26: Iveta Hrabovská (Gentlejam): Ako nevyhorieť pri tom, keď človek podniká

Diagnóza Podnikateľ
Diagnóza Podnikateľ
26: Iveta Hrabovská (Gentlejam): Ako nevyhorieť pri tom, keď človek podniká
Loading
/

V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:  

  • V čom vám môže hĺbková analýza trhu v podnikaní pomôcť,
  • ako nevyhorieť popri podnikaní,
  • prečo je dôležité mať v podnikaní mentora,
  • ako sa stala Iveta Hrabovská obeťou vlastného úspechu,
  • v čom je Gentlejam jedinečný.

Dôležité odkazy z podcastu:

Chcete si podcast radšej prečítať?

ako-nevyhorieť

Mojím dnešným hosťom je Iveta Hrabovská. Iveta podniká už 6 rokov v segmente, ktorý na Slovensku v podstate sama vytvorila. Vyrába a predáva jedinečné džemy s prémiovým alkoholom pod značkou Gentlejam. Spolu s manželom o jeho kvalitách presvedčili už stovky klientov, jednotlivcov i firiem, šéfkuchárov i bežných ľudí. Začínala s 300 eurami na účte, prežila 2 krachy, po ceste musela meniť cieľový trh, prístup k predaju, a množstvo ďalších vecí. Ale turbulentnými zmenami prechádzala aj v osobnom živote. Dnes nám porozpráva nielen svoj podnikateľský príbeh, ale aj to, ako skĺbiť podnikanie s ďalšími dôležitými oblasťami života a pritom nevyhorieť.

Iveta vitaj.

Ahoj Edita, pozdravujem aj všetkých poslucháčov Diagnózy.

Ďakujem pekne. Čerstvo sme si potykali, tak keď náhodou urobím preklep v otázkach, tak sa Ti rovno ospravedlňujem.

Kladiem na úvod každému respondentovi takú otázku, ktorá rýchlo ide do merita veci, takže urobím to aj Tebe, a potom ešte skúsime pripomenúť, aká je téma podcastu, a pôjdeme na to. Prosím Ťa, takto na úvod, prečo by si vás vaši zákazníci mali vybrať?

Jednoducho preto, pretože my do našich džemov a omáčok lejeme taký alkohol, ktorý si ľudia dávajú iba na špeciálne príležitosti; vo väčšine prípadov. A ochutnať džem, ktorý má v sebe úplne geniálny nejaký dvanásťročný rum, napr. kubánsky, a v sebe 12 % čistého alkoholu – akože nechcela by si to ochutnať? Akože ja by som to chcela ochutnať, keby som nás nepoznala.

Chcela. A dúfam, že to urobíme. 😊

Mám tu v kabelke jeden.

Paráda. Sme v pracovnom čase, tak potom to musíme nejako doriešiť (smiech), ale určite by som chcela. Rozumiem. Ja by som chcela povedať, že dnešná téma je, ako podnikať a mať čas na všetko podstatné, a vôbec ako urobiť nejaký work-life balance, aby sa to dalo s tým podnikaním, ktoré je náročné, prežiť. Ale poďme najprv vyrozprávať Tvoj podnikateľský príbeh. Ako si sa dostala k podnikaniu? Ty si vedela vždy, že budeš podnikať, a že budeš mať vlastnú firmu?

Ja som nikdy nevedela, že budem podnikať, a dokonca som si nikdy nemyslela, že budem podnikať. Ale tak hold, ten hore to tak chcel. Prišla jedna fľaša vína a jedno vyhorenie z predchádzajúcej práce, a na konci fľaše vína prišiel nápad. Vieš, a to sú také momenty v živote, ktoré si možno niekedy zažila, možno zažili aj poslucháči, že prišlo také to chvenie, také wow, to je super, to ja neviem, čo to je, ale proste to je úplne geniálny nápad, to musím urobiť.

Chápem.

Mne normálne na konci toho Alibernetu prišiel nápad vyrábať džemy a omáčky s prémiovým alkoholom. Ale zase povedala som si, že dobre Ivka, zase akože kroť svoje vášne, a teda najprv poďme troška aj tej racionality. Na druhý deň ráno som si urobila hĺbkovú analýzu trhu a zistila som, že reálne nič také neexistuje. Akože nič nikto. Nikto neprišiel na trh iba s radom čisto alkoholických džemov a omáčok, a ešte tobôž, že by do neho liali, ja neviem, 20, 120 eurové fľaše alkoholu. Akože nikto na to nemal gule. Ja som vlastne prišla za Matejom (Matej je manžel), a on mi hovorí, že Ivka čo, džemy a omáčky s alkoholom? Však Ty si v živote žiaden džem neuvarila. A hovorím, to nevadí. (smiech)

(smiech)

Nevadí, ale milujem varenie, milujem čokoľvek, čo sa týka jedla a gastronómie. To bude super, uvidíš, to bude perfektné. Kukol na mňa a hovorí, že Ivka akože dobre, však ja Ti s tým pomôžem. (smiech) Ale fakt mysli na to, že Ty si v živote žiaden džem neuverila.

Rozumiem. To je inak zaujímavé, že v tej Tvojej úvodnej reči, ako vzniklo to podnikanie, si povedala, že bolo jedno vyhorenie. Dúfam, že sa k tomu ešte vrátime, pretože dnes by sme sa chceli rozprávať o tom, ako nevyhorieť pri tom, keď človek podniká. Lebo podnikanie je plné nástrah a neustálej zmeny. Ale ešte hovorme o tom príbehu. Ako sa na to vlastne díval Matej?

Maťko je veľký pragmatik. Ja som vizionár, snílek, kreatívec, proste všetko možné dokopy, len nie človek, ktorý sa pozerá na veci cez čísla, a cez nejakú racionalitu. Ale zase on, keď vidí, že niečo je fakt dobrý nápad, tak ma podporí. On mi povedal, že dobre Ivka, daj mi týždeň, ja pozisťujem všetky veci, ktoré sú potrebné k tomu, čo všetko potrebujeme atď. Lebo však išli sme otvárať výrobňu, proste gastro. (smiech) Nikto z nás proste nemal žiadne skúsenosti v tejto oblasti, nikoho sme nemali v okolí, kto by vôbec niečo také robil, že by nám pomohol, s HACCP[1], so všetkými tými papierovačkami; ale povedal že dobre, daj mi týždeň. Po týždni prišiel a povedal, že Ivka, budeme potrebovať akože fakt pri low-cost[2], čo ja viem, tri a pol tisíc, ale že fakt budeme veľmi škrtať pri tej výrobe. Hovorím, že dobre, mám tak 300, čo s tým. (smiech)

Čo s tým. (smiech)

Akože chvála pánu Bohu, ešte si ma ponechali chvíľu v práci, v predošlej, za čo som bola tiež vďačná veľmi, takže tam sa ten cash flow[3] ako keby nakopil, a jednoducho sme mali za čo zafinancovať. No ale prakticky, nejakého pol roka som vkuse všetko, čo prišlo na účet, tak všetko odišlo preč. Ale ten počiatok bol 300 EUR. (smiech) Vieš Edita, ja som si povedala, fúha, máš 300 EUR, a ty ideš urobiť luxusnú značku. Hmm, Ivet, ak sa ti toto podarí, tak ti poklepem po pleci; si v duchu hovorím. A teraz tu sedím, a zatiaľ v Žiline sa exportuje asi tak 1200 produktov, v dnešný deň.

Tak si môžeš poklepať po tom pleci.

Teraz to nebudem robiť, aby som neničila zvuk. (smiech)

(smiech) Ivet, prosím Ťa jednu vec, ako sa na to dívali ostatní? Lebo to, že Ťa manžel podporil, to je evidentné. Možno by ma zaujímalo aj to, v tej Tvojej odpovedi, či si myslíš, že bez neho by to bolo išlo. Ale čo tí ostatní vlastne?

Bez neho by to určite nešlo. Akože určite! Ja som o tom absolútne presvedčená, že keby som jeho nemala po svojom boku, tak žiaden Gentlejam by nikdy nevyšiel na svetlo sveta, a nikdy by prakticky ani neprežil, pretože Maťko je kontingenčná tabuľka. 😊

(smiech)

On na všetko sa pozeral cez čísla, on mal absolútne jasno v príjmoch, výdajoch, proste vo všetkom. Má ekonomickú školu prakticky tiež, takže on je absolútne moja pravá ruka vo všetkom. Keď sa do čohokoľvek investovalo, tak on povedal, áno Ivka, toto má zmysel, toto nemá zmysel. Ak to má zmysel, tak potrebujeme mať návratnosť dovtedy a dovtedy. Si hovorím, že fúha, no dobre, OK. Ja som zase marketér, telom a dušou, takže moja cesta bola priniesť peniaze do firmy. A on držať tie peniaze tak, aby boli pevné piliere pod nohami. Takže bez neho by to nikdy nešlo. To bola odpoveď na Tvoju prvú otázku. A druhá odpoveď je tá, že ja som mala dobrých ľudí okolo seba. Aj mám veľmi dobrých ľudí okolo seba. Ale bolo veľmi malé percento ľudí, ktoré mi verilo. Jedna vec je tá, že odísť z korporátu, v ktorom som mala naozaj geniálnu prácu, mala som geniálnych šéfov, mala som kariérnu prácu, mala som na starosti obrovské projekty, medzinárodné projekty. Ja som bola projektový špecialista prakticky najväčších ženských webov na Slovensku. A keď som povedala, že idem vyrábať džemy a omáčky s alkoholom, tak ľudia okolo mňa: ty si sa zbláznila?

Sa chytali za hlavu?

Hej. To ty ideš akože z tejto firmy za plotňu, miešať džemy, ty? Akože s tvojím vzdelaním, s tvojou minulosťou kariérnou? A hovorím, že ale ja nebudem variť, teda budem, zo začiatku, ale veď tam ide o to vytvoriť unikátny brand[4] na Slovensku, a potom už sa to nejako vyrieši, ak sa to rozbehne, tak už budem mať ďalších ľudí atď. Ale ide o ten nápad, ľudia, vy tomu nerozumiete. To bola prvá vec. Druhá vec, keď som im povedala tú cenotvorbu. Keď sme to prepočítali, tak sme sa dostali na sumu 20 EUR.

Na fľašku.

Na fľašku. A oni: 20 eurové džemy na Slovensku, si sa zbláznila? To ti v živote nepôjde. Bol prakticky jeden človek, ktorý mi veril od prvého momentu, a to bol Matej.

Chápem.

Bolo ich ešte zopár, aby som nedehonestovala, ale bolo ich veľmi málo. Väčšina ľudí bola taká, že však vyskúšaš, však sa naučíš, a potom sa zasa vrátiš naspäť do firmičky, kde si pracovala. Takže tak. Vieš Edita, ja som taká, veľa ľudí, ktorí ma poznajú, tak vie, že ja sa nepúšťam do vecí, v ktorých nevidím zmysel.

Chápem.

A pre mňa Gentlejam je absolútna srdcová záležitosť. Je to niečo, v čo som verila od prvého momentu. A ja som vedela, že ak veci spravím naozaj dobre, že to nebude také na kolene robené, aj keď to možno zo začiatku bolo, ale ľudia to vôbec necítili. Jednoducho ja som urobila tak to prevedenie, ja som urobila tak tomu brand, taký marketing, že tí ľudia mi to zhltli aj s navijakom. Hlavne mne išlo o to, že keď to tí ľudia ochutnajú, tak oni už nijaký iný džem nebudú chcieť, oni budú chcieť len Gentlejam. A to bol ten cieľ. Neurobiť len vizuálne pekný produkt, ale tak, aby vo vnútri to bolo nebo, proste úplne nebo.

Rozumiem. Na vašom webe je uvedené, že na svete niet produktu, ktorý by sa Gentlejamu podobal. To nie je nadnesené? Povedz.

