aby si prežil. Dáme ti mentorov, ktorí ti budú radiť, dáme ti projektových manažérov, ktorí ťa budú kopať do zadku, a poskytneme ti celú sieť svojich kontaktov, ktorú môžeš využiť na to, aby si overil ten svoj produkt. A potom makať, makaj tu, a buď to vyjde, alebo to nevyjde. Tu sa reálne pozeráme na tých ľudí, že či sú to tí ľudia, s ktorými chceme robiť. Lebo aj keď ten projekt nevyjde, ak to je človek, s ktorým chceme robiť, ja mu nájdem projekt a nápad.
Nápad a projekt, jasné. Výborná myšlienka. Tak možno by si ešte mohol trošku akože navnadiť tých, čo počúvajú, a budú mať pocit, že s tým súznejú, a možno by sa Ti radi ozvali, že čo to môže byť za projekty, a nápady, a idey. Najmä keď si spomínal, že pre Teba je dôležitá tá vec, že to Ťa budí, keď tam je aj spoločenský rozmer.
Keď je tam spoločenský rozmer, tak ma to brutálne nakopne. Ja poviem úplne úprimne, aj dlhodobo, aj v BUSINESS CLOUD nerobíme politiku, nerobíme hazard, nerobíme zbrane, nerobíme farmáciu, lebo tomu nerozumieme, a nerobíme alkohol, najmä nie tvrdý alkohol. Víno si občas dáme. 😊
(smiech)
Také, čo by mohlo niekomu, keby že mu pomôžem, tak by to mohlo niekomu škodiť. Také nechcem robiť. Čiže ostatné veci, nech sa ozvú, som v tej sieti tých ľudí, keď to nebude zaujímavé pre mňa, môže to byť zaujímavé pre niekoho iného.
Jasné. No dobre. Vieš čo, Mišo, ja Ti asi chcem poďakovať, lebo si myslím, že sme tú tému rozplietli dostatočne. Len by som Ti chcela dať taký priestor na záver, to je tiež taký opakujúci sa prvok, ktorým zvyknem uzatvárať tieto moje podcasty. Keby si mal dať také 3 kľúčové rady, budúcim malým a stredným podnikateľom, čo by to bolo?
Asi prvá kľúčová rada je, nech začnú hneď, a nech na tom pracujú. Oni vedia, prečo. To je dôležité, že nie preto, že zarobím, a budem chodiť na dovolenky. Ale prečo sú pre mňa dôležité tie dovolenky. 😊 Druhá kľúčová rada, podľa mňa, nech sa nemotajú v administratívne, tzn. nevieš robiť účtovníctvo, nájdi si účtovníka, tých prvých pár mesiacov ti to bude robiť za 20 EUR, lebo aj tak nevygeneruješ nič. Proste nemotaj sa v tom, že sa to snažíš pochopiť. Skús to nájsť cez niekoho, kto ti s tým pomôže. Netreba to prekombinovať, produkt nemusí byť dokonalý na to, aby som ho začal predávať. Ideálne je predať ešte predtým, než ho mám hotový, lebo tak zistím, že čo mám na ňom spraviť inak, aby to pre tých zákazníkov bolo zaujímavejšie. A tretia rada, asi taká motivačná, vydržte. To sa dá asi najjednoduchšie tak, že budete na sebe pracovať. Pokiaľ môžete, tak jednu stranu denne z nejakej možno motivačnej literatúry, alebo literatúry faktu. Jednu stranu, nemusíte viac. Treba sa udržať aj v nejakej kondícii, tak minútu cvičiť denne. Proste dať si tam ten zámer, robiť to vytrvale, niečo z toho vypadne nakoniec. To by boli asi 3 moje rady.
Veľmi pekne Ti ďakujem, že si tu dnes bol. Želám Ti, aby si mal ešte veľa zaujímavých projektov, do ktorých sa pustíš, buď svojou prácou, časom, alebo investíciami. Verím, že ešte o Tebe budeme počuť. Držím Ti v tých projektoch palce.
Ďakujem veľmi pekne. Dúfam, že možno nejaké projekty spravíme spolu.
Tiež sa budem tešiť, keď sa to podarí.
A prajem všetkým teda veľa úspechov, a nech sa neboja mňa, alebo hocikoho, kontaktovať. Lebo myslím si, že dnes sú ľudia dostupní aj na sociálnych médiách, na LinkedIn. Dá sa spojiť takmer s hocikým.
Ešte raz vďaka, že si tu bol. Všetko dobré.
Všetko dobré aj Tebe.
[1] výhra pre všetky zainteresované strany, výhodné pre všetkých
[2] zhoda
[3] geek – z angl., novodobý termín označujúci osobu, väčšinou z oblasti informačných technológií, ktorá je pre svoj odbor zapálená
[4] vo všeobecnosti akákoľvek informácia, zdroj dostupný verejnosti, ak zostane zásada ďalšieho šírenia zachovaná
[5] systém zabezpečenia bezpečnosti súkromnej siete
[6] predával; od angl. slova sales – predaj
[7] rozvoj obchodu
[8] manažér/riaditeľ pre danú krajinu
[9] komplexný prístup k fungovaniu mestského regiónu
[10] zoznam prianí, želaní, požiadaviek
[11] ROI – return on investment, návratnosť investícií
[12] produkt uspokojujúci dopyt na trhu
[13] nastavenie
[14] angel investor – anjleský investor, poskytuje kapitál, obvykle za podiel v spoločnosti alebo participáciu na zisku
[15] nevzdávať sa
[16] práca, zamestnanie, pozícia
[17] zmýšľanie, spôsob myslenia
[18] od angl. slova trigger – spúšťač, aktivátor
[19] rozvojové kapitálové fondy
[20] úroveň, stupeň, štádium
[21] kolektívne financovanie, spôsob získavania kapitálu pre nové projekt y a podniky pomocou mikropríspevkov od veľkého množstva zúčastnených
[22] dav
[23] pre-seed investment – predpokladaná investícia, seed investment – počiatočná investícia
[24] KPI – key performance indicators – kľúčové ukazovatele výkonnosti
[25] Slovak Business Agency
[26] tok hotovosti spoločnosti