8: Lucia Gažová (Lulus bakery): Online marketing? Zvládnete ho aj sami!

Diagnóza Podnikateľ
8: Lucia Gažová (Lulus bakery): Online marketing? Zvládnete ho aj sami!
/

V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:  

  • Ako robiť marketing, keď začínate podnikať – 2. časť,
  • ako sociálne siete pomáhajú marketingu,
  • že online marketing si vie podnikateľ robiť aj sám,
  • aké marketingové nástroje využíva Lucia Gažová,
  • že referencie sú pre podnikanie prospešné,
  • prečo je dôležité zapojiť do podnikania aj ľudský príbeh.

Dôležité odkazy z podcastu:

Chcete si podcast radšej prečítať?

online-marketing

Lucka ahoj.

Ahoj.

Možno môžeme prezradiť, že sme začali nahrávať s trochou technických ťažkostí, a toto je prvý podcast, ktorý bude nahratý online. Takže chcem na úvod poďakovať, že si sa do toho pustila.

Ďakujem aj ja, že máš so mnou a s mojimi technickými schopnosťami trošku strpenia. 😊

Začneme tým, že Ťa poprosím, aby si sa predstavila. Kto si, čomu sa venuješ, ako dlho podnikáš. A potom ešte jednu otázku k tomu dám. Poď.

Moje meno je Lucia Gažová, som z Trnavy. Vlastním cukrársku výrobu, Lulus bakery. Tú som založila na konci roka 2014. Takže teraz ťaháme už šiestym rokom. Venujem sa pečeniu na plný úväzok. Takisto podnikaniu. O tomto je asi veľká časť môjho života, a o tomto sa budeme asi aj veľa baviť. Čiže som majiteľka cukrárskej výroby, ale stále aj cukrárka, aj umývačka riadov, aj všetko ostatné, čo k tomu patrí.

Jasné. Tá druhá podotázka, ktorú som chcela položiť je: Prečo by si vás, ako Lulus bakery, mal zákazník vybrať? Skús povedať, čo je na vás také extra.

V dnešnej dobe už ťažko hovoriť o niečom extra, keďže naozaj táto cukrárčina sa v posledných rokoch extrémne rozšírila. Či už na profesionálnej, alebo aj na menej profesionálnej úrovni. Momentálne je to veľmi populárne odvetvie. Ale čo je na nás extra – ja som bola jedna z prvých, ktorá na Slovensku začala piecť trošičku takým iným štýlom. S modernejším šmrncom, a iné než také tie klasické koláčiky. A za tie roky som si vybudovala, dovolím si povedať, už celkom slušnú značku, a povedomie o sebe, o sebe ako firme mám na mysli. Čiže ak ľudia chcú koláčiky, o ktorých vedia, že sú zaručene kvalitné, sú pod mojou značkou, a vedia, že môžu sa na mňa spoľahnúť, že to bude všetko tip-top, tak sa rozhodujú pre tie koláčiky od nás.

Rozumiem. Lucka, ja inak chcem povedať, že si myslím, že je rozdiel, či si objedná ten koláčik od Teba niekto, od Lulus bakery, alebo od inej cukrárenskej výroby. To máš podľa mňa málo sebavedomia. Ale k tomu sa ešte dostaneme. Naozaj si myslím, že čosi špeciálne na tých vašich koláčikoch je.

Ale chcela by som povedať, že dnešná téma podcastu bude, ako robiť marketing, keď začínaš, alebo začínate podnikať. Ale než sa k tomu dostaneme, ja som veľký fanda Lulus bakery. Mám pár otázok, ktoré proste chcem položiť o tom biznise, a o tých koláčikoch. Tak najprv by som skúsila tie. Dobre?

Jasné.

Takže taká prvá vec, čo ma zaujíma. Keď si sa Ty rozhodla podnikať, tak si vedela, že to je niečo, čo sa musí skončiť úspechom?

Nie.

Už aj v tej dobe, keď ste vy začínali, už to nebolo tak, že by vôbec neboli cukrárske výroby na trhu.

Ja, keď som začínala, tak som išla do toho so samými veľkými otáznikmi. Vôbec som nevedela, či to uživí mňa, ako jednotlivca. A už vôbec nie, či časom budem môcť niekoho prijať, či sa budeme vedieť rozširovať. Takže bol to naozaj jeden obrovský otáznik. Ale dostala som sa do štádia, že som začala piecť, začalo ma to baviť, začalo sa to rozširovať, ďalej ako medzi moju rodinu a mojich kamarátov. A preto som sa rozhodla, že vyskúšam ísť do toho podnikania. Že nebudem piecť z domu načierno, ale skúsim do toho ísť tak naozaj, a založím si firmu, spravím si oficiálnu prevádzku, a vyskúšam to. Ale samozrejme nemala som žiadnu istotu. Nemala som žiadnu obrovskú základňu zákazníkov, na ktorých by som sa vedela spoľahnúť. Bolo to, myslím si, ako pri väčšine podnikaní, naozaj spojené s mnohými otázkami, a s veľkými rizikami.