Inak, keď si to takto teraz povedala, tak je to nadnesené, asi to zmením. (smiech)

(smiech)

Lebo nechcem, aby to pôsobilo povýšenecky. Ale na druhej strane, keď sa tak zamyslím, možno to troška preformulujem, ale my sme fakt unikátni. Tým, že všetky receptúry, ktoré sú v portfóliu, sú absolútne unikátne. Ja som v tomto taký perfekcionista, že ja som nechcela priniesť len unikátny brand, zloženie, to portfólio, ale aj to vnútro. Ja napríklad som taký typ človeka, že keď mi napadla nejaká receptúra, tak som si urobila hĺbkovú analýzu trhu, či náhodou niekto už niečo také neurobil. A ak áno, aspoň taký, že zo 70 %, všetko išlo do koša.

Chápem.

Nápad išiel do koša. Akonáhle som ochutnala, čo ja viem, nejaký drink, alebo čokoľvek, a som si povedala wow, to čo je, a som lustrovala, aha bazalka, aha tymian, čo to môže byť. A zrazu som na to prišla, som sa spýtala toho šéfkuchára, alebo teda toho barmana. Hovorím si wow, toto je mega, tak toto musí byť zase hĺbková analýza trhu. A som to preklopila do džemu. Akonáhle som zistila, že nikto nič také neurobil, okamžite do výroby, ide sa testovať, a ide sa skúšať nová chuť, aby som bola prvá, ktorá s niečím takým príde. Takže ešte aj v tom sme unikátni. Ak niekto už teraz nájde rovnaké receptúry, tak s najväčšou pravdepodobnosťou je to okopírovaná vec. Pretože ja som v tomto absolútny pedant, nikto nikdy nič nejde von, pokiaľ nemám istotu. Aj si kľudne urobím analýzu trhu týždeň, dva, aj tri, aj štyri, pokiaľ fakt lustrujem, hľadám. Takže tak. Asi v tomto možno je tam čiastočne pravda.

Tak rozhodne ste unikátni.

Keď to hovoríš Ty. 😊

Tak, ako to počujem, určite. Možno by ma ešte trochu viac zaujímalo to, ako vlastne dávate dokopy produkty. Skús to porovnať, vieš, ako ste dávali dokopy tie prvé, a ako to vyzerá dnes. Trošku poučení skúsme dať našim poslucháčom. Niektorí z nich teda dúfajú, alebo skúšajú podnikať, niektorí aj podnikajú. Niektorých len zaujímajú títo zaujímaví ľudia, ktorých nosím do podcastov. Ako to vyzeralo s tým, ako ste tvorili produkty, tie prvé, a teraz, keď zoberieš ten proces?

Ja som nemala nikoho, nejakú takú správnu radu, ktorá by mi povedala, že toto je dobré, toto nie je dobré, toto by sa predávalo, toto nepredávalo. Akože ja som bola fakt úplne začiatočník. Aj teraz som prakticky taká, nemôžem o sebe povedať, že som super biznis žena. Robím aj ja chyby. Ale čo sa týka portfólia, tak som zo začiatku išla fakt pocitovo. Jednoducho ja som vedela, že tú plejádu potrebujem mať širokú, potrebujem tam mať rôzne druhy alkoholu, potrebujem tam mať jednoduchšie verzie, potrebujem tam mať komplikovanejšie verzie, potrebujem tam mať menej alkoholické, viac alkoholické atď. Tvorila som od pocitu. Ale jediné, čo som chcela, je to, aby sa ten produkt segmentoval ako darčekový produkt. To bol pre mňa jasný cieľ. Ak sa má niečo predávať za 20 EUR jedna fľaška, tak to musím umiestniť na trhu ako darčekový produkt. Bodka.

Rozumiem.

V tom som mala úplne jasno. Takže prakticky ja som tvorila aj tie chute také, aby to bolo veľmi lákavé pre tých ľudí darovať. To znamená, že ak som vedela, že sú ľudia zameraní na rumy, tak som vytvorila aspoň 2 produkty rôzne rumové. Ak som vedela, že je množstvo ľudí, ktorí milujú vína, tak som urobila aj s bielym vínom, aj s červeným, aj s portským, alebo čokoľvek, alebo 6-putňovým, rôzne verzie. A potom som zase išla ďalej. Potom som išla aj do úplne exkluzívnych Prosek, alebo šampanské. To bolo také, že pil Rytmus šampanské, aj pije Rytmus, tak som spravila 120 eurové fľaše. Šampanského som tam liala jak taký barbar, a robila som si z toho videá.

(smiech)

A potom vlastne, keď som to dala von, tak som jednoducho úspech videla v tom, ako sa to predávalo. Paradox bol ten, že to 120 eurové šampanské sa predávalo úplne najmenej v tom džeme. Aj napriek tomu, že som tomu spravila perfektný marketing atď. Proste to nešlo. Vtedy som si uvedomila, že asi treba robiť viac produktov tých, ktoré sa predávajú z tej časti. Máme vinárov, obrovské množstvo produktov odchádzalo len s vínom. Tak super, našla som niektoré druhy rôznych iných vín, a robila som verzie vínové, alebo rumové atď. Takže zase, videla som to ako taký nie že laik, ale takým triezvym rozumom som sa na to pozerala. Čo sa predáva, to treba tým ľuďom dať.

Ten trh Ti veľmi rýchlo odpovedal, chápem.

Presne tak.

Povedz, ako dlho si tvorila jednotlivé tie chute? Dá sa to porovnať, napríklad tých prvých pár, verzus teraz, ako vyzerá ten proces?

To jednoznačne. Tie prvé receptúry mne trvali dlho, ja neviem, možno – no dlho, čo je dlho. Viac-menej ani nie tak dlho, keď to porovnám s tým, koľko mi dlho trvá teraz výroba nejakej receptúry. Pretože som vytvárala portfólio desiatich produktov. Vychádzala som von, Gentlejam mal 10 rôznych druhov. Vytvoriť nové receptúry, 10 nových produktov, ktoré majú 10 známych a prémiových druhov alkoholu vnútri, nie je ťažké. Vieš, dáš si proste najlepšie rumy, ja som išla tiež podľa rebríčkov, čo je najviac predávané, uznávané. Ale ono sa ti vybúcha to portfólio toho alkoholu, a zrazu potrebuješ hľadať niečo, čo je exkluzívne. Lebo my sme vždy si lipli na tom, že mi tam nebude dávať shit-y[5]. Pardon za výraz.

😊 V pohode, tento podcast to dobre znáša.

Super. 😊 Takže my tam nebudeme dávať tieto lacné veci, ale fakt pôjdeme po tej prémiovke, hrdo to budeme natáčať, ako to tam lejeme do toho kýbľa. Ale potom sa vlastne tie druhy alkoholu vybúchali. No potom som zapla mozgové bunky, a hovorím si, dobre, tak sa treba prepojiť so špecialistami na alkohol, s ambasádormi rôznych prémiových značiek, a budeme hľadať rôzne druhy alkoholu, ktoré sú možno menej známe, ale pije naša cieľová skupina. Takto som sa stretla s týmito rôznymi ľuďmi, sedeli sme, ochutnávali atď. Našla som rôzne druhy prémiových Metáx, ktoré sú extrémne drahé, ale ktoré viem, že keď zaradím, tak to bude trefa do čierneho. A takto to proste išlo. Takže ja som mala session[6] jednoročné s mnohými ambasádormi rôznych prémiových značiek, a takto som od nich zbierala rôzne druhy alkoholu a testovala. A ďalšia vec je tá, že teraz keď vymýšľam nejakú novú receptúru, tak fakt mi to trvá niekedy aj tri-štyri mesiace, vymyslieť niečo unikátne. A hlavne tí zákazníci naši, oni už nemôžu ochutnať niečo horšie, oni musia ochutnať len niečo lepšie.

(smiech) Ste obeť vlastného úspechu.

Hej. Ale ja to mám strašne rada. Priznám sa, že minulý rok sme prišli s tromi novými chuťami, ale to som vzhľadom k tomu, že sme veľa investovali aj do výroby, a hlavne do tých obchodných spoluprác, nemala priestor na vývoj nových chutí. Tak som zasa zapla mozgové bunky, oslovila som troch najlepších šéfkuchárov Slovenska, ktorí mi dali zelenú. A oni vytvorili svoj vlastný Gentlejam, čo bol tiež akože brutál dobrý ťah. A vlastne zase sme sa posunuli kdesi inde, priniesli sme 3 nové chute, dobre super, a tým pádom ja som mala ďalší priestor na inovácie. Tento rok napríklad sme neprišli zase so žiadnou novou chuťou, ale zase sme prišli s rozšírením portfólia. A v novom roku, v prvom kvartáli, prídeme s ďalším rozšírením portfólia. Nemyslím si, že vždy by to malo byť len o tých nových chutiach, pretože zákazníci sa začali kryštalizovať, oni nám začali dávať signály, že chcú toto a toto. Ja som ich začala počúvať, som nešla hlavou proti múru, že len budem vytvárať nové produkty, ale budem im robiť darčekové sety. Ale iné darčekové sety, na aké sú zvyknutí. A tak sme vlastne začali tvoriť nové balenia, a to je úplne top, to bol normálne šíp do stredu toho terču. A ja sa fakt nestíham čudovať, čo sa to tu deje, túto sezónu, tento vrchol sezóny. Takže tak.

Ešte sa chvíľku budem pýtať na to rozhodovanie o tých produktoch, teraz ma to zaujíma z takého iného uhľa pohľadu. Aj si to vravela uprostred jednej z odpovedí, že keď už sa teraz nájdu nejaké podobné receptúry, tak zrejme sú to kópie. Ako som medzitým vyvinula konkurencia, a ako Ty na to reaguješ? Produktovo teraz ma to zaujíma.

Ja som od prvého momentu, keď som vypustila Gentlejam do sveta, tak som si hovorila, som si tak mädlila ruky, že kedy príde konkurencia. Som tak čakala, že pol roka, možno už aj skôr. A potom po roku nič, si hovorím, že čo je, haló, kde ste. O nás sa začalo prvý rok strašne veľa písať, dokopy možno už 30 článkov máme, a to sú od absolútne renomovaných médií. A nič. A zrazu minulý rok o takomto čase mi kamoška napísala, že Ivka počuj, videla si ich? Poslala mi link na jeden web, a ja že to čo je? Normálne zimomriavky, zbledla som ako stena, no predstavte si absolútny plagiát. To nie je konkurencia, to je úplný plagiát, od farebnosti po prevedenie. Jediné, čo majú iné, my máme hranaté fľaštičky, oni majú okrúhle. Ale cenotvorba, zloženie produktov, akože nehovorím, že kópia zloženie, ale druhy alkoholov, ktoré používame, fotenie, zátišie, no proste všetko. Takže prvé, čo mi napadlo, že fúha, teraz čo. Akože nič nerobili v rámci marketingu, nemali žiadne spustené platené reklamy atď., lebo to som si hneď prelustrovala. Takže nič akože.

V dnešnom svete sa dá veľa lustrovať, online. 😊

A hlavne, keď som ja pracovala dlhé roky v médiách, takže som to všetko mala behom hodiny. Si hovorím, to tak vyzerá, že nie sú až taká konkurencia pre nás, pretože ani zďaleka nerobia to, čo robíme my. Ale predsa len, presne tie isté kľúčové slová použili, čo používame my. Dokonca aj to, čo ja som vždy ťahala, že je to moja srdcová záležitosť, tak zrazu to bolo tej pani srdcová záležitosť, ktorú vyvíjala v hlave už niekoľko rokov. Totožné s mojimi textami. Troška to zamrzelo. Známi mi hovorili, však poď, máme kopec právnikov okolo seba, ideme to riešiť právne. Ja si hovorím, že načo. Vieš Edita, ja som taká, hovorím si, ja nechcem nikdy ľuďom robiť zle. Hovorím si, že karma je zdarma. Veď uvidíme.

To je jedna vec. Druhá podľa mňa je taká, že celú tú energiu, ktorú venuješ do toho boja, keď potom namiesto toho venuješ do niečoho pozitívneho, tak moja skúsenosť životná je, aj z biznisu, aj zo súkromného života, že to je lepšie. Lebo potom máš takú pohodu v hlave, a radšej sa sústredíš na to pozitívne. Tak mi pripadá, že toto bola Tvoja stratégia vlastne.

