22: Pavlína Lišková (Barefootovo): Viete ako dosiahnuť kontinuálny zisk? Váš prístup k zákazníkom vám v tom môže pomôcť

Diagnóza Podnikateľ
Diagnóza Podnikateľ
22: Pavlína Lišková (Barefootovo): Viete ako dosiahnuť kontinuálny zisk? Váš prístup k zákazníkom vám v tom môže pomôcť
Loading
/

V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:  

  • Ako systematicky rásť a byť v zisku,
  • aká dôležitá je v práci atmosféra,
  • aké benefity má barefootová obuv,
  • ako dosiahnuť kontinuálny zisk,
  • že s vlastnou značkou sa dá preraziť aj bez reklamy.

Dôležité odkazy z podcastu:

Chcete si podcast radšej prečítať?

kontinualny-zisk

Mojím dnešným hosťom je Pavlína Lišková. Pavlína už šiesty rok vlastní a prevádzkuje prvú predajňu s barefootovou obuvou na Slovensku. Už piaty rok vyrába aj pod vlastnou značkou Baby Bare Shoes. Predáva fyzicky, aj prostredníctvom e-shopu, a doposiaľ si získala zákazníkov nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Poľska, Nemecka, USA, a v podstate celého sveta. Na rozdiel od mnohých iných podobných biznisov, podľa údajov z Finstatu, nielen každoročne rastie obratom, ale je aj neustále v zisku. Dnes sa porozprávame o tom, ako to vlastne robí, ale tiež o jej podnikateľskom a osobnom príbehu.

Pavlína, vitajte.

Ďakujem. Dobrý deň.

Ja Vás chcem hneď rozrozprávať, lebo viem, že máte trochu stres, a ste prvýkrát v takomto formáte. 😊 Takže najprv Vám chcem povedať ďakujem, že ste prišli.

Ďakujem aj ja, že ste ma pozvali.

Verím, že to zvládneme dobre, a myslím si, že máte veľmi zaujímavý príbeh. Dúfam, že sa nám ho podarí rozobrať. Než sa k nemu dostaneme, opakujúci sa prvok v tomto formáte mojom je, že položím takú obligátnu otázku na úvod. Prečo by si Vás Vaši zákazníci mali vybrať? Aká je odpoveď vo Vašom prípade?

Ja si myslím, že naši zákazníci by si nás mali vybrať práve preto, že robíme tú prácu, ktorú robíme, s láskou, robíme to s nadšením, a robíme to inak. Inak znamená to, že my máme vlastne kamennú predajňu, ktorú máme zariadenú ako detskú izbičku. Je to tovar pre deti, ktorý predávame, a máme to teda ako detskú izbu urobené. A vždy, keď k nám príde ten zákazník, tie deti, tak aby sa cítili dobre, a aby vôbec vyskúšali tie topánky. Aby sme niečo predali, musíme to prostredie vytvoriť tak, aby sa tam cítili dobre.

Jasné.

Oni prídu, a my sa pýtame na ich meno, komunikujeme s nimi, vysvetľujeme tým detičkám, čo sa bude diať, lebo oni sa veľakrát boja, plačú, nerozumejú, čo ideme s nimi robiť. Hlavne teraz, v období rúšok, keď máme ešte cez seba aj tie rúška, tak sa boja, že som pani doktorka.

A v podstate aj preto, lebo nám nezáleží na tom zisku, ale na tom výsledku, či tomu dieťaťu nájdeme vhodné topánky, tú obuv. A aj keď to nekúpia u nás, ale my im odporučíme, čo si majú kúpiť. Niekedy ich odporúčame aj na iného, na nášho konkurenta. Ale zaujíma nás výsledok, a nie to, aby my sme to predali.

Povedali ste pár vecí, ktoré ma veľmi zaujímajú, takže ja sa ešte budem pýtať.

Dobre.

O to viac, že jedna z tých odpovedí bola, že to nerobíte kvôli zisku, ale preto, aby ste naozaj vyšli v ústrety zákazníkom. Tak je úžasné, že naša dnešná téma, to by som chcela povedať, tohto podcastu je, že ako systematicky rásť a byť zisku. Ale najprv poďme vyrozprávať Váš príbeh. Dobre? Skúsme začať tým, ako Vy ste sa dostali k podnikaniu. Vy ste vedeli vždy, že chcete podnikať?

Nie, ja som bola vždy ten typ človeka, a ja som to dokonca aj stále, celý život hovorila, že ja by som nikdy nechcela podnikať.

Fakt?

Nikdy. Ja chcem byť ten človek, čo dôjde k nemu šéf, dá mu nejakú prácu, 8 hodín si to odrobí, a ide domov. A ja som nikdy nemala nejaké riadiace schopnosti. Akože manažérske áno, lebo predtým som robila tú prácu, ale proste niekoho riadiť, a podnikať – pre mňa to nikdy nebolo nejaké lákadlo, a nikdy som to nechcela robiť.

Ako je možné, že ste sa tým pádom k tomu dostali?

To bola úplná náhoda a šťastie. To bolo len tak, že my sme sa s manželom bavili, ja som hľadala pre dcérku prvé topánočky, a objednala som z viacerých e-shopov. Nevedela som nájsť sadnúce, a som mu hovorila, že také neviem nikde nájsť. Proste neviem to nikde ísť vyskúšať, a potrebovala by som to. A on mi len tak povedal, že tak si otvor obchod. A ja: no však dobre, tak teda si otvorím. Začala som o tom hneď nejako študovať informácie na internete, a v podstate som sa nič nedozvedela.

(smiech)

Takže som sa potom všetko učila za pochodu. Takto som nejako k tomu prišla.

Koľko to bolo rokov dozadu, zhruba?