Rozumiem. Cez to všetko, už pár rokov predtým si sa tomu venovala. Aspoň tak mám ja nakúpený Tvoj príbeh. Takže skúsiš trošku o tej vášni svojej? Lebo musím Ti povedať, že aj z webu, a vôbec z toho, ako tie koláčiky vyzerajú, vyzerá to ako jedna obrovská vášeň v Tvojom živote.

Presne o toto som sa snažila od začiatku, aby tá vášeň a tá láska z toho boli vidieť. Veľmi sa teším, že je. A čo sa týka tých mojich začiatkov, tak ja som nevedela piecť vôbec. Napriek tomu, že moja babka bola cukrárka, a mohla som k tomu byť nejakým spôsobom vedená, tak nikdy ma to extrémne nezaujímalo. Naozaj pred desiatimi rokmi by si nikto nepovedal, že teda ja sa budem raz živiť pečením. Ja som sa v kuchyni veľmi nepohybovala. Ale potom to začalo, a som si povedala, že bolo by fajn, ak by som vedela niečo uvariť, niečo upiecť. Začala som si študovať blogy. A vlastne nakopol ma recept na makarónky, ktorý bol veľmi zložitý. Na Slovensku tieto koláčiky vtedy neboli. A ja som to jednoducho chcela vyskúšať, chcela som si dokázať, že to dám. To ma nakoplo. Začala som skúšať. Veľmi veľa som vyhadzovala samozrejme, rodina pojedla všelijaké nepodarky. 😊 Keď sa začalo dariť, tak som postupne začala tie fotky pridávať na svoj súkromný facebook, čím som spamovala absolútne všetkých mojich kamarátov. Ja som si nechcela založiť ani nejakú funpage, pretože mala som pocit, že by to nikoho nezaujímalo. A že by som tých ľudí obťažovala. Až potom vlastne, aj moji známi, ktorí boli v mojom okolí, aj rodina, ktorí to ochutnali, tak nejako ma tak do toho nie že dotlačili, ale ja vždy potrebujem trošičku takej podpory. Možno trošku pohladkať to sebavedomie, že mohlo by to ísť. Takže potom som si založila funpage. Začala som nielen zverejňovať to, čo ja som upiekla, ale aj nejaké moje recepty. A takto sa to celé nakoplo. Začala som po makarónkach skúšať torty, skúšať koláčiky, pekne som to zdobila, dávala som to na Facebook. Takto nejako sa tá vášeň preklopila až do toho, že som začala mať pocit, že možno by som sa tým niekedy dokázala uživiť.

Rozumiem. Lulu, poznáš Ty vôbec niekoho, kto nemiluje koláčiky? Zaujíma ma to aj preto, lebo mne príde, že to Tvoje podnikanie je celé o pozitívnych emóciách. Keď už niekto k Tebe príde, vyberá si koláčiky, tak to musí byť veľmi pozitívne. Takže poznáš niekoho, kto nemá rád koláče? Vyslovene, že to nie je vôbec Tvoja cieľovka.

Poznám ľudí, ktorí uprednostnia klobásu alebo bôčik pred koláčom, to áno. (smiech)

(smiech)

Ale vyslovene že by som poznala niekoho, kto naozaj neznáša koláče, a ani náhodou si žiaden nikdy nedá, tak to asi nie. Presne tá pozitívna emócia je niečo, čo mňa aj na tých ťažkých začiatkoch, pri tom podnikaní, najviac nakopávalo. Vždy bolo a je pre mňa úžasné, keď príde zákazník, a vidím na ňom, ako strašne sa teší z tej torty, alebo z tých koláčikov, ako mu blikajú oči, aký je šťastný, že si to môže zobrať domov. Potom prípadne ak mi napíšu aj nejaký pozitívny feedback, tak je to pre mňa – samozrejme nevyžila by som z toho, ale je to pre mňa jedna z najväčších odmien za všetku tú ťažkú drinu, ktorú v tej výrobni odvádzame.

Viem si predstaviť, že je to ťažká drina. Možno by sme o tom chvíľku mohli hovoriť. A pri tej príležitosti ma zaujíma aj to, že tie vaše koláčiky sú úžasné aj na pohľad. To nie je len otázka chutí, ale naozaj ten biznis, vyzerá to tak, že sa veľmi výrazne pohol smerom k tomu, že to musia byť pekné dizajny.

Áno, ja si na tých dizajnoch dávam naozaj veľmi záležať. Aj moje kolegynky by vedeli o tom rozprávať. Koláčik má 4×4 cm, kocka, a môže tam byť, čo sa týka zdobenia, sedem komponentov. A každý musí byť na milimeter položený tam, kde ja to mám vizualizované v hlave, a ešte aj natočený tak, ako to mám v hlave. Na toto som ja naozaj taký veľký perfekcionista. A vyžadujem to aj od mojich dievčat. A myslím si, že je to na tých koláčikoch aj vidieť, a je to z nich aj cítiť.

A to sú trendy, ktoré sú medzinárodné? Alebo sú to veci, ktoré sú hlavne v Tvojej hlave? Ako to je?

Ja si myslím, že to je hlavne v mojej hlave. Ja ani nesledujem až tak strašne veľa medzinárodné trendy, alebo slovenské trendy, lebo nechcem, aby ma to nejakým spôsobom ťahalo ku kopírovaniu. Či vedome, či podvedome. Keď už človek má toho napozeraného strašne veľa, tak skôr či neskôr (aspoň mne to tak funguje), tam niekde vzadu v hlave mám, že niečo také som videla, to sa mi páči, vyskúšam to. Čiže ja sa snažím nesledovať tie trendy až tak veľa. Skôr idem podľa tých svojich predstáv, a podľa svojej intuície.

Rozumiem. Ja ešte stále mám tie fandovské otázky. Idem na ne. Môžem?

Jasné.

Zaujíma ma, či sa v tom Tvojom biznise dá podnikať bez toho, aby človek pribral.

Áno dá, určite dá. Lebo je to ťažká robota. Mne keď niekto nastúpi do práce, keď sa mi striedajú kolegyne, tak väčšinou schudnú na začiatku. Lebo fakt sú 8-10 hodín na nohách, ja im stojím za chrbtom. A teda ja nemusím byť vždy úplne veľmi milý a zlatý šéf. 😊 Naozaj mám svoje štandardy, ktoré vyžadujem. Čiže jednak tá fyzická aktivita. Druhá vec ten stres. A tak isto je to aj u mňa. Stojím na nohách veľmi dlhé hodiny, niekedy až do noci. A chvalabohu tej práce väčšinou je toľko, že ani nie je priestor na to, aby sme vyjedali odrezky, alebo aby sme si dávali nejaké trojchodové obedové menu. Takže dá sa to v pohode zvládať aj bez pribratia. Hlavne človek, keď trávi v tej výrobni s tým sladkým vzduchom 8 hodín denne, tak moc mu to ani nepríde na chuť, tie koláče.

Rozumiem. Čiže Ty v skutočnosti vlastne veľa koláčikov neješ.

Bolo to tak donedávna. Ale teda ako som otehotnela, tak toto sa zmenilo rapídne. (smiech)

(smiech)

Naozaj teraz sama na sebe sa viem smiať. Vždy vo štvrtok, keď krabicujem koláčiky pre zákazníkov, mne normálne vedia tiecť sliny ako bernardínovi na tie koláče. A to pri nich fungujem už 6 rokov, poznám ich. Nikdy som ich nejako špeciálne nejedávala, ale teda teraz mi to moje tehotenstvo dáva doslova a do písmena vyžrať. 😊

Ja si myslím, že to je úplne v poriadku. To bábätko si to pýta, treba mu to dať. 😊

Asi áno. 😊

Ešte jedna vec ma zaujíma. Je nejaký taký koláčik, alebo torta, ktorú Ty nikdy robiť nebudeš? Vyslovene že tento trend, alebo táto vec, proste nie.

Kedysi som si myslela, že to bude punčák. Nikdy som ten koláč nemala rada. Nebol mi sympatický ani vizuálne, ani chuťovo. Ale ako to býva, nikdy nehovor nikdy. Raz prišla jedna nevesta, ktorá strašne túžila po celom candy bare odo mňa, ale veľmi chcela mať aj punčák. A boli aj so ženíchom takí strašne zlatí, a tak namotivovaní, tak príjemní ľudia, že som si povedala, že vyskúšam tú receptúru nejako prekopať. Aby to na jednej strane bol punčák, na druhej strane, aby to bol Lulus bakery level. Mne sa to podarilo. Ja tie punčáky teraz robím naozaj na stovky, týždenne. Spravila som z toho už dokonca aj torty. Je tam milión príchutí. Bol to na Slovensku veľký trend, keď som zverejnila recept. Všetci to robili. Takže bol to napríklad aj tento punčák. Ale fakt je to asi tak, že nikdy nehovor nikdy.

Jasné. Čiže teraz už by si nepovedala, že tak toto nebudem robiť.

Asi nie. Lebo naozaj každá tá receptúra sa dá nejakým spôsobom prekopať, aby ten koláč nemusel obsahovať veci, ktoré nie sú potrebné. V punčáku, napríklad, to boli tie cukrové polevy, boli to umelé farbivá, bola to rumová aróma. A všetko sa to dá nahradiť za perfektné, prírodné, kvalitné veci, a je z toho nakoniec super koláč.

Tu sa aspoň dostávame k tomu, čo si ja myslím, že je vaša tzv. unique selling proposition. To je vec, pre ktorú podľa mňa má zmysel, aby si ľudia vybrali Lulus bakery. Tak skús prosím Ťa trošku hovoriť o tom, že