Určite áno. Akože ja si neviem fakt predstaviť, že by som sa s niekým ťahala po súdoch. Vždy som sa snažila všetky konflikty vyriešiť tak, aby dobre bolo. Ja mám nastavené hodnoty v osobnom živote, aj vo firemnom, a mám to od jednotky do osmičky, a potom mám jednotku s hviezdičkou. A tá jednotka s hviezdičkou je mať vždy úsmev na tvári, vždy. A robiť všetko pre to, aby jednoducho mi ten úsmev nepadol. A keď som si predstavila, že išla by som na súd, a s niekým sa tam handrkovala, si hovorím, tak tam úsmev by asi nebol, tak to nerob.

Veľmi si mi pomohla, si mi tak nadhodila, aby som mohla prejsť do takej ďalšej sekcie toho rozhovoru. Trošku sa paradoxne vrátime k začiatkom toho biznisu, ale príde mi to, že ten Tvoj príbeh sa hodne podobá na mnoho iných príbehov, ktoré zažívam. My ako Asseco Solutions dodávame softvér pre veľmi maličké firmy, aj pre obrovské firmy všetkých segmentov, takže stretávam kadekoho. Aj medzi respondentmi tohto podcastu som mala ľudí, ktorí presne tak od nuly začínali. Ale veľa ľudí je na tom tak, že je niekde v korporáte, má 5,50€, v úvodzovkách, na účte, ale má sen, a nevie celkom, ako na to. Ale túži, túži podnikať. Vieš, to je tá pointa. Je niečo, čo by si teraz spätne po tých rokoch odporučila tým ľuďom? Si schopná z toho vyabstrahovať, čo by si im povedala, čo majú spraviť? Možno v hlave, alebo možno nejaký úkon, neviem, povedz.

U mňa vždy zafungovala viera. Jednoducho, keď si myslíte, že je to fakt super, to, čo máte v hlave, že prinesiete nejaké nové hodnoty, ľuďom ostatným, čo chodia okolo vás po ulici, že by ste im vedeli pomôcť v tom živote. Napríklad našimi produktami vytvárame gastronomický zážitok. Aj takto pomáhame. Budeme robiť krajší deň, aj závislosť 😊; ale viac-menej robíme im krajší deň. Akonáhle ten človek má v hlave nejaký nápad, a povie si wow, toto je fakt super, tak sakra nech do toho ide. Ale veľký palec hore, majte vedľa seba človeka, ktorý sa na to pozrie racionálne, ktorý to prepočíta. Keby ja som nemala môjho Mateja, tak ja som presvedčená o tom, že ten náš Gentlejam by úspech určite nemal. Pretože on to prepočítal do posledného centu, a každý jeden krok sme mali naplánovaný dopredu, aby to neohrozilo nás, aby to neohrozilo naše šťastie, naše partnerstvo, manželstvo, viac-menej vtedy už. Takže je strašne dôležité, aby sa na ten váš nápad, na ten váš úplne geniálny nápad, ktorý máte v hlave, pozrel niekto cez čísla, a povedal, že OK, budeš na to potrebovať toľko, a urobiť finančný plán. My sme v živote žiaden finančný plán nemali, my sme nemali žiaden biznis plán. My sme nemali marketingový, my sme nemali obchodný plán. Preto sme robili veľa krokov, zlých krokov, ktoré nás viac-menej 2-krát položili. Ale vždy sme sa postavili hore, pretože ja som povedala, že sakra ja to nemôžem vzdať. Gentlejam je proste Gentlejam, to proste ja nemôžem, to neexistuje. Ešte si pamätám aj doteraz na to, ak sme po druhýkrát padli, tak som hovorila, že to takto má skončiť Matej? Fakt akože mám sa zamestnať? To nie. Mne proste niečo hovorí, že ideme ďalej, že nájdem riešenie. Ja sa na to vyspím, zajtra ráno si dáme poradu k tomu.

Chápem. Možno by si mohla trochu porozprávať o tom, ako to vyzeralo s delením rolí medzi Tebou a Matejom. Lebo veľmi veľa vecí treba robiť v podnikaní, a keď človek začína fakt od nuly, má malý kapitál, má len nápad, a teda veľa chuti a energie, tak je tak trošku, ako sa to hovorí, dievča pre všetko. Čiže zaujímalo by ma najprv, ako ste si rozdelili role, a potom možno skúsme prejsť krok po kroku, čo ste tak zhruba v určitých oblastiach robili. Ako ste rozhodovali, že dnes sa treba povenovať marketingu a potom sales-u[7]. Skúsme túto cestu, trošku to môže pomôcť tým poslucháčom, ktorí fakt túžia podnikať, a rozmýšľajú o tom, ako to rozbehnúť.

To si dobre povedala, že dievča pre všetko. Pretože podľa mňa všetci takí tí drobní mini podnikatelia sú také dievčatá pre všetko, ktorí pokiaľ majú aspoň sčasti nejakého Filipa v hlave, že vedia ako to predať, alebo resp. majú nejaké marketingové inšpirácie, alebo nejaké know-how, tak viac-menej robia úplne všetko. Tak sme to robili aj my. Od predaja, od obtelefonovávania, hľadania nových dodávateľov, odberateľov, až po balenie, expedovanie, varenie, no proste psychiatria. A ešte okrem toho sa nezblázniť a nehádať sa, pretože rovno z kancelárie spoločnej idete do spoločnej domácnosti. Takže robili sme fakt všetko. Jediné, čo som ja nerobila, sú čísla.

Chápem.

A jediné, čo Matej nerobil, je marketing, a prakticky aj obchod. Lebo on nevie obchodovať a nevie robiť marketing, ale inak je geniálny v brainstorming-u[8], tzn. že keď sme čokoľvek vymýšľali nové, a potrebovala som nejak nakopnúť, alebo pomôcť, tak on bol úplne perfektný. On sa veľakrát pozeral na to triezvou hlavou. A si hovorím, wow, super, ja som v tom uvidela ďalšie svetielka tri, a už to išlo.

Jasné. 😊

Ale inak všetko sme robili úplne sami. Dokonca ešte si doteraz pamätám na to naše auto, úplne staré, Peugeot 306 sme mali, dobúchaný z každej strany. Takže on mi dokonca ešte aj pomáhal veľakrát vykladať a dávať to na rudlu o ulicu nižšie, aby tí dodávatelia nevideli, v akom aute sme prišli. Takže my sme boli všetko, my sme boli ešte aj kuriéri, my sme boli proste všetko, on bol nosič, no všetko. Ale aby som to celé tak nejak uhladila a dala do nejakého kontextu, tak moje odporúčanie je také, že treba makať na marketingu a na obchode. Možno ktokoľvek iný by povedal niečo iné, ja si myslím, a aj tam som videla, že vtedy sa začali diať veci, keď som denno-denne mala nastavený môj časový plán tak, aby som gro toho dňa robila marketing, a gro obchodovala. Akonáhle som neobchodovala, robila som iba marketing, tak zrazu sakra kde sú objednávky. Akože to povedomie sa zvyšovalo, ale tie akvizičné kroky tam neboli, a tým pádom neprichádzali tie priame objednávky veľkoobchodné. Pretože my sme viac fokusovali na veľkoobchod. Takže to povedomie tam síce bolo, cez tie social media[9], vždy to bolo B2C[10]. Ja som proste robila zlé kroky, ja som potrebovala ísť k tomu B2B[11]. A to urobíte vtedy, keď budete obchodovať, keď budete robiť tie akvizície atď. Takže za mňa, obchod a marketing tak, aby ste tú značku posúvali ďalej. A potom, samozrejme, výroba, ďalšie veci, portfólio atď. Ale keď začínate podnikať, tak asi máte už v hlave nejaké portfólio, máte vytvorený nejaký produkt, alebo nejakú službu, a už ju len dať do sveta. A to, ako ju dáte do sveta, tak to je ten marketing, to je ten obchod, na dennodennej báze.

Jasné. Možno by si mi ešte mohla povedať, v tom úvode bolo kopu vecí iných asi treba urobiť. Od začiatku, že človek založí eseročku, cez to, že si vyberieš na akom webe budete bežať atď. Toto asi bolo tiež veľmi turbulentné obdobie. To ste si striedali ako? Náhodne, ako kométky? 😊

😊 Maťko mal na starosti všetky tie administratívne papierovačky. Všetko to, aby boli tetušky z hygieny spokojné. Chvalabohu, milujú ho, môj Maťko je taký Benjamínek, ten keď príde – jaj, Gentlejam, a už mu kávičku robia. On je fakt stopercentný pedant, čo sa týka papierov, papierovačiek, takže on zdvihol telefón, obvolal ľudí zo svojho blízkeho okolia, kto mu všetko vie pomôcť. Je geniálny na naučenie sa, rýchle naučenie, tzn. že on, keď potreboval niečo urobiť, a nikto mu v tom nevedel pomôcť, tak jemu stačila jedna nočná, doslova, lebo jemu sa najlepšie robí v noci, ideál teda od nejakej druhej v noci. A on si to všetko naštudoval, a na druhý deň už sme mali papiere hotové. Celé HACCP on spravil sám.

Chápem.

Akože brutál, proste za to ľudia dávajú tisíce EUR. On si to naštudoval a urobil to fakt dobre. Tie tetušky pozreli a povedali OK, koľko peňazí ste za to dali. On sa len tak usmieval.

Pár hodín, nocí.

Takže veľa vecí sme robili po vlastnej línii, ale také tie odborné, ja neviem, IT atď., to akože ja vôbec do tejto oblasti nie som. Chvalabohu z toho korporátu som mala veľa kontaktov, a ľudí, ktorí mali bočáky svoje, že si robili po vlastnej línii, okrem teda tej práce aj svoje projektíky. Takže na web som mala niekoho, na grafiku som mala niekoho, na vytvorenie loga som mala niekoho, a so všetkými som chvála pánu Bohu mala veľmi dobré vzťahy. Väčšinou to bolo také, že fakt za symbolické kamarátske ceny sa to spravilo, aby mi pomohli, lebo videli to nadšenie. Čo sa dalo, tak to sme po známych nejakým spôsobom vyšpekulovali, a čo sa nedalo, tak to sa zaplatilo. Ale vždy sa nejakým spôsobom hľadala čo najlacnejšia verzia, lebo ako hovorím, mala som fakt tých 300 EUR, musela som sa obracať, jak sa len dalo, aj s Matejom.

Rozumiem.

Aj výroba, prakticky to išlo úplne tak, aby sme spĺňali všetky nariadenia, ale my sme išli normálne cez bazoš.

Chápem.

A vôbec sa za to nehanbím. Teraz sa už inovuje, teraz sa už vymieňajú veci, nakúpili sme nášho Golema obrovského, ja ho volám Golem. Obrovský stroj, na ktorý sme prakticky trištvrte roka čakali, pokiaľ sa nám vyrobí. Takže to bola obrovská investícia. Ale vždy sme išli do týchto investícií, alebo resp. do týchto inovácií vtedy, až keď si tá firma na to zarobila. Dôležité je povedať to, že ono sa dá podnikať, alebo naštartovať nejaké podnikanie aj bez pôžičiek, bez úverov, bez nejakých investičných injekcií. Jasné, keby že sme mali investičnú injekciu, tak by sme asi teraz boli kdesi inde, ale dá sa to aj takto. Rastieme pomaličky, ale rastieme s takými pevnými nohami.

Vieš čo, ja Ti poviem, že možno by ste na tom boli horšie. Moja skúsenosť, a to nielen z týchto rozhovorov, naozaj z toho biznisu vôbec je, že pokiaľ je ten prístup k tým peniazom bez tej skúsenosti, že človek skrachoval, šetril, vymýšľal, takto kombinoval, ako Ty rozprávaš, potom sa tie peniaze prepália. Žiaľ, v start-upovom svete je spústa takýchto firiem. Teraz to slovo už pomaličky je pejoratívne. Tie start-upy sú nič iné, len malé začiatočné podnikania, ktoré často ešte ani zákazníkov nemajú, lebo ešte sú len vo fáze tvorby produktu. A žiaľ taká je doba, že je možné cez rôznych venture[12] kapitalistov a fondy získavať peniaze aj na projekty, ktoré ešte ani nedokázali presne to, čo hovoríš, že to má zákazníka. Nielen že to má, ale že to má platiaceho zákazníka, že je ich dostatočný počet, že tá cieľovka má nejaký zmysel, že sa to dá trebárs roll-out-ovať[13] na iné trhy. Takže nevieš. Ale moja skúsenosť z ostatných tých prípadov je, že možno by to bolo horšie. Toto, čo rozprávaš, vyzerá byť oveľa viac, možno ťažké, ale také prežité, a také veľmi pevne v rukách v skutočnosti.

Ale vieš čo, možno máš pravdu. Dokonca paradox je ten, že my sme mali jedného investora, a 5 minút pred podpisom z toho cukol. A ja som silne veriaci človek, a ja som si tak v duchu povedala, že Ivka v pohode. Jednoducho tak to malo byť, a on mi podal teda ruku a povedal, že sa rozhodli, že do toho nejdú. Hovorím, že OK, tak ja to rozbehnem aj bez vás. A som tak s hrdosťou, ale s veľkou pokorou a úctou, odchádzala odtiaľ preč, a hovorila som si, že Bože prečo si to urobil. Akože mohli sme riadne vyletieť, ale prečo. A v tom som si vlastne uvedomila, ja mám vždy takú vetu si hovorím, však to zistíš všetko na konci, alebo s odstupom času. Ja som si uvedomila, že chvála pánu Bohu, lebo urobili sme veľa zlých krokov, o ktorých som bola skalopevne presvedčená, že to vyjde, a my sme to mali v tom biznis pláne, a my sme to vyskúšali po vlastnej línii, prakticky s tým istým rozpočtom, a vôbec to nevyšlo.

Chápem.

Vtedy som si povedala, že díky ti Bože, že sa tu nemusím niekomu spovedať, a nemať stresy, že vlastnú značku hájim. Jednoducho si sa popálila na svojich vlastných peniazoch, a to je prakticky to najlepšie, čo si mohla urobiť. Neminúť peniaze niekoho druhého. Takže to je taký paradox, všetko sa fakt deje pre niečo, a zvlášť teda v našom živote, teda aspoň v mojom osobnom.

Môžem Ti to potvrdiť. Myslím, že väčšina ľudí, ktorí už dospejú do tejto zrelosti – lebo to ja považujem za zrelosť, keď to človek takto začne vnímať. S mnohými vecami sa dá vysporiadať tak, že človek prijíma, že to tak malo byť, z nejakých príčin. Môže to byť pragmatické, ale keď to prijmeš, je oveľa lepšie s tým pracovať, ako keď s tým bojuješ. Ten boj, to je taká energia, ktorá nepomáha nikomu, ničomu, lebo keď tlačíš voči tomu, tak to tlačí naspäť. A v skutočnosti ti to berie energiu na to, aby si sa sústredila na niečo lepšie.

Ešte mám jednu otázočku týkajúcu sa tých začiatkov, alebo možno takej organizácie práce, zasa to má len pomôcť ľuďom, ktorí by prípadne chceli nejakým spôsobom sa inšpirovať, ako to robiť. Už sme hovorili o peniazoch, už sme hovorili o tom, ako ste riešili rôzne oblasti, ako ste mali rozdelené role, alebo teda nemali. Kedy ste sa rozhodli mať prvého zamestnanca, a čo to boli za okolnosti?

Prakticky my sme sa rozhodli mať prvého zamestnanca vtedy, keby sme si uvedomili, že nemôžeme byť chobotnice.

(smiech) To je pekné. Teraz som normálne si zvizualizovala tú chobotnicu. Viem si predstaviť, ako si jednou rukou varila ten džem, druhou robila ten marketingový plán, a treťou telefonovala.

Áno, akože doslova. A potom klesal ten úsmev na tvári.

Rozumiem.

Jednoducho ja som si vždy uvedomovala, že podnikanie nemá byť o trápení. Podnikanie má byť o užívaní si. A Ivka ty hľadaj cesty, ako si to podnikanie užívať. Moje životné heslo, ktorým sa držím je, že Ivet, keď si s niečím nespokojná, tak to zmeň. Bola som nespokojná, v tom korporáte, tak som to zmenila. Keď som bola nespokojná s tým, že som bola chobotnica, tak som sa snažila to zmeniť. A prišla porada, a povedala som Matejovi: Matej počuj, akože nezvládam to fakt, mám pocit, že kapem, robím toto toto toto, a potrebujem to zmeniť. OK, dobre. Tak sme si zavolali nášho kouča, ktorého máme, ktorý nás koučuje prakticky už od začiatku, nejakých 6 rokov. Povedala som mu, aký mám problém, ako to vieme vyriešiť. A našli sme riešenie, prepočítalo sa to, dali sme si budget, ktorý na to máme, hľadali sme človeka práve v tomto finančnom rozmedzí, a dali sme si ho na pol roka. Pretože po pol roku už by sa mali jasne tie výsledky prejaviť. Či to má zmysel mať toho človeka, alebo nemá. Takto prišiel prakticky prvý človek. A potom potrebujeme mať nejakého obchodného marketingového špecialistu, tak sme zase zainvestovali ďalší balík peňazí, a zobrali sme človeka prakticky na nejaký 1 rok, ktorý nám rozbehol obchod atď. Naučil ma ako obchodovať, všetky tieto veci. A zase sa to muselo prepočítať, a vtedy prišli ďalší ľudia. Paradox ale je ten, že teraz sme zase dvaja. Teraz sme opäť iba dvaja s Matejkom, ale máme kopec externistov, s ktorými spolupracujeme. A možno sa to zmení, tiež by som chcela, ale teraz mám absolútny úsmev na tvári, pretože nemám nikoho vedľa seba, koho by som musela kontrolovať, alebo kto by kontroloval mňa, alebo nejakým spôsobom mi narúšal to všetko. Pretože dovtedy to bolo, a nebolo to dobre. A našli sme množstvo špecialistov okolo nás, externistov, s ktorými spolupracujeme na dennej báze, ale ktorý každý si žije svojím vlastným životom. A mne to takto neuveriteľne funguje a vyhovuje hlavne. Neviem, možno sa to zmení, lebo fakt by som potrebovala mať nejakú pravú ruku na všetky tieto vybavovačky, a na to, aby som mala ja čas na takú kreatívu absolútnu. Ale zatiaľ sme teda zase dvaja. A prakticky produkujeme 50-násobok viac, ako sme produkovali, keď sme mali tých dvoch ľudí. Ale je to aj tým, že ak sa pozriem do výroby, tak sme kúpili stroj, ktorý poňal prácu desiatich ľudí. Áno, mohla som sa rozhodnúť dať prácu desiatim ľuďom, ale zasa keď som vedela, a mala skúsenosti, že ten človek mi ráno zavolal, a povedal, že OČR-ka, lebo dieťa, alebo proste choroba, alebo čokoľvek, a ja som mala objednávky, a som si povedala že teraz čo. No dobre Ivka, tak ideš ty do výroby. A išla som do výroby, som tam miešala deň noc vkuse, a úsmev padal. A potom som si povedala nie. Tak to zmeň, keď ti to vadí. Doteraz si varila, odteraz už variť nebudeš. Tak sme teda kúpili toho nášho Golema, a prakticky to poňalo prácu desiatich ľudí. Tam jedným stlačením gombíka sa to všetko vypustí von do tých fľaštičiek, a je to super. Človek má úplne úsmev na tvári s tým, že vie, že aj napriek tomu, že tam je iba jeden človek, tak vyprodukujeme toľko, že na to máme kapacitu.

Jasné. Pekne premosťuješ aj na tú druhú tému podcastu, a musím Ti povedať, že počujem v Tvojom rozhodovaní, počas tých rokov, veľmi veľa takých zaujímavostí. Skúsim ja tak zosumarizovať, čo ja počujem. Vidím, že máš pri sebe človeka, ktorý Ťa vyvažuje vo veciach, v ktorých Ty nie si silná. To je taká jedna vec, ktorá zrejme brzdí to, aby nedošlo k tomu vyhoreniu. Vidím, že máš takú brzdu, ktorá je asi prirodzená, že keď už padá ten úsmev na tvári, tak rozmýšľaš, ako to vyriešiť. Zaujímavá je aj tá vec, o ktorej hovoríš, že mali ste zamestnancov, ale teraz to najlepšie funguje tak, že je to vlastne outsourcing[14], a že tí ľudia si robia to svoje. Povedz, to všetko, najmä taká tá vnútorná schopnosť to rozoznať, že ide tá situácia, z ktorej mi asi už nebude dobre, to je niečo, čo máš od malička, je to dané? Alebo to cvičíš? Ako tomu pomáha ten kouč? To je tiež veľmi zaujímavé, že 6 rokov máte kouča.

Ja si myslím, že to nemám vrodené, že to nemám od malička. Myslím si, že je to nadobudnutá schopnosť alebo znalosť, ako si to človek pomenuje. Ja som typ človeka, ktorý veľmi rád dá zelenú človeku, s ktorým si sadne, a u ktorého v spolupráci vidí zmysel. V akomkoľvek zmysle si to teraz zoberiete, či už je to dodávateľ, odberateľ atď. Ja som v jednom business klube stretla jednu dámu, o ktorej tvrdím, že je to moja druhá mama, biznisová mama, koučka, volá sa Ivana Havranová, a je to neuveriteľný človek. Priznám sa, že tiež bez nej by Gentlejam určite nebol. Ona objavila vo mne taký dar, že ja extrémne verím v niečo, v čom vidím zmysel. Ona mi povedala, že Ivka, ty sa len toho drž, a ty už nikdy v živote nič iné nerob, a ja ti pomôžem, keď budeš kedykoľvek padať, ja ti pomôžem sa zase postaviť. Ale v hlave. Finančne ti nepomôžem, ale pomôžem ti v tej tvojej hlave vybudovať tak silné piliere, že neexistuje, aby ten Gentlejam padol. Doteraz si na to pamätám. Ona ešte bola vtedy riaditeľka hotela, takého štvorhviezdičkového hotela v Rajeckých Tepliciach, a ona povedala, že keď sa Ti nepáči, tak nech sa páči, vezmi si handru a choď do kuchyne. Mám tam voľné miesto. Teraz sa rozhodni, ideš makať, či ideš do kuchyne? A ja som pozerala na ňu a hovorím, že idem makať.

(smiech)

Odvtedy sa začali diať veci, Edita vieš. Odvtedy fakt ona začala na mne tak pracovať, že prakticky som pracovala sama so sebou, lebo koučing je presne o tom, že ťa nikto nementoruje, nikto ti nehovorí, že toto rob takto, toto rob hentak, ale ty sama hľadáš tie cesty. Skutočne môžem povedať, teraz so všetkou úctou a pokorou k samej sebe, že teraz mám vo veciach tak jasno, a hlavne som strašne pokorná voči peniazom, a voči všetkým krokom, ktoré robím. Skutočne môžem povedať, že nech si tu sadne oproti mne aj neviem kto, a ja úplne v pohode sa s ním porozprávam, a poviem mu, ako sa veci majú. Stalo sa mi akurát minulý týždeň, že som mala rozhovor s jedným pánom, vôbec som netušila, kto mi volá. Volal jeden pán a hovoril mi: „Dobrý deň pani Hrabovská, ja som akurát na vašom webe, si tak pozerám nejaké produktíky. Máte na mňa minútku?“ A teraz viete, akože môžete si povedať, že tak dobre, je to človek, ktorý si ide kúpiť jeden produkt. A ja: jasné, akurát sa presúvam z bodu A do bodu B, no tak povedzte, na čo máte chuť. Začala som s ním rozprávať. Stále som netušila, kto to je na tej druhej strane. A ja som mu tak povedala, že viete, ten džem rozmarná malina, joj, to keby ste ochutnali, no tak to už v živote žiaden iný malinový džem nebudete chcieť. A nakoniec on: „Pani Hrabovská, vy ste presne taká, aká sa javíte aj v tých rôznych médiách, že vy vôbec neviete s kým rozprávate.“ Hovorím že nie, neviem. On sa predstavil, a ja že prosím, akože hrča v hrdle. On že: „Mali by sme záujem o nejakých 2,5 tisíc produktov od vás jednorazovo zobrať.“ Hovorím že: super. (smiech)

(smiech) Ešte aj teraz si prehltla uprostred tej odpovede. Chápem.

Hej. (smiech) A tu nešlo o ten odber jednorazový, šlo o to, že nás prepojil prakticky s človekom, ktorý nám ide rozbehnúť export do celej Európskej únie, lebo si nás zamiloval. Jednoducho bol to taký kvázi mystery shopping[15], ale doteraz mám zimomriavky po tele. Je to presne o tom, že ja som si povedala, že vôbec netuším, kto si, ale chcem ti pomôcť vybrať si tú správnu chuť, na ktorú máš chuť, aby si mal naozaj gastronomický zážitok. Tak som mu teda vyexportovala niekoľko produktov na koštovku. A písal mi esemesku, že pani Hrabovská, ja si neviem predstaviť už žiť bez Gentlejamu, ako som doteraz mohol žiť bez Gentlejamu.

To je krásne.

A ja som si čítala tie esemesky, a úplne som bola nadšená z toho, že wow Ivet, že ty čo si vytvorila, v tej hlave mojej mi išlo. 😊 Vieš, to sú niekedy také nuansy v tom živote, ktoré ťa fakt tak presvedčia o tom, že tá viera je absolútne na prvom mieste. Tá láska k tomu produktu, a ten úsmev na tvári, ktorý tí ľudia musia cítiť, pri každom jednom momente, keď sa s tebou stretnú, či už cez telefón, alebo cez podcast, alebo akoukoľvek inou formou.

Začala si hovoriť aj o tom, ako to vyzerá so zákazníkmi. Ja by som ešte túto oblasť chcela trošku rozobrať, ale budem sa už pomaličky dotýkať aj tej druhej témy, lebo myslím, že sa Ti darí tak uprostred tých odpovedí vysvetľovať, ako to robíš, aby si nevyhorela. Dnes, teda nosne, tí vaši zákazníci sú B2B, alebo B2C, alebo je to kombinácia? Ako ste ich hľadali na úvod, a čo sa zmenilo po ceste?

Na začiatku to bolo také, dať vedieť, že nejaký Gentlejam existuje. A tým, že sme nemali žiaden budget na marketing, nič, akože platené kampane – my sme začali riešiť platené kampane po štyroch rokoch.

Lebo nebol budget na to, predpokladám.

Lebo nebol budget, presne tak. A všetko, čo sa prakticky zarobilo, sa dávalo do vylepšovania všetkých týchto vecí. A na to, aby sme mohli chodiť produkty dovážať do Bratislavy atď.

Chápem.

To sú také nuansy fakt v tom našom podnikaní. Každopádne, zo začiatku to bolo B2C, ale cielené B2B. Neviem, či mi rozumieš.

Rozumiem.

Social media klasika, Facebook, Instagram, dokonca iba Facebook, lebo ja som k Instagramu ešte vtedy nejako nepričuchla. Takže dávala som o sebe vedieť. Paradoxne z toho nám prichádzali odberatelia, ktorí sa o nás dozvedeli. Pomohli nám dosť aj články, ktoré sa o nás písali. Tiež paradoxne úplne zadarmo, čo som bola prekvapená, že ľudia o nás chcú písať zadarmo. Ale možno to bolo práve o tom nápade, ľudia chceli napísať, že jednoducho vzniklo niečo, čo je nové, unikátne. Takže to išlo tak pekne. Ale pre mňa bol vždy cieľ biznis klientela. Toto je pre mňa taká vec, že fakt som dobre zacielila. Pretože predávať 20 eurové džemy kdesi v regáloch neexistuje, to by nešlo, kdesi v nejakých sieťach. Ľudia sú zvyknutí kupovať džemy za 4-5 EUR, bio verzie za 7 EUR, ale nie za 24 a 50 EUR, a v darčekovom balení za 40 EUR. Takže ja som vedela, že to musím zaobaliť tak, a robiť marketing tak, aby sa o nás dozvedela práve tá biznis klientela. Takže moja cesta marketingová bola jasná. Ťahať ten marketing tak, aby sme boli v rukách biznismenov, vždy a všade. Aby akýkoľvek krok sa ťahal smerom, že ideme do korporátov. My sme vypustili Gentlejam niekedy myslím že v decembri, takže ja som mala prakticky celý rok na to budovať ten brand tak, aby to vyrašilo v tom poslednom kvartáli, kedy sa firmy rozhodujú nad firemným darčekmi.

Rozumiem.

A fakt sa mi to podarilo už prvý rok, že sa predávalo množstvo produktov, wow, to je super, ani som vôbec netušila odkiaľ. No a potom, keď som to troška navnímala, hlavne som sa aj naučila kopec vecí, som sa veľa vzdelávala, veľa som investovala do sebarozvoja. Tak som vlastne zistila, že treba obchodovať, aby sa o nás tie firmy dozvedeli.

Čo to znamená v Tvojom prípade obchodovať?

Vec, ktorú nenávidím. Robiť akvizičné call-y[16], také tie cold call-y[17], vieš Edita, proste dvihneš telefón atď.

Chápem. 😊

Akože hrča v hrdle. Ja som taká, že ja nemám problém predať produkty, keď už nás ľudia poznajú. Aj prakticky všetci hovoria, že som najlepšia obchodníčka Gentlejam, ale dvíhať ten telefón, a robiť ten cold call, je pre mňa extrémny problém. Takže ja som si absolvovala takú akadémiu jednu, aj rôzne také súkromné konzultácie, školenia, s brutálnymi špecialistami, ktoré ma naučili robiť to tak s ľahkosťou, a užívať si to. Ja som vlastne prišla do štádia, po nejakých štyroch rokoch, keby som začala robiť tie akvizície. A fakt to začalo brutálne zaberať. Ja som si dala 15 až 20 firiem denne, mala som nejaké 2 mesiace. Akože veľmi ťažko to išlo tie prvé dni, zúfalá som bola, nešťastná, neznášala som to. Ale potom to už tak nejako išlo, tak fajn, tak super. Vyrašilo to brutálne v jednu sezónu, ten posledný kvartál, paráda. Na a potom som si tiež uvedomila, však ale veď musia existovať aj iné formy, ako len robiť niečo, čo ti nie je až tak srdcu blízke. A objavila som LinkedIn.

Chápem.

A LinkedIn mi úplne sadol, sa hovorí jak riť na šerbeľ. Zase som absolvovala akadémiu jednu, resp. nie jednu, asi možno od šiestich firiem, ale jedna akadémia niekoľkomesačná mi úplne zapasovala najviac, z nej som si zobrala najviac. Prakticky som si chystala celú tú stratégiu marketingovú a obchodnú na LinkedIne. A to môžem povedať, že tam sa cítim úplne najlepšie. Od septembra som začala, tohto roku, aktívne fungovať na LinkedIne, a mne to prinieslo to, čo nám neprinieslo možno 3 roky dozadu, možno aj viac. Teoreticky som robila akvizíciu, ale robila som ju veľmi sofistikovane, môjmu srdcu blízku. Takže robím toto. A potom, čo sa týka obchodovania, tak sú to obchodné e-maily, ale sú pre ľudí, ktorí nás už poznajú, ktorých už máme v databáze. A robíme ich zase sofistikovane. Nerobím ich vyslovene predajne, ale robím ich tak, aby som im bola vždy akoby v mysli, ako človek, ktorý sa drží nejakých hodnôt. Dávam im vedieť, čo máme v živote nové, nemusí to byť len s cieľom obchodu. A paradox je ten, že sú firmy, ktoré sa k nám vracajú aj 4 roky, stále chcú Gentlejam. Nielen na Vianoce, ako vianočné darčeky, ale celoročne ho majú marketingové sklady. Takže toto sa mi páči.

Rozumiem.

Ale to je aj presne to, čo som hovorila úplne v úvode, ten obchod. Keď som nerobila obchod, tak som bola taký podnikateľ čakateľ. Však mi niečo spadne z neba. A zrazu nepadalo. A si hovorím, sakra, a teraz čo. Tak ešte počkáme.

(smiech)

Takto tá cesta nejde, vieš, musí tam byť človek, ktorý jednoducho má nejaké target-y[18]. Ja som proste človek, ktorý je zameraný na ciele. Ja mám KPI-čka[19], normálne krátkodobé, dlhodobé ciele atď. Aj sa ich snažím naplniť. Aj do LinkedInu som išla s trojmesačnými plánmi, polročnými, ročnými. Po mesiaci som si splnila ročné plány. Som sa poklepala po pleciach, wow, bravo.

V predchádzajúcom podcaste som tu mala Ivanu Brutenič, takže trošku viem o tom, ako dobre funguje LinkedIn. Ďakujem Ti za to, že si vyzdieľala tieto skúsenosti, pretože boli veľmi praktické, a vidno, že si skúšala rôzne kanály. Opakuješ tam to, že je veľmi dôležité vedieť, kto je cieľovka, a jednoducho z každej strany to skúšať, a normálne sa zakusnúť. Možno by ma jedna taká ešte nuansa zaujímala. Keď porovnáš tie prvé dni toho cold calling-u, a potom, keď sa to už rozbehlo, a už to bolo dobré, vieš teraz spätne reflektovať, čo bola tá najväčšia brzda? Myslím vnútri, vieš, v Tebe?

Že som nedôverovala samej sebe. Že som bola vždy taká, že idem volať do obrovskej firmy, fúú, bože, to určite nevyjde, dobre, radšej to dávam na 30 pozíciu, až keď sa oťukám. Potom prišiel ten môj mentor obchodný, a povedal poďme, ideš predo mnou. A ono to vyšlo. Jednoducho povedal, Ivet, ale ver si, si autorka, kto iný má zavolať do tej firmy, ako autorka toho daného projektu. A rozdiel bol možno aj v tom, že ja som bola už pripravená obchodovať, ale kebyže som nebola pripravená, tak by som išla predávať produkty. A to je ten problém, čo robia ľudia. Vieš, tých ľudí nezaujímajú tvoje produkty, alebo tvoja služba. Ich zaujíma, čo z toho budú mať, keď tvoj produkt ochutnajú.

Benefit, ktorý získajú oni.

Presne tak. A ja som začala obchodovať s tým, že som im začala rozprávať o tom, čo zažijú. Až potom som im povedala, že mám džemy a omáčky s prémiovým alkoholom.

(smiech)

Keď som zistila, že sú tam ľudia, ktorí milujú gastro, milujú gastronomické produkty, a že sú zameraní vyslovene na gastro darčeky, bravo. Takže ja som išla úplne z opačného konca na tých ľudí. Toto bola možno tiež taká trefa do čierneho. Ja som mala vždy pred sebou jednu vetu – nepredávaj Gentlejam, predávaj zážitok z chuti. Vyzisti, či tí ľudia majú záujem zažiť.

Rozumiem. Ešte jednu takú otázku. Neviem, či je to klientela, ale rozhodne je to vlastne nejaká skupina ľudí, s ktorými robíte, takže tá ma ešte zaujíma. Hovorila si, že si nakontaktovala v istom momente troch šéfkuchárov. Na tých si prišla ako? Ako si ich nakontaktovala? A vôbec je nejak špecifická táto klientela?

😊 To bolo inak také, že tam fakt som si musela brutálne veriť. Musela som veriť tým svojim chutiam, pretože som oslovila špičkových šéfkuchárov, ktorí majú mlsný jazýček ako nikto. A teraz ten pocit, že to ochutnajú, a bude chutiť, nebude chutiť. Ako som sa k nim dostala? Cez tú Ivanku, pretože ona pôsobila v gastronómii dlhé roky, takže ona mala kontakty, a mala kontakt aj na jedného – to je prezident slovenského zväzu cukrárov a kuchárov, neuveriteľná kapacita, človek, ktorého vídavate v Teleráne pravidelne.

Chápem.

A on bol taká moja méta, on by mal byť medzi nimi tromi. Ivka nás teda spojila, prepojila, boli sme na spoločnom stretnutí. Ja som mu priniesla zopár Gentlejamov, a on mi povedal, doteraz si na to pamätám, že dobre, teraz to ochutnám, a poviem ti hneď, či do toho idem alebo nejdem.

To musel byť stres. (smiech)

To bol, hej. Ale ja som tam sedela, a vravela si v duchu, ale tebe to bude chutiť.

Rozumiem.

On to ochutnal, a povedal wow, to čo je. Hovorím, že Gentlejam. A bolo. 😊 Keď už tam bol on, ako taký veľký hráč, tak už som mohla osloviť ďalších dvoch, ktorým som povedala, že ide do toho aj Vojto. Takže to bolo pre mňa také ďalšie poklepanie po pleci, že takáto brutálna kapacita je človek, ktorý ti dal zelenú. A on dokonca mi nedal zelenú len v tomto projekte. My sme si už aj potykali, a my sme sa dohodli, že teda budeme spolupracovať spolu dlhodobo. A dokonca ja mám taký jeden veľký sen, ale to si nechám pre seba, to by som chcela zrealizovať v roku 2022. Verím, že ešte o našej spolupráci budeme počuť, a že to bude ešte veľká vec.

Super. Chcem ti povedať, že ja tiež počúvam rôznych ľudí, aj svojich najbližších, a môj brat mi pred nejakým časom povedal, že počuj Eda (on ma tak volá), už robíš skoro rok tie podcasty, nemusí to byť také všetko racionálne, a akože veľmi vážne. Nemôžeš sa pýtať tých svojich respondentov, či nemajú nejaké vtipné príhody?

Prosím Ťa, teraz by sme mohli urobiť ten predel, bude tu džingel. Máš nejakú vtipnú príhodu z toho svojho podnikania, ktorú by si mohla zverejniť, akože pred desiatou? 😊

Vieš čo Edita, ja mám jednu vtipnú záležitosť. Akože neviem, či to bude vtipné pre ľudí, ale vždy, keď si na to spomeniem, mám absolútny úsmev na tvári, normálne až sa začnem rehotať. Totiž, my keď sme vypúšťali Gentlejam do sveta, tak potrebovali sme posledný štempel od hygieny. Ja som už mala všetko, ja som už mala logo, ja som už mala celú víziu, ja som mala marketingovú stratégiu, všetko, produkty boli, už len stačilo teda mať potvrdenie na to, aby sme mohli dať etikety do výroby, zloženia atď. Volá mi pani z hygieny a hovorí, že pani Hrabovská, počujte, no ja mám taký menší problém. Si hovorím, že problémy neexistujú, sú iba situácie, no nech sa páči, hovorte. Nemôžete sa volať džem.

(smiech)

Nemôžete sa volať džem, lebo vy tam máte ten alkohol, ale mám pre vás alternatívu. A hovorím, že no prosím. Nátierka. A hovorím: prosím?!

(smiech)

Ja normálne do tohto telefónu: Gentlejam nátierka?! Akože nátierka, to fakt?! Normálne som začala byť až taká, že krv sa mi nazhromaždila, a hovorím, že to nemyslíte vážne. Môj Gentlejam sa nemôže volať nátierka, on musí byť džem, Gentlejam, viete pani, to nemôže byť nátierka. Ona že no, je mi to ľúto. A hovorím, že toto nie, ja musím teraz zložiť telefón, a ja sa vám ozvem naspäť. Zložila som telefón, a ja som si hovorila, že Ivka nie, proste kľud. Už máš celý projekt pred sebou, dokonca aj výpoveď. (smiech) Toto nemôže byť nátierka! Tak som sa začala ja, akože ja, antilegislatívny človek, ktorý neznáša všelijaké vyhlášky, ja som otvorila Google, našla som si vyhlášky, lustrovala som jak taký ďábel, lustrovala, a našla. Zrazu volám naspäť, po niekoľkých hodinách, a hovorím jej, že pani, ja som našla vyhlášku takú a takú, tu je paragraf taký a taký, a tam píše, že… som spustila. Ona: aha, počkajte, ja si to nájdem. Našla si to. Asi máte pravdu, počujte pani Hrabovská. Mám pravdu, viete mi to potvrdiť, akože písomne, že Gentlejam nebude nátierka?

(smiech) Vybavené.

Vybavené. 😊 Ako je to taká blbosť, ale predstav si Edita, že by som to ťahala, že Gentlejam nátierky.

Myslím, že by to nefungovalo. (smiech)

(smiech) Akože keď už niekto povie, že lekvár, dobre, už vypínam bunky zvukové, lebo sú ľudia, ktorí nás volajú lekváre.

Fakt? (smiech)

Hej. (smiech)

Tak všetko by som to nazvala, len nie lekvár.

A teraz si predstav – lekvár alebo nátierka? Takže tak. Skoro sme boli nátierky.

Chápem. 😊 Dúfam, že toto nikto nebude kotviť, s touto krásnou značkou Gentlejam.

Ivet, ja mám takú otázku. Vy ste v biznise prežili aj krízy, nielen tie dve, ktoré spomínam vo vizitke, ale aj nejaké ďalšie. Povieš nám trošku o tom viac? A možno aj aké poučenia z toho plynú. Ja už som v Tvojich odpovediach videla viacero vzorcov, ktoré bránia tomu vyhoreniu, ale teraz by sme mohli trošku o tom hovoriť. Aké krízy ste zažili, aké poučenia podľa Teba z nich plynú? Ako si zabránila tomu, aby ste neskončili tam niekde na JIS-ke, pri tom množstve práce?

Boli dva také momenty, kedy sme skutočne padli. Ešte aj horšie, ako keď som sa rozhodla, že idem podnikať. Prvý moment bol ten, že sme sadli na lep podvodníkom, ktorí nás oslovili, že budú Gentlejam vyvážať na exkluzívne lode kade-tade po Európe. A že budeme našimi geniálnymi produktami kŕmiť top klientelu. Viete, tam tie odbery boli zmluvne dohodnuté, wow, svetielka nám zasvietili, že to nie je možné, po jednom roku práce takýto úspech. No lenže bola tam podmienka taká, že bolo treba zaplatiť nejakú zálohu za tvorbu videí na tie lode. Nebol nikto, kto by nám povedal, že je to blbosť, že takto to proste nefunguje. Dali sme, vytiahli sme všetky peniaze z účtu. Oni urobili objednávku prvú za nejakých asi 200 EUR, sme si povedali, že to čo je. Dobre, no tak asi si to potrebujú nejako testovať.

Hej, testovať.

Samozrejme to uhradili, tých 200 EUR, takže to bolo všetko OK. A zrazu po mesiaci – lebo my sme mali mať pravidelné mesačné odbery, že sa im ozvem, že už sa mesiac neozvali, a zrazu vypnutý telefón. Si hovorím hups, čo? A to normálne bolo, že sme išli na osobné stretnutie, to bola normálne firma, kompletne zariadená. A nič. Tak si hovorím OK, dobre, tak som skúšala niekoľko dní, niekoľko týždňov, nič, nepodarilo sa, tak reku ideme urobiť výjazd. Tá firma už nebola.

Chápem.

A po nejakom roku sa nám ozvala polícia, že takto obabrali niekoľkých ľudí, ale to nič nemenilo na fakte, že sme prišli úplne o všetko. Teraz sme si sadli s Matejom, a si hovoríme, čo teraz. Proste nemáš nič, nemáš ani za čo kúpiť tovar, a narobiť tie Gentlejamy. Mala som na sklade nejakých 150 produktov. Tak som si sadla, hovorím, dobre Matej, tak aké máme možnosti. Buď to zavrieme a jednoducho priznáme neúspech, aj to sa stáva. Alebo proste sa posnažím predať tých 150 produktov, a budeme mať budget na nákup ďalších. On že dobre, tak čo všetko vieme urobiť pre to, aby sme tých 150 produktov predali.

Chápem.

Tak som vymyslela veci, ktoré nám tých 150 produktov predali. Behom nejakých dvoch mesiacov, toľko mi to trvalo, ale to je jedno. Vtedy sme nakúpili alkohol, nakúpili sme suroviny. Doteraz si pamätám na to, že sklad bol plný alkoholu a surovín, ale v chladničke sme mali akurát tak maslo. Ale ja som vedela, že tie neúspechy majú byť na to, aby sme sa ponaučili, to je jedna vec. Druhá vec, aby sme už v živote takéto chyby neurobili, ani keby neviem čo bolo. Lebo ponaučiť sa áno, ponaučiť sa z toho dobre, OK, z jednej strany. Druhá vec, už nikdy nerobiť takéto veci. Lebo to bola tá vízia peňazí. To bolo presne to, že bude to super, ešte Matejovi som hovorila, ho prehovárala. Jasné, tam bolo to vymeniť už toho starého Peugeota za nejaké lepšie auto, mať konečne výplatu po roku atď. Blbosť, to bola úplná blbosť, ako som sa vtedy na tie veci pozerala. Teraz, keď idem do nejakej spolupráce, ako posledné myslím na peniaze. Myslím na dlhodobú spoluprácu. Myslím na to, že čo z toho vyťažiť po tej intelektuálnej stránke, po tej brand-ovej stránke atď. Myslím na xy iných vecí. Samozrejme, že aj na tie financie, jasné, však riešiš biznis. Ale jednoducho nad tým nerozmýšľam, toto ide úplne ako posledná vec. A to som sa brutálne ponaučila. To bol pre mňa taký naozaj výkričník.

Takže to bola jedna vec. Druhá vec bola tá, keby sme išli s jedným dodávateľom do spolupráce, kedy to fakt že nevyšlo. Kedy sme prakticky po druhýkrát prišli o všetky peniaze. Opäť zlý krok, ale to bolo skôr – aj v tomto prípade to bolo o dôvere, že sme si dôverovali, ale toto bolo skôr také, že oni nás brutálne presvedčili o tom, že to bude perfektné, že budeme všade. A je to slovenská firma inak. Ale nevyšlo to, dali sme do toho mesačného fixu spolupráce s nimi obrovské peniaze. A nám to neprinieslo nič. Stále nám hovorili, že ešte počkajte, ešte počkajte mesiac.

Žiaden biznis.

Tak si hovorím dobre, OK, tak už ideme na hranicu, už ideme pod hranicu, ktoré sme si povedali. A zrazu prišla nula. Bohužiaľ, už do ďalšieho mesiace nejdeme. Tak dobre, nejdeme, oni to zabalili. A zrazu my sme si sadli, a hovorím, čo teraz. Zasa tie peniaze nemáme, celé zle! Sakra, opäť sme spravili tú chybu. Robili sme jednu obrovskú chybu, urobili sme ju 2-krát. A to je to, že my sme nikdy nemali rezervu, my sme si do spolupráce, keď sme išli, nedržali rezervu. A skalopevne sme si povedali, že pod túto hranicu nepôjdeme, aj keby neviem čo bolo. Nie. My sme vždy povedali OK, tak to teraz riskneme, však podnikanie je o riskovaní. Áno, ale vždy tam treba mať tú rezervu, vždy. Lebo vtedy ti padne úsmev na tvári. Vtedy bude zle, bude zle doma, bude zle všade okolo, lebo to sa šíri. Takže teraz už máme cash flow, ktorý máme na tom účte, a pod to nejdeme a bodka. Do akejkoľvek spolupráce, do ktorej sa ide, sa ide až vtedy, až vtedy sa dá zelená, pokiaľ nebudeme mať nejakú rezervu na účte tak, aby sme mali minimálne na prežitie, aby sme mali minimálne na pokrytie fixných nákladov. Moja jedna z tých hodnôt je byť transparentná, nehanbiť sa pozerať ľuďom do očí. Takže my máme všetky faktúry vyplatené, všetko sa snažíme robiť absolútne poctivo. Tak, aby sme na takom pevnom pilieri pod nohami stáli. Takže tak.

Toto všetko, čo si porozprávala, a nielen tieto krízy, a tieto ponaučenia, museli vplývať aj na váš osobný život. Ako vlastne balansuješ ten osobný život s tým pracovným životom? Stále sa vraciam k tej otázke: ako to robíte, že ste nevyhoreli, že ste stále tu, a že si tu s úsmevom? Stále máš zapnutú tú signálku, že teraz mi padá úsmev, niečo musí urobiť? Ako to robíš?

Ono by to bolo asi inak, kebyže som nepodnikala s manželom, lebo to je tiež celkom alchýmia. 😊

Viem si predstaviť. 😊

Ráno vstávaš, raňajkuješ, ideš do kancelárie, z kancelárie ideš domov, večeriaš, zaspávaš, proste všetko spolu. Takže urobiť ten balans medzi tým, aby dobre bolo, aby sme si neprenášali tie firemné veci domov, a tie domáce zase do firmy, je neuveriteľne náročné. Z nás dvoch som ja tá, ktorá pravidelne sa dáva koučovať, pravidelne. A vždy, keď jednoducho cítim, že niečo nehrá, že hľadám cestu, a neviem sama ako, dvihnem telefón, a dáme si video call s tou Ivkou. A po jednej hodine koučingu už mám úplne jasno v tom, ako to chcem, ako to máme nasmerované, ako vyriešiť nejakú kritickú situáciu atď. Maťko sa spolieha sám na seba, on minimálne využíva služby koučingu. Iba vtedy, keď riešime nejaké veľké projekty, veľké veci, kedy potrebujeme byť obaja tam, a obaja riešiť a hľadať riešenie. Takže vtedy áno. Ale tak akože osobnostne nevyužíva služby koučingu. Čo nehovorím, že je zlé. Proste niekomu to vyhovuje, niekomu to nevyhovuje. Ale ja si myslím, že možno aj preto to tak dobre zvládame, pretože ja som emočný typ človeka, ktorý veľakrát si zoberie so sebou takú tú negatívnu energiu, aj pozitívnu energiu, je veľmi prepálený, a potrebuje pracovať so svojím vnútrom tak, aby bol ten balans. Takže ja som si normálne vytvorila v kancelárii taký žltý stĺp, fiktívny žltý stĺp, a jednoducho sa snažím tú prácu, a tie problémy, a to všetko – normálne sa opriem o ten žltý stĺp, fiktívny, vyrevem sa, vynadávam si. Zavriem dvere kancelárie a idem hore. Veľakrát mi to neuveriteľne pomáha, a dokonca aj keď mám nejaký problém s Matejom, tak si pekne sadneme, a ja mu to poviem, že toto ma ťaží, toto potrebujem s tebou vyriešiť. Takže ja si myslím, že sú také 2 typy balansu. Jeden je ten duševný, a druhý je ten fyzický. A na tom duševnom ja pracujem nonstop. Jedna z mojich hodnôt je sebarozvoj a budovanie tých soft skill-ov[20]. Hlavne takého toho emočného u mňa, pracovať so svojimi emóciami, a pracovať so svojím vnútrom tak, aby som bola stabilný typ človeka. A fakt mi to brutálne pomáha, strašne. Akože akýkoľvek koučing je pre mňa cesta schodíkmi hore, kde sa blížim k tomu vysnívanému cieľu. Pretože pre mňa cieľ nie je tu priparkovať BMW, alebo čokoľvek, pre mňa je cieľ mať úsmev na tvári. A po tom podnikaní každý deň chodiť do práce s úsmevom na tvári. Aj keď je doma zle, aj keď riešime nejaké problémy, vždy vstať s tým úsmevom na tvári. A to mi neuveriteľne pomáha, v tom mi neuveriteľne pomáha koučing. A čo sa týka toho fyzična, tak šport, športujem. Ja milujem pole dance, už 5 rokov sa točím okolo tyče. (smiech) Jak to ľudia zvyknú hovoriť. Inak je to brutálne ťažká vec. Ale ja cvičím veľa, behávam. Ja som levica, ja potrebujem vybujariť sa, a robiť všetko, aby som tú energiu vyplavila zo seba von.

Veľmi Ti rozumiem, ja som tiež levica. 😊

Tak možno ešte jedna rovina, lebo sme tu rozprávali o balanse medzi tým partnerským a osobným životom, a tým firemným. Ja viem, že celkom zaburácalo vaším svetom aj to, keď ste sa rozhodli pre adopciu. Skúsiš trošku o tom porozprávať, ako toto balansujete s deťmi? Lebo Ty vlastne balansuješ aj to.

Áno. Adoptovali sme si chlapčeka, dokonca nie ani malé dieťa. Adoptovali sme si štvorročného rómskeho chlapčeka, čo je tiež pre veľa ľudí také, že čo, si sa zbláznila. A to riadne teda zahýbalo naším vzťahom. Prvýkrát to zahýbalo, keď sme zistili, že po sedemročnom snažení nič, lebo my sme už 10 rokov manželia. Teraz v máji bude 10 rokov. A každopádne to bolo prvé, že sme to museli prežiť. My sa máme strašne radi, chvála pánu Bohu, verím, že teda Matej mi dá za pravdu, keď to teraz bude počúvať. Skutočne, my sme si prešli tým, kedy tí rodičia, tí ľudia, chcú byť rodičmi, a jednoducho to nejde. A veľa párov to proste nedá.

Je to naozaj veľmi frustrujúce.

Hej. Ako verím v to. Preto aj som taká, som veľmi rada, keď prišla téma adopcie, a obaja sme povedali jasné. Prvýkrát sme to tak nejak ešte… Asi sme neboli zrelí. Ale druhýkrát, keď sme to zase nejak tak vybrali na svetlo sveta, tak sme si obaja povedali dobre, teraz je ten správny čas. A po dvoch mesiacoch prakticky prišlo od toho momentu, kedy sme už absolvovali všetky tie prípravy, a do dvoch mesiacov nám našli dieťa. A úplný paradox je ten, že nám ho našli z Vranova nad Topľou. Ja som z Vranova nad Topľou.

Fakt?

Hej.

Ja som to na tom prízvuku trochu počula, najmä keď si išla do takého emočného prejavu. Takže zdravíme východ.

Takže to bolo také pre mňa, že čo, veď nám mali hľadať dieťa zo Žiliny, spadáme pod Žilinský kraj. No asi sa stala chyba, a našli nám dieťa z Vranova nad Topľou.

Asi to nebola chyba.

To bol proste asi osud. A teraz sme mega šťastní, už je u nás Miško 3,5 roka, je to úplne úžasné dieťa. 😊 Veľmi šťastné obdobie mám teraz. Fakt.

Spomínala si mi, keď sme o tom hovorili pred podcastom, že to bolo celkom také clash[21] s vaším existujúcim svetom. Ako ste to vybalansovali? Čo ste robili pre to, aby ste boli OK, a to podnikanie bežalo ďalej, aj váš vzťah bežal ďalej? Aby ste mohli tomu dieťaťu dať to, čo ako rodičia, predpokladám, že máte vysoké latky, čo chcete tomu dieťaťu dať. Ako to robíte?

Zase, práca na svojej osobnosti. Ja, keď som vedela, že kdesi mám chyby, že som emočne rozhodená, čo sa týka rodiča – lebo Miško k nám prišiel s traumami z detstva, tzn. že tam boli amočné stavy, ktoré boli podvedomé, s ktorými sme potrebovali vedieť pracovať. Takže ja som vedela, že nemôžem riešiť veci emočne, ale musím do toho dať racio. Tam nič iné nefungovalo. Ja som chodila 2-krát týždenne na terapie, do Návratu, to je také občianske združenie na pomoc rodičom s adoptovanými deťmi. Takže 2-krát týždenne som pracovala na svojej psychike, a 1-krát týždenne som tam chodila s Miškom, a pracovali sme na jeho psychike. Popritom som začala čítať knihy. Som v živote knihy nečítala Edita.

(smiech)

Dokonca ani povinná literatúra pre mňa nebola povinná. 😊 Vždy som našla cestičky. Takže ja som pred Miškom prečítala asi tak 1,5 knihy, aj to bol erotický román.

(smiech)

Keď prišiel Miško, tak ja som si uvedomila, že do toho musí ísť racio, ja musím začať rozumieť jeho hlave. Ja som začala veľa čítať, začala som strašne veľa čítať o adopcii, mám brutálne veľa kníh prečítaných o rómskych deťoch, o tom, ako zvládať stavy. Pozrela som sa do jeho mozgu, do štúdií. Ja som zrazu začala veciam úplne rozumieť. Mňa to vôbec nerozhodilo, pretože som vedela, že tam sa narušila amigdala, OK. 😊 A zrazu som to zvládla, proste paráda. Ja, keď mám iba na seba pozrieť, tak som to začala zvládať tým, že som začala na sebe pracovať. Opäť raz. Jednoducho som si uvedomila, kdesi máš Ivka medzery, tak to vyplň. Lebo inak to nedáš. A Maťko, priznám sa, že on je taký veľký kľudas, on je absolútne opozitum oproti mne.

Chápem.

Keby tu sedel vedľa mňa, tak on si tu tak pekne s tými prekríženými ručičkami sedí, a sa tak usmieva. A on všetko tak krásne zvládal, že jemu Miško mohol kričať do ucha 5 minút, a on sa len naňho pozerá, s kľudom Angličana. Takže on to podľa mňa má v sebe, takú tú trpezlivosť, neuveriteľnú trpezlivosť a pokoj. A ja teda som taký viac expresívnejší typ človeka, a impulzívnejší. Ale už som taká kľudná, kľudnejšia, omnoho kľudnejší človek, ako kedysi. Ale ja som teda potrebovala začať pracovať na sebe úplne v inom rozmere, čo sa týka Miška. Bolo to brutal obdobie, ako fakt hovorím, že to bolo moje najhoršie obdobie v živote. Trvalo to 2,5 roka. Ale potom zrazu prišiel sek a ja som si až potom uvedomila, že on jediné, čo potreboval, je začať nám dôverovať, že už odtiaľto neodíde. Pretože on prešiel veľa rodinami počas svojho štvorročného života. On neveril dospelákom, že jednoducho tu už ostáva naveky. A už má naše priezvisko, takže už cesta späť nie je. 😊

Už teda asi verí.

Hej, už nám verí.

To je skvelé. Veľmi Ti držím palce aj naďalej, aj samozrejme Tvojmu manželovi, a celej tej Tvojej rodinke, aby to bežalo dobre, je to veľmi obdivuhodné, čo ste urobili. A chápem aj to, čo si povedala, ja som nechala bez komentáru tú poznámku Tvoju, že niektorí ľudia tomu nerozumejú. Podstatné je, že vy si rozumiete.

Iveta, vieš čo, veľmi pekne sme prešli tie témy, o ktorých sme sa chceli dnes rozprávať, takže ja by som asi chcela prejsť k záveru nášho podcastu. Na záver zvyknem znova klásť také opakujúce sa otázky, takže najprv by som Ti chcela povedať tú prvú. Niekedy sa na mňa obracajú ľudia, ktorí počúvajú podcast, ale nie sú to len oni, ale tak sprostredkovane aj ďalší, a pýtajú sa, že dobre, ale sú aj ľudia, čo nemajú nápad na podnikanie, veľmi zúfalo hľadajú, vedia, že chcú. Tak ja som sa rozhodla, že budem využívať to, že sú tu veľmi podnikateľské duše, tí ľudia, ktorí sa so mnou rozprávajú. Nemáš nejakú vec, alebo nejakú oblasť, kde vidíš dieru na trhu? Buď si to našla medzi svojimi dodávateľmi, odberateľmi, proste niekde po ceste toho podnikania, kde vieš, že toto Ty asi nezaplníš, lebo to nie je Tvoja misia, a to nie je na Tvoju cieľovku, ale myslíš si, že to je priestor, kde by sa oplatilo ísť. Akýkoľvek tip, ktorý by možno mohli počuť tí, ktorí stále hľadajú tému.

Vieš čo, ja som nad tým rozmýšľala. Akože je pravda, že mám šuflík plný nápadov, ale ani jeden z nich nie je taký, že by som si povedala wow, toto je úplne prelomová záležitosť. Ale zhoda náhod, týždeň dozadu som mala jeden rozhovor s mojou kamoškou markeťáčkou, a hovorila som jej, že počuj, keby konečne vznikla na Slovensku nejaká firma, ktorá by združovala IT-čkárov, ktorí by sa starali o malých podnikateľov, a ich malé e-shopy, tak, aby ich nevyťažili finančne. Vieš, lebo veľa tých malých podnikateľov má také weby robené, že však načo správa webu, plug in-y[22] tam sa aktualizujú, už sú tam staré, a už toto ti prestane fungovať, tamto ti prestane fungovať, a treba to nejako pofixovať, a napraviť ten maličký e-shop. Ale tak čiastočne, že proste tuto dáš 200 EUR, tuto dáš tento mesiac zase 200 EUR atď. Nikto nie je, akože z môjho okolia. Akože máme niekoľko projektíkov, a hľadám niekoho, kto by povedal, že však poď, ja ti to budem robiť, ja ti budem toto tu fixovať tvoje bug-íky[23] na tom webe. A prišli zhodou náhod ďalší a ďalší ľudia, že počuj, nepoznáš niekoho takého, nejakého freelancer-a[24], alebo kohokoľvek, kto by sa o nás staral. Prakticky koho som oslovila, tak tí sa so mnou nechceli baviť.

Všetci majú tieto problémy.

Presne. Všetci majú tieto problémy. Ja si uvedomujem, že tí dobrí IT-čkári už sú kdesi inde. Ale ja zasa nepotrebujem brutálne super machra. Ja len potrebujem mať niekoho, doslova nejakí študenti, alebo ktokoľvek, kto by sa staral o také malé projektíky. Vieš, tie malé weby. Normálne neexistuje nikto taký, kto by ich zgrupoval, že by si tam zavolala, alebo by si povedala, že proste dobre, mám 200 EUR mesačne, čo za to viete urobiť na tom mojom nešťastnom webe.

Inak, v tomto podcaste neviem, či nám to ľudia uveria, a o tomto sme sa fakt nedohodli. Ja Ti len chcem povedať, že mi veľmi intenzívne cítime vo firme, že ten e-commerce[25] je takto podcenený, presne v tejto oblasti, kde hovoríš. A veľmi intenzívne sa už zaoberáme nejaký ten piatok tým, že toto asi treba napraviť. (smiech) Takže asi by sme sa mali rozprávať aj po tomto podcaste.

(smiech) No tak vidíš.

Ono to je tým, že v tej našej klientele sa objavilo to, že firmy, ktoré doteraz boli len kamenné, v tej korone museli sa vyliať na ten online trh. Naopak mnohé firmy, ktoré v e-commerce podnikajú, nie sú to veľké firmy, ale proste podnikajú v tom, zistili, že potrebujú aj trošku kamenného predaja. Minimálne showroom, alebo niekde miesto, kde ten zákazník príde, a zažije naživo ten produkt. Takže takéto sa nám objavilo celkom veľa v portfóliu. A veľmi intenzívne sa zaoberáme touto vecou, čo spomínaš, takže dúfam, že sa porozprávame ešte viac o tom aj po podcaste. Hovorím, neviem, či nám to vôbec poslucháči uveria toto, že to nie je nadhodená téma, ale ďakujem za tento tip.

Asi prejdem k poslednej otázke. Skúsime to zarámcovať, a možno by som ju otočila ešte inak tú tému dnešnú, aby si sa nemusela držať len toho balansu, a nevyrovenia, a ako podnikať, aby to vyzeralo takto, ako to počujeme z Tvojich slov. Keby si mala dať nejaké 3 kľúčové rady, existujúcim, alebo budúcim, malým a stredným podnikateľom, ešte raz, nemusí to byť len z tejto oblasti, aké by boli?

Tri rôzne veci. Jedna vec je tá, že ak ste kreatívec, snílek, vizionár, tak keď chcete podnikať, alebo keď podnikáte, majte vedľa seba človeka, ktorý je racio hlava, ktorý je ekonomická, finančná hlava, ktorý vás bude krotiť. Druhá vec, majte mentora. Majte mentora, nie kouča, pozor, majte mentora, proste človeka, ktorý vás bude ťahať za ručičku v oblastiach, ktorým nerozumiete. Tzn. obchod, ak neviete obchodovať, nájdite si človeka, ktorý vás to naučí, ak to chcete robiť vy. Ak neviete marketing, tak si nájdite človeka, ktorý vás naučí robiť základné veci, alebo rozumieť základným veciam. Financie, atď. Mať človeka, odborného špecialistu, mentora, ktorý vás tieto veci naučí. A tretia vec, sebarozvoj. Jednoznačne. Ja som to dala na tretie miesto, ale v globále v tých prioritách by to malo byť na bode číslo 1.

Chápem.

Jednoducho pracovať na svojej hlave, a pracovať na tom, aby ste boli stále lepší, aby ste sledovali trendy, aby ste inovovali, aby ste boli vždy krok pred konkurenciou. Ale hlavne v tej hlave, aby ste ju mali čistú, aby ste vedeli, že OK, keď mám hlavu čistú, tak prichádzajú nápady, prichádzajú inšpirácie atď. A to prakticky bude fungovať vtedy, keď dáte zelenú rozvoju soft skill-ov, hard skill-ov[26]. Čomukoľvek, čo vás bude budovať ďalej. Čím budete stúpať, postupne tými krôčikmi a tými schodíkmi vyššie. Lebo nie je nič horšie podľa mňa, ako keď ten podnikateľ zastagnuje, a povie si, že tak teraz nebudem nič robiť, budem čakať, však čo. To je podľa mňa cesta do pekla, pretože je potrebné sa pozerať na to, čo sa deje okolo nás, vnímať to okolie, či sa svet mení, treba sa prispôsobovať. Akonáhle na to nemáte peniaze, tak to skúste robiť na kolene, ale skúste to robiť dobre, tzn. že pracujte na svojom vlastnom vzdelaní. Lebo podľa mňa to vám fakt nikto iný nedá. Už aj keby to podnikanie padlo, tak to vnútorné know-how, ktoré máte, tie skill-y, tie vedomosti, tak to je absolútne zlato. Takže takéto tri veci.

Ďakujem Ti veľmi pekne, nielen za tieto 3 rady, ale aj za množstvo iných tipov, ktoré sa dali buď vyabstrahovať z toho, čo si dnes hovorila, alebo proste sme ich takto naplacato pomenovali. Ja som Ti nepoložila otázku o tom, aké máš plány a sny, lebo niekde uprostred Tvojej odpovede, neviem, či ešte nie pred nahrávaním, zaznela taká veta, že neplánuješ, nemáš plány, len všetko sa mení rýchlo. 😊 Ale ak chceš, tak ešte na záver môžeš hádam povedať, aké máš nejaké možno vízie, alebo sny. Povedz.

Presne tak, ja som už prestala mať plány, pretože akékoľvek plány som mala, tak nikdy to nevyšlo tak, ako som to chcela. Ja mám akurát target-y, mám ciele, ktoré by som CHCELA dosiahnuť.

Chápem.

A ak to vyjde, tak super, ak to nevyjde, tak nevadí. Budem hľadať dôvod, prečo to nevyšlo.

Alebo iné. 😊

Alebo iné. 😊 Celý rok ´22, ja sa naňho neuveriteľne teším. Ja som v tomto brutálny optimista, aj napriek tomu všetkému, čo sa okolo nás deje, a nie je to príjemné, tak aj napriek tomu sa teším. Pretože sme šestnásty v poradovníku na ďalšie dieťa, takže je dosť pravdepodobné, že v najbližších mesiacoch pribudne ďalší člen do našej rodiny. A to nám podľa mňa úplne nabúra náš celý život, alebo respektíve minimálne rok 2022. Ale tiež sa teším na tie spolupráce, ktoré sa teraz riešia, tie exportné spolupráce. A som v takých očakávaniach, uvidíme, čo z toho vyjde, či to vyjde, a ak to vyjde, tak to bude fakt prelomová vec. A opäť mám hviezdičky v očiach, ale už tak pevne sedím, a jednoducho nemám plány. Mám také jemné očakávania, že mohlo by to vyjsť, a ak to vyjde, tak budem Bohu vďačná, že je to super.

Veľmi pekne Ti ďakujem za to, že si tu dnes bola. Prajem Ti, aby všetky tie očakávania, a rôzne také sny, ktoré som počula v tých Tvojich slovách, aby sa naplnili, aby si nachádzala ďalšie. Najmä, aby Ti neskĺzal ten úsmev z tváre, aby si mohla byť v balanse. Ďakujem ešte raz za to. Nielen, že si došla, ale že si rozdala všetky tie rady. Všetko dobré Tebe aj manželovi, a samozrejme značke Gentlejam.

Ďakujem veľmi pekne, Edita. Ďakujem aj vám všetkým, ktorí ste to dopočúvali do konca.

Všetko dobré, ahoj.

Ahoj.

 

[1] HACCP (Hazard Analysis and Critical Control Points – Systém analýzy rizika a stanovenia kritických kontrolných bodov) je globálne najrozšírenejším systémom zameraným na zaistenie bezpečnosti potravín.

[2] nízkorozpočtové

[3] tok hotovosti, peňažný príjem

[4] značka

[5] sračka (vulgarizmus)

[6] zasadanie; obdobie

[7] obchod

[8] Brainstorming je kreatívna metóda riešenia problémov založená na skupinovom riešení, ktorá má uľahčiť generovanie kreatívnej stratégie.

[9] sociálne médiá

[10] business-to-consumer sú obchodné vzťahy a komunikácia priamo medzi podnikom a jeho koncovými zákazníkmi, čiže konečnými spotrebiteľmi

[11] business-to-business sú obchodné vzťahy medzi dvoma alebo viacerými podnikmi pre ich potreby

[12] Venture kapitalista (Venture Capitalist) je človek, ktorý investuje rizikový kapitál. Disponuje teda finančnými prostriedkami, ktoré chce investovať do podnikania – vstúpiť do podniku s veľkým potenciálom rastu (tzv. startup).

[13] rozvinúť, preniesť na nové trhy

[14] Ako outsourcing sa v ekonómii označuje odovzdanie vnútropodnikových aktivít zvyčajne nesúvisiacich s hlavnou činnosťou podniku na externý subjekt. Outsourcing je teda špeciálna forma externého obstarávania predtým interne vykonávaných výkonov, pričom je zmluvne stanovená dĺžka a predmet výkonu.

[15] Mystery shopping (tajný, fiktívny nákup) je zaužívanou marketingovou metódou slúžiacou k anonymnému a nestrannému hodnoteniu kvality poskytovaných služieb a zákazníckeho servisu.

[16] telefonát

[17] volanie na databázu kontaktov

[18] ciele

[19] Kľúčové ukazovatele výkonnosti (angl. key performance indicators, skr. KPI) sú praktické ukazovatele, ktoré kvantifikujú celkovú výkonnosť podniku vo väzbe na príslušný globálny cieľ či kritický faktor úspechu.

[20] “jemné“ zručnosti

[21] stret, zrážka

[22] počítačový program, ktorý rozširuje funkcie iného programu alebo ho dopĺňa

[23] chyby

[24] nezávislí pracovník

[25] elektronické obchodovanie, online obchodovanie

[26] “tvrdé“ zručnosti, čiže odborné, technické, profesijné

Scroll to top