Šesť rokov je to.

Na to, že ste to neplánovali, a že ste si naštudovali, a nebolo nič dostupné na internete, sa Vám naozaj celkom darí. Tak teraz spätne. Myslíte, že niečo, ja neviem, zo školy, alebo z toho vývoja, k tomu smerovalo? Alebo fakt je to tak, že to je taký podarený príbeh? Proste prišiel nápad a podporil Vás manžel?

Ja som mala len obrovské životné šťastie, si myslím. 😊

(smiech)

Akože nielen šťastie, lebo za tým je tvrdá makačka. To sú neprespaté noci a veľa práce. Dúfam, že týmto nikoho neodradím, ale je to naozaj makačka, a zisťovanie vecí za pochodu. Ja som mala prosto len šťastie, podľa mňa, teda veľké šťastie. A veľa práce.

Jasné. 😊 Ešte ma zaujíma jedna vec. Ja viem, že ste chvíľku boli zamestnaná, než ste potom s tým podnikaním začala. To Vám niečo dalo – škola a zamestnanie pre to podnikanie teraz?

Škola mi dala titul, ktorý ale inak si nepíšem nikde. (smiech) Ale ja si myslím, že podnikať môže aj človek bez školy, a musí sa to naučiť nejako sám. A predošlé podnikanie mi dalo jedno veľké ponaučenie.

Zamestnanie myslíte.

Zamestnania, áno, pardón. 😊

V pohode. 😊

Zamestnanie mi dalo to, že viem, ako by som nechcela zamestnávať ľudí, ako by som sa k nim nechcela správať. A viem ako, v akom zamestnaneckom prostredí, by som chcela byť ja, a také sa snažím vytvárať aj mojim zamestnancom a ľuďom, ktorí u mňa pracujú.

Rozumiem.

Akože nechcem nadávať teraz na nejaké bývalé zamestnanie, alebo niečo, ale ja som sa necítila dobre. Necítila som sa komfortne. A viem, že keď ja sa cítim dobre v práci, tak tým pádom viem podávať aj omnoho väčšie výkony, a robím tú prácu naplno.

Rozumiem, úplne. Vy ste sa rozhodli podnikať s obuvou, aj ste vysvetlili, ako sa to stalo. Ale prečo Barefoot a nie normálna topánka?

To práve kvôli dcére, lebo ona nechcela chodiť v normálnych topánočkách, klasických. Tak som hľadala, či je ešte niečo iné dostupné, lebo nemohla som ju nechať chodiť len bosú. Aj keď ja by som ju nechala. 😊

😊

Ale ona v tom nevedela chodiť. Jednoducho, hľadala som nejaké iné možnosti, a varianty, a prišla som na to, že existuje nejaká barefoot obuv. Aj keď na Slovensku to nebolo veľmi známe. Aj tak sa mi podarilo zohnať nejaký jeden-dva e-shopy, ktoré s tým už začali, a pre tie som sa rozhodla. V tomto sa dcérke dobre chodilo, a preto som si vybrala teda barefoot obuv.

Rozumiem. Ja by som chcela ešte jednej veci rozumieť. Našli ste teda niečo, čo Vám chýbalo. Logicky asi ste potrebovali viac tých kusov, ako tie, ktoré ste zohnali.

Áno.

Ale stále je od toho ďaleko, aby ste začali skúmať, že odkiaľ to brať, dodávateľov, a či to vôbec pôjde na Slovensku. Toto bola taká first choice[1], proste podporil Vás manžel, a ste si povedali, že dobre, však skúsime, a keď sa to nepodarí, tak to zabalím? Alebo ako to prebiehalo?

Presne takto.

Fakt?

Ja som si povedala, že vyskúšam, a keď nič, tak nič.

Tak nevadí.

Nevadí. Však treba riskovať, treba skúšať v živote. A ja som vlastne bola na materskej, potrebovala som si trošku, nie že oddýchnuť, ale ako by som Vám to povedala. Manžel bol veľa preč, bol stále na služobkách, ja som bola veľa sama. Dcérka mi zaspala, ja som bola stále sama.

Jasné.

A v podstate som chcela sa niečím zamestnať, niečo mať, niečo aj ja, čo budem robiť. Lebo v podstate na materskej stále sa točíte okolo toho dieťaťa, a chcete sa stretávať aj s inými ľuďmi. 😊

Niečo o tom viem, takže úplne rozumiem. 😊

Nejdem akože hovoriť o materskej, ale potrebovala som proste nejaké rozptýlenie, a tak mi to prišlo ako skvelý nápad. A skvelý nápad mi to prišlo aj preto, lebo veľa takého nebolo. A kamenná predajňa nebola asi žiadna.

Jasné.

Respektíve bola, tuším jedna, ale tam boli hlavne dospelácke topánky. Pre deti, konkrétne na deti zamerané, nebolo nič.

Rozumiem. Pavlína, sama ste sa do toho pustili, alebo ste do toho zapojili nejakých blízkych?

Úplne sama. V podstate ja som si po nociach pozerala stále na internete, ako založiť predajňu, čo tam potrebujem. Aj tak som sa toho veľa nedozvedela. Neviem teraz spätne…

Či ste nevedeli browsovať[2], alebo to fakt nebolo? (smiech)

(smiech) Či som nevedela browsovať, alebo fakt to tam nie je. Ale áno, bolo to tak, že tam neboli nijaké extrémne informácie, ktoré by som ja potrebovala. Skúšala som sa aj pýtať, ale nemám okolo seba ľudí, ktorí by s tým mali skúsenosti, takže mi nevedeli poradiť.

Chcem Vám povedať, že to nebol problém, že ste nevedeli browsovať. Dodnes platí, že je dosť veľa informácií na internete, ale všetky sú hodne plytké, čo sa týka toho podnikania. Často v praxi je popísaný určitý proces, ale potom úplne iné veci stretnete, aj na úradoch atď.

Áno.

To je inak impulz, prečo ja som začala robiť toto, čo robím. Tiež je to hobby, a robím to v podstate úplne pro bono, po nociach strihám tieto podcasty. Ale ten základný taký trigger[3], tá vec, prečo to robím je, že keď som sa snažila pomôcť nejakým iným ľuďom, ktorí sa dostali do môjho okruhu, a trebárs som ich mentorovala, tak som zistila, že fakt napriek tomu, koľko vecí na internete je, tak napr. presný postup, ako máte založiť predajňu, a kde všade budete musieť ísť, a koľko všelijakých prekážok budete musieť prekonať, tak to tam naozaj nie je. Takže chápem. Chcem len povedať, že to bol fór.

Áno. 😊

A rozumiem tomu, že ešte pred šiestimi rokmi to mohlo byť ešte komplikovanejšie, a naozaj chýbali tie informácie.

A ešte neboli ani také sociálne siete.

Neboli takto výrazne rozvinuté, chápem.

Áno, nebolo kde zisťovať.

Dobre. Ja by som chcela trošku premostiť k tej našej dnešnej téme. Ja by som chcela povedať, že naozaj, keď sa pozriete na Finstat – neviem či všetci poslucháči vedia, čo je Finstat. Je to portál, na ktorom je možné si pozrieť oficiálne výsledky, jednak tržby, a jednak zisk každej spoločnosti na Slovensku, dokonca aj niektorých českých. To Vaše podnikanie, napriek tomu, že začalo od nuly, a je relatívne malé, má v sebe určitú vec, ktorá, musím Vám povedať, že v mnohých iných podobných prípadoch tam nie je. A to je, že Vy ste kontinuálne v zisku. Samozrejme, v malom na začiatku, a potom každý ďalší rok sa to pridáva, ale vidno tam určitú vec, ktorú dokonca ani v start-upoch dlho nie je vidno. Viete, mnohé značky sa dostanú do médií, sú pertraktované, vystupujú ich šéfovia atď. Ale keď sa pozriete na tie výsledky, tak sú často dlhodobo v strate. Takže ja by som sa s Vami chcela rozprávať o tom, ako ste k tomuto dospeli. Keď som Vás volala do podcastu, ste povedali, že to je šťastie, a že Vy vlastne vôbec neviete, ako to je.

A to platí. 😊

Ale ja sa pokúsim to z Vás vytiahnuť, ako ste k tomu teda dospeli. 😊 O to viac ma zaujíma, že keď ste sa do toho pustili bez toho, že ste to mali premyslené, proste ste to chceli len vyskúšať, tak ako vyzeral napríklad ten prvý rok? Čo ste robili? Ako ste získali dodávateľov, kedy ste sa rozhodli, že bude nejaká predajňa, ako ste našli práve to miesto? Skúste trošku o tom hovoriť, čo ste robili ten prvý rok.

V podstate, ja už som predtým hovorila o tom, že som si povedala idem, tak si teda založím tú predajňu, a zisťovala som. Na internete som nič nezistila, ale Modrý koník vtedy strašne fičal, teda bol taký známy. (smiech)

Dodnes fičí. (smiech)

Tam som si v podstate hľadala nejaké také tie obľúbené značky, robila som si výber, lebo nemala som tých financií veľa. Mala som nejaké peniaze od manžela, a nejaké ešte z vkladnej knižky, ktoré mi šetrili rodičia, čo mi potom poslali na účet. Mala som teda nejaký obmedzený budget, a hľadala som si práve na tom Modrom koníku, čo hľadajú naši zákazníci, alebo teda čo hľadajú moji budúci zákazníci, čo deťom obúvajú. Tak som si našla 4 značky. My sme začínali inak so štyrmi značkami, teraz ich máme v obchode asi 40. Keď som zistila, aké značky oni preferujú, a čo obúvajú svojim detičkám, tak som oslovila tých dodávateľov. Ale to bolo všetko v zahraničí. Bola to Amerika, Kanada, Chorvátsko a iné krajiny. Ich som oslovila. Napísala som im len mail, keďže vtedy ešte neexistovalo – nie že neexistovalo, možno existovalo, len ja som to zas len nenašla. Viete, teraz má veľa tých značiek aj na stránke: „Chcete sa stať odberateľom? Tak nám napíšte.“

Stať sa partnerom, jasné.

To tam ani nebolo. Tak ja som ich len kontaktovala mailom. Napísala som im, že niečo také plánujem, a oni mi odoslali ich ponuku, a ja som si z toho nejako vybrala. Ešte taká sranda, že nezobrala som každé číslo, ale každé druhé číslo. (smiech)

Naozaj? (smiech)

Lebo som nemala peniaze. Ale teda mali sme tie 4 značky, a hľadala som ešte, to poviem, som hľadala nejaký priestor. Tiež tam bol nejaký obmedzený budget, takže naša predajňa, bolo to možno 19 metrov štvorcových, tam som sa ledva otočila, nie to ešte dala niečo do skladu. My sme sa potom po nejakom pol-trištvrte roku museli presťahovať. Zohnala som tú predajňu, oslovila som dodávateľov, oni mi dodali tovar, a začala som tam predávať s dcérou, jedenásťmesačnou, v šatke, lebo som si nemohla dovoliť nejakého zamestnanca. Otvorili sme, dala som na Modrého koníka info, že otvorila som predajňu, a nech ľudia prídu. Prvé dni prišlo pár ľudí, oni o tom ešte ani nevedeli. A po týždni sme začali mať návaly pred predajňou. Normálne ľudia stáli v rade a čakali. Tým, ako som hovorila na začiatku, že to robíme inak, to poradenstvo je také iné. Nie, že prídu do obchodu, a ja sa ich opýtam, čo chcete, alebo po čo ste prišli, ale je tam tá komunikácia, že sa ich pýtam, že s nimi komunikujeme. To poradenstvo aj trvá trošku dlhšie. Venujeme sa priamo tomu zákazníkovi. A keď príde ďalší, musí proste chvíľku počkať, kým skončíme.

Jasné.

Aby sa cítil jedinečný ten zákazník, aby dostal to naviac, čo nedostane v iných obchodoch, a prečo sa bude chcieť vrátiť. Ja mám teda aj plno kamarátiek z tých čias ešte, lebo sme sa tam rozprávali na tej predajni, a tí ľudia si na to počkali. Najprv možno niektorým to aj vadilo, ale vedeli, že potom sa dostanú na rad, a dostanú to isté, čo dostal ten predtým.

Vy to možno neviete Pavlína, ale to, čo rozprávate, svedčí o tom, že to je veľmi presná cesta k tomu zisku. Vy ste si naozaj nedovolili žiaden výdavok, ktorý bol mimo Vášho rangu.

Áno.

Podľa všetkého Vám ani nenapadlo, aby ste si išli pýtať zdroje niekde inde.

Nie, vôbec. 😊 Nevedela som o tom, a nemala som na to. Však z materskej asi by som nedostala nič.

A chcem Vám podať, že počujem aj to, že to bola veľká makačka, a dodnes to aj je veľká makačka.

Veľká makačka. Lebo poviem, možno by to nebola taká makačka, keby tam nemám tú dcérku v šatke, keby nebola také bábätko, keby som tam s ňou nemusela byť. A ona nebola také bezproblémové dieťa, že v pohode odložím, položím, a ona teraz 3 hodiny spí, a ja si obsluhujem. Ona tam stále bola, stále bola na mne, alebo plakala, lebo neviem čo. 😊 Takže to bolo také, že som robila aj matku, aj som pracovala v podstate.

Aby som ešte dopovedala, po mesiaci už som najala aj brigádničku, lebo zrazu na to boli peniaze, zrazu sa ten tovar otočil, zrazu sa nakúpil ďalší tovar. Potom už som potrebovala niekoho. Zistila som, že to jednoducho takto nejde, aby som sa úplne nezbláznila.

Jasné.

Aby som mohla byť aj mamou.

Takže prvý rok bol celkom hutný.

Náročný.

Ale relatívne skoro ste mali už prvú zamestnankyňu.

Áno, to je to šťastie.

Ešte spolu robíte?

Nie, ona odišla robiť letušku do Emirates. (smiech)

(smiech) Išla po svojom sne, jasné, rozumiem tomu.

A potom sme samozrejme mali ďalších a ďalších. No nie ďalších a ďalších, aby to neznelo, že to meníme. (smiech) Ja mám rada svoj tím a kvalitných ľudí, a také to dobré zamestnanecké prostredie, kedy oni sa cítia dobre, ja sa cítim dobre, vieme spolu mať aj kamarátky vzťah, aj pracovný vzťah, a funguje to tam. My, chcem ešte povedať, že máme na predajni taký tím dievčat teraz, aj predtým som mala. Čo mám teraz zamestnankyňu, ona je stála zamestnankyňa, vlastne prišla hneď po tej prvej brigádničke, čo tam bola. Ona odišla na materskú, medzitým sa vrátila, teraz ide znovu na materskú, ale zasa sa vráti. 😊

Lebo sa jej robí dobre. 😊

Lebo sa jej robí dobre, a máme dobrú atmosféru. To sa odráža aj na tom, ako sa cítia tí zákazníci. Prídu, je tam fakt len dobrá nálada, usmievame sa, smejeme sa, je nám fakt dobre.

Je mi to jasné. Tak možno by ste mohli povedať, kedy ste dospeli do bodu, a ste sa rozhodli, že budete mať vlastnú značku. A trošku porozprávajme aj o nej, kľudne ju spomeňte.

Po roku, kedy som zistila v podstate, že nie je nejako viac značiek na trhu. Ľudia to pýtali, a nemala som stále dostatok tovaru, lebo nestíhali nás zásobovať tí dodávatelia.

Schválne, len aby mali tí, čo nás počúvajú, predstavu. Keď objednáte nejaký tovar, koľko to trvá, kým to príde?

Ono sa robia väčšinou predobjednávky, tak pol roka dopredu, a potom to príde. Ale vy už v tej sezóne, kedy sa napr. číslo 25, 26, 27 vypredá, už to neviete doobjednať, lebo to objednávate predtým. Nikdy neviete, ktoré číslo, alebo aká farba pôjde v tej danej sezóne.

Takže je to celkom logisticky náročné.

Áno, je to náročné, ale teraz už je to lepšie po tých rokoch, lebo vzniklo veľa značiek. Ako som spomínala, my máme proste už teraz cez 40 značiek v obchode.

Jasné. Ale vtedy ste to tak nemali.

Vtedy to tak nebolo, boli naozaj tie 4 značky, ktoré sa predávali, a bol po tom veľký dopyt. Tým, že na Slovensku to nebolo známe, tak som hľadala nejakú možnosť, ako si zásobovať ten obchod aj mimo ostatných. V podstate som mala nejakú ideu, myšlienku, ale ja som vtedy bola 27-ročná mladá žaba, ktorej proste nikto neveril. 😊 Ja som obchádzala rôzne výroby na Slovensku, výroby tradičnej obuvi, lebo výrobcovia barefootov neboli, a skúšala som im predostrieť tú svoju myšlienku, čo by som chcela. Ale mňa nikto nebral vážne. Každý mi povedal, že toto oni nebudú robiť, lebo to nemá žiaden potenciál, nemá to podľa nich zmysel, že nebudú také odbery, ako by oni potrebovali. A ja už som to nejako vzdávala. A potom, zhodou okolností, taký rodinný kamarát hovoril, že má jedného známeho, ktorého by mohol osloviť. Tiež má výrobu tej tradičnej obuvi, a nie barefootovej, teda ortopedickej, ale že by sa ho mohol skúsiť opýtať. Spýtal sa ho, my sme sa stretli, a on povedal, že by to skúsil so mnou. Tak som sa potešila.

Koľko ste museli obísť tých výrob, kým ste teda ten svoj sen dosiahli?

Viete čo, ja som volala, kontaktovala, aj som tam bola, ono ich bolo asi 6 na Slovensku, a 4 v Čechách. Akože nie je to nejaké extrémne množstvo.

To je dosť veľké číslo na to, aby ste sa vzdali. Nevzdali ste sa. To mi príde ako druhý dôvod, prečo sa to darí.

Nevzdala som sa. 😊 Ale možno nejakým šťastím prišiel ten kamarát rodinný, že teda má niekoho. A my sme sa stretli, aj sme si sadli s našou výrobou, a odvtedy pre nás vyrábajú. Ono to bol zložitejší proces, to nie je tak, že hneď pre nás vyrábali. Malo to nejakú postupnosť.

Ako to teraz vyzerá? Ako často robíte, a koľko modelov? Skúste porozprávať, čo dnes znamená, že máte tú vlastnú značku. A možno ma aj zaujíma to, koľko z toho celého príbehu pozitívneho (aj na tom Finstate to vidíme vlastne) – koľko sa predáva tej vlastnej značky, a koľko sa predávajú tie ostatné veci?

Úprimne, naším ťahúňom je práve tá vlastná značka. Tá predajňa a e-shop nie sú tak ziskové. Napríklad teraz, ako bola korona, jednoducho keby neexistovalo Baby Bare Shoes, tak neviem, ako by sme ustáli toto náročné obdobie, kedy sme mali predajňu viac zatvorenú ako otvorenú. Vzniklo za tie roky obrovské množstvo konkurencie, ktorá predáva aj za nižšie ceny, ale my máme tie ceny nastavené tak, aby boli niekde medzitým. Za ten servis, ktorý my ponúkame, a za tú službu počas toho výberu topánok. Aj potom, keď to kúpia, nejaký ten servis po, čo sa týka reklamácií, ak tovar chcú náhodou vrátiť. Myslím, že tá cena je akurát. Ale teda ten ťahúň je vlastne Baby Bare, teraz aktuálne.

Ja som sa vlastne pýtala na to, že koľko z toho obratu, a potom aj z toho zisku, tvorí tá vlastná značka, verzus ten ostatný predaj. Samé by sa to akoby neživilo, keby naozaj nebola tá vlastná značka osobitne.

Keby nebola tá vlastná značka, áno. My sme v podstate, ešte k tej značke doplním, to som úplne nedopovedala, my sme do vlastnej značky nedali ani cent do dnešného dňa do reklamy, ani do nejakého sponzorovaného príspevku na Facebooku, ani na Instagrame, ani do ničoho. Naša značka rastie tým, že si o nás hovoria zákazníci, posúvajú si to, i niektoré e-shopy, alebo teda obchody e-shopy, a naši odberatelia, ktorí nás odoberajú. Oni už komunikujú prostredníctvom tých kanálov, Facebooku, Instagramu atď. Vidia to dajme tomu iní, ďalší, vidia, že sú na to odozvy od tých ľudí, že to tí ľudia kupujú, berú, tak si to vypýtajú ďalší, píšu nám maily. My sme nikdy sami nikoho neoslovovali, že či nechcú kúpiť našu zančku. Práveže nás si hľadajú tí ľudia, aj koncoví zákazníci, a aj tí odberatelia si nás hľadajú sami, a kontaktujú nás sami.

Myslíte, že je to len tým servisom, alebo naozaj aj tým, ako vyzerajú tie topánočky, a aké majú vlastnosti?

Myslím si, že je to tým, ako ten produkt sedí, ako je urobený. Za tým, ako vyzerajú, alebo aké sú tie topánky, je fakt dlhý vývoj. Som nehovorila, že vývoj tých prvých modelov, ktoré sme mali, trval rok. Stále sa robili nové vzorky, skúšky, stále to nejako nesedelo podľa toho, ako by to sedieť malo, a ani to tak nevyzeralo. V podstate, kým sme došli ku koncovému produktu, tak za tým je mnoho vzoriek, mnoho nervov, a peňazí.

Rozumiem.

Nebolo to vôbec ľahké. Ale potom sme došli k produktu, ktorý fakt nádherne sadne na viacero typov nožiek, fakt pekne sedí, a tie topánky z môjho pohľadu sú aj kvalitné. My berieme všetky materiály len v prvotriednej kvalite, a certifikované. Také, aké by som obula svojej dcérke. To bolo o tom, aby mala hlavne aj ona čo nosiť.

Jasné. 😊

Takže si myslím, že to je aj kvalitou produktu, a tým, ako sedí, a aj podľa mňa cenovo je dostupný.

Rozumiem. Chcem Vám povedať, že Váš príbeh je prototypom toho, že či tí konkrétni ľudia, čo ho tvoria…

Štastia.

Nie. 😊 Poviem Vám úprimne, Vy asi neviete, že ste prototypálny podnikateľ. Veľmi veľa e-shopov, a tak isto teda aj retailových predajcov, narazí na to, že nie je možné konkurovať cenou, a že dokonca nie je možné konkurovať ani tým obrovským množstvom značiek, alebo aj skladu. V časoch Amazonu. Toto nie sú veci, pre ktoré si potom vyberie niekto lokálny shop, alebo lokálny e-shop. Veľmi často sa presadia tí, ktorí si stvoria vlastnú značku. A to je úplne jedno, či to je káva, alebo ja neviem, nejaké náhradné diely, alebo sú to veci pre psov, alebo teda sú to topánočky. Takže to Vy len neviete, že ste sa chovali prototypálne.

Možno sa teda vrátim na chvíľočku k tej téme tohto podcastu. Vlastným príbehom fakt dokazujete, že tie čísla – oni nevzniknú tak, že sa na toto podnikateľ sústredí, ale že sa sústredí práve na to, aby vybudoval vlastnú značku. Aby bola naozaj dobrá, aby tam bola tá kvalita, najmä referenciami, aby tí ľudia chceli ten produkt. A samozrejme, kdesi na úvode zrejme bola aj tá vec, že ste mali market fit, lebo proste chýbali tie topánočky.

Áno. Podľa mňa to šťastie, myslím, je v tom, že to bola taká diera na trhu, to bolo to šťastie. Ale za ostatným je samozrejme tá makačka.

Keď rozprávate o tej makačke, tak možno by sme mohli skúsiť – nie preto, aby sme odradili, ale počúvajú nás ľudia, ktorí rozmýšľajú o podnikaní. Čo to znamená vo Vašom prípade makačka? Skúste nám povedať, v ten prvý rok, ako vyzeral Váš deň, a trebárs dnes ako vyzerá Váš deň.

No šialene. Tie prvé roky to bolo celodenné robenie. Ráno som vstala, už som odpisovala na maily, na správy. Viete, lebo ľudia sa pýtajú, informujú stále, milión ľudí má milión otázok. Potom som bežala hneď do roboty s malinkou. Počas toho som pracovala, potom som s ňou išla na nejaké detské ihrisko, kde ona sa hrala, a ja som zase len pracovala. Ale nie tak, že by som kašlala na vlastné dieťa.

To mi je jasné. 😊

Ale stále som robila. Potom medzi nejakým obedným spánkom, keď zaspala, zase som pracovala. V podstate to bolo celé dni. Potom večer, keď zaspinkala, opäť som pracovala, v noci som spávala tak 4 hodiny. A celý deň som makala, do druhej v noci. Ráno som o šiestej vstávala, aby išiel ten ďalší nový deň, aby som všetko stihla. Takže toto bolo podľa mňa tak prvé 3 roky. Bolo to skutočne náročné. Až kým ma nevyplo úplne. A to sa podľa mňa určite stáva viacerým podnikateľom, že úplne vyhoria. Cítila som sa úplne, že nie som dostatočne v práci, nie som dostatočne mamou, nie som dostatočne manželkou, a neviem zaobstarávať všetko to okolo, a je toho na mňa strašne veľa.

Čo ste urobili?

Ja som nič neurobila, to mňa zrazu vyplo. (smiech) Som ostala v horúčkach, ale nič mi v podstate nebolo, len telo si vypýtalo, že si potrebuje oddýchnuť. Ja som mala proste len horúčky. Trvalo to týždeň, ja som nevedela jesť, chodiť, piť, proste nič, len som mala štyridsiatky horúčky. Nič ma nebolelo, len celé telo.

Zmenilo to potom niečo v tom, ako ste fungovali?

Možno na nejakú dobu áno, tak dva mesiace. 😊 Ale potom sa bolo treba vrátiť do takého nejakého kolobehu znovu. A zase pred rokom ma vyplo. Takže to sú také etapy. Ale od toho posledného razu, kedy zasa sa mi niečo takéto stalo, že som skončila v nemocnici, tak sa snažím odvtedy už oddychovať. Lebo naposledy to bolo tak, že ja som mala 2 roky sústavne, každé 2 týždne horúčky, angíny. A nikto nevedel z čoho. A ja som aj cez tú chorobu stále pracovala.

Jasné.

A to je údel, podľa mňa, podnikateľa. Ale ako hovorím teraz, musíte si nájsť niečo také, čo aj keď je tej práce veľa, a viete, že ju proste musíte urobiť, tak musíte si pritom oddýchnuť. A nie spánok. Akože je to aj spánok, ale spánok neurobí to, aby ste boli taká spokojná. Niečo, čo vám ulahodí, aby vám bolo lepšie.

To som sa Vás chcela spýtať. Kde vy beriete energiu, čo Vás povzbudzuje? Čo Vás celý čas, aj pri tých problémoch, a tej makačke, ťahá na tom podnikaní, čo Vám dáva inšpiráciu?

Bola to prvé roky dcérka. Nie že by to teraz nebola, ale našla som si taký koníček – kone. Takže chodím na koníky, máme vlastného koníka, za ktorým chodím vypnúť. Tam nie je zhodou okolností internet, lebo je to v lese. (smiech)

To je veľmi dôležité. (smiech)

Takže chodím za ňou, ona sa tam pasie na pastvine, ja na ňu pozerám, alebo nejako trénujeme. Pre mňa toto je neskutočne vypnutie, je to niečo, na čo sa teším, aj keď viem, že mám toho veľa. Proste viem, že tam pôjdem. Či tam pôjdem po práci, na hodinu, s dcérkou, alebo sama, alebo večer.

Jasné.

Myslím si, že každý by si mal nájsť niečo také, teda okrem toho, že sa vyspí, nejaký taký svoj koníček, záľubu. Niekde, kde vypne, kde všetko zrazu to zlé, a tá náročnosť toho každodenného diania, kde to odíde. A ja som to našla tu.

Pavlína, mňa zaujíma ešte jedna vec k tej téme toho dnešného podcastu. Vy to sledujete a cítite, že ten príbeh je taký, že medziročne naozaj rastiete, a popritom ste stále v zisku? Vnímate vôbec Vy túto líniu toho podnikania?

Asi nie, vôbec. Ja nepozerám ani na čísla. Stále žijeme rovnako.

Ani kam to speje?

Ani kam to speje. Stále žijem rovnako, ako som žila.

Tak povedzte, aké máte plány, sny. Čo by ste chceli s tým ešte dosiahnuť?

Ja mám ešte veľa plánov, čo sa týka nejakej tej vlastnej značky, toho Baby Bare Shoes. My ešte nemáme celé portfólio. Máme nejaké tenisky, sandálky atď., ale chýbajú nám napríklad gumáčiky, to teraz veľmi plánujem, zimné, a ďalšie nejaké snehulky. A tiež dospelácka obuv. Ale to je vec ešte na toľko rokov dopredu. To kým prejde vývojom, každá tá topánka, každý typ tej obuvi, to proste trvá dlhú dobu, kým to prejde všetkými tými skúškami, kým to naozaj sedí, a kým to je finálny produkt, kým to aj nejako vyzerá. Takže toho je ešte hrozne veľa, čo môžeme robiť. Dámska obuv, pánska, detská, hocijaké iné typy. V tomto nás toho veľa ešte čaká, to plánujem.

Jasné.

A čo sa týka Barefootova, to plánujem nechať v takejto rovine, v akej to je. V podstate len stále priberáme nové značky. A to, ako to robíme teraz, to plánujeme robiť aj naďalej. Ale samozrejme, že zmenili sme dajme tomu spôsob komunikácie na tých sociálnych sieťach, lebo Instagram, Facebook atď., neboli pred tými pár rokmi také žiadané.

Ako sú dnes, rozumiem.

Teraz sa tam robia také live rozhovory večer, to teraz plánujeme akurát robiť.

Vychádzate z ulity. Hovorili ste mi, že nie ste veľmi zvyknutá na video, a nahrávanie. 😊

Áno. Vy ste prvá, kde som seba nejako presvedčila o tom, že to skúsim.

To sa teším. 😊

Ten live stream, to budeme robiť teraz. Som videla, že v Čechách to robia maminy, že to funguje. A mne sa to celkom páči, ja to pozerám.

Funguje.

Ešte sme nespomenuli to, že Vy máte zákazníkov po celom svete. Možno by sme sa mohli o tom chvíľočku rozprávať, ako sa toto darí, a vlastne ako si vyberajú tí ľudia, ktorí reálne nemôžu dôjsť do kamennej predajne a skúšať to. Ako ste dospeli k týmto zákazníkom?

Oni si nás vždy našli sami. Napíšu nám, pošlú nám všetko, čo my potrebujeme vedieť, a my im poradíme cez internet. Pošlú nám rozmery nôžky, fotky, a opýtajú sa, čo by sadlo. My im to odporučíme, a neuveríte, ono to v 99 % proste sadne. Ono už v podstate z tých rozmerov, z tých fotiek, ja už to viem. Keď ide niekto okolo mňa, ja už pozerám, tak to sú Beda (máme značku Beda), veľkosť 24, vyšší priehlavok.

(smiech) Tomu sa hovorí know-how.

(smiech) Ja som maniak na nohy, ja idem a pozerám, čo má človek za nohu.

Čiže keď ste prichádzali, tak ste pozorovali moje nohy? (smiech)

Nie, nevšimla som si, lebo to bol taký stres, nevedela som, kam si mám sadnúť.

Chápem. Bol to fór. Ale inak, musím Vám povedať, že ja som nedotknutá barefootovou obuvou.

To nevadí, to príde. 😊

Som sa na to chcela spýtať. Viete nám trochu porozprávať o tom, aké to má zdravotné benefity, alebo prečo vlastne by človek mal siahnuť po barefootovej obuvi?

V podstate to má pre a proti. Ja verím tomuto, takže ja to poviem zo svojho hľadiska. Ja verím barefootom, ale určite má aj ortopedická obuv nejaké svoje pozitíva. Pre mňa je to taký návrat k prirodzenosti. Naozaj, vždy sme boli bosí; teda predtým, než sme sa stali civilizovaní. A prežili sme, a nemali ľudia problémy s chrbticami, nemali problém s bočenými členkami atď. A teraz, čím viac sa obúvame, a tá móda tých topánok je taká neprirodzená, sú zúžené špičky, sú topánky na podpätkoch, tak je stále viac a viac zdravotných problémov. A to nielen s nohami. Lebo nohy, ktoré držia celé telo, tak spôsobia to, že napríklad ak máte nesprávne zvolenú obuv, máte stále stlačené prsty, tým pádom sa telo vyosuje.

Sa vykrivíte napríklad.

Veľa ľudí sa hrbí, a dáva do popredia panvu, aby stabilizovalo to telo. A naproti tomu, keby mali, podľa mňa, tú barefootovú obuv, tak to telo má šancu ucítiť nerovnosti povrchu. Má šancu všetkými tými nervovými zakončeniami, ktoré v nohách sú, a tých je milión, má šancu vnímať ten povrch. My už ani nevieme, že sklo je na zemi, lebo už to tak nevnímame, máme tú obuv. Ale keď máte tie barefooty, tak automaticky, to je celý ten zmyslový systém reálne, tá noha vie, že nemám obuv, ktorá ma úplne chráni pred všetkým, tak proste musím dávať pozor.

Vnímať to, rozumiem. Podľa mňa na tom niečo je. Je to vnímanie povrchov, ale nielen povrchov, ale celého nášho okolia.

To ovplyvňuje aj všetky orgány. Tam sú receptory, body, ktoré ovplyvňujú fungovanie všetkých orgánov. Aj keď sa robí akupunktúra, stláčajú vám body na nohe, a každý jeden bod ovplyvňuje. Ten ovplyvňuje pečeň, ten ovplyvňuje srdce.

Takže máte priestor na tie plány do budúcna, naozaj posunúť to aj smerom na dospelých, na ženy, na mužov. Ja Vám v tých plánoch držím palce. Chcem Vám povedať, že napriek tomu, že tie otázky boli pre Vás ťažké (ste mi hovorili, že neviete na niektoré z nich odpovedať), tak myslím, že sme akoby Vaším príbehom vyrozprávali, ako to je, že tá firma môže neustále rásť, a byť v zisku.

Ja by som Vám chcela položiť v podstate také dve posledné otázky, ktoré zvyknem tiež každému respondentovi klásť. Vy ste povedali o svojich snoch, povedali ste ten svoj príbeh. Predpokladám, že teda v tejto oblasti sa chcete ďalej rozvíjať. Ale stretávate veľmi veľa dodávateľov, odberateľov, máte ich aj ako zákazníkov. Vy vidíte niekde nejakú dieru na trhu, kde si poviete, že toto ja robiť nebudem, ale keby niekto v tej oblasti podnikal, a by to vyriešil lepšie, bolo by to skvelé? Pýtam sa na to preto, lebo nás počúvajú ľudia, ktorí sa snažia aj sa nechať inšpirovať, fakt rozmýšľajú o podnikaní. Tak som sa rozhodla v jednom bode týchto podcastov, že budem vyťahovať tie nápady od tých svojich respondentov. Vidíte niečo na trhu, kde by ste si želali, aby vzniklo zlepšenie?

Viete čo, podľa mňa čokoľvek, čo dáva tomu človeku význam. Ale každý si musí nájsť niečo to svoje, v čom vie, že on by bol dobrý, a čo vie, že možno by chýbalo. Ale teraz už veľa dier na trhu nie je. Však teraz je už všade všetko podľa mňa. 😊

To Vám musím povedať, že boli tu aj respondenti, ktorí povedali, že na trhu vždy diery sú, že to je len otázka toho urobiť to lepšie, ako to, čo je práve na trhu dostupné.

Áno, to je pravda.

Tak Vám teda skúsim položiť tú poslednú otázku, ak môžem, tá je tiež opakujúca sa. Keby ste to mali zarámcovať, a mali by ste dať nejaké 3 kľúčové rady podnikateľom, či už existujúcim, alebo budúcim, hlavne tým začínajúcim, a potom teda malým a stredným – čo by to bolo? Vy ste z generácie mileniálov, ale tak isto ste žena, ak chcete, môžete to aj cieliť na niektorú z týchto cieľoviek, je to úplne na Vás. Aké by boli 3 kľúčové rady, ktoré by ste dali začínajúcim podnikateľom?

Vy ste to povedali aj pred chvíľočkou, že keď to robíte, tak to robte inak, dajte do toho niečo, čo viete dať navyše, nejak to urobiť inak, ako to robia ostatní. Pretože môže byť už milión tých produktov, aj my teraz, robíme to, čo robíme, ale snažíme sa to robiť inak, a komunikovať na tých zákazníkov inak, a dávať im niečo navyše, niečo z nás navyše. Tak to by bola prvá taká rada. Potom druhá by bola, že aj keď sa bojíte, ísť do toho. Lebo keď neriskujete, tak nič nedosiahnete. Keď budete sedieť doma na zadku, a len o tom si hovoriť, tak jednoducho nič nedosiahnete. Aj ja som sa bála, a hovorím si, že úplne zbytočne. Aj keď sa nepodarili veci, tak nejak sa to vždy vyriešilo. A potom niečo tretie, chceli ste tri, tak rozmýšľam, čo by som ešte povedala. Proste choďte do toho naplno. Je to super. Je skvelé mať takú slobodu toho, že nikto nad vami nestojí, nejaký šéf, ktorý sa hnevá, pritom vy ste pre to urobili úplne všetko, a snažili ste sa, ale proste viac ste nevedeli. Vy ste vlastne ten šéf, sám si to síce zlíznete, a máte tú zodpovednosť, ale nikto nie je nad vami, a nenadáva vám za to, že ste to urobili zle. Len vy sama sebe si viete povedať.

Veľmi pekne Vám ďakujem za to, že ste prišli, že ste prekonali svoje obavy. Musím Vám povedať, že ste odpovedali úplne bez problémov na tie moje otázky. Tieklo to podľa môjho názoru veľmi v pohode. Chcem Vám popriať všetko dobré vo Vašom podnikaní, nech sa Vaša značka rozvíja, prekvitá. Čím skôr urobíte nejaké ženské topánky, tým skôr získate mňa ako zákazníka. 😊 Želám Vám naozaj veľa dobrého, aby to nebola len makačka, ale aj naozaj radosť, tak, ako to aj z Vás vidím, že to z Vás srší. A verím, že budeme ďalej pozorovať ten pekný príbeh, aj cez tie čísla na tom Finstate. Všetko dobré Vám prajem. Ďakujem, že ste tu boli.

Ďakujem krásne aj ja.

Všetko dobré.

Aj Vám.

 

[1] prvá voľba

[2] z angl. browse – prezerať, listovať

[3] spúšťač

 

Scroll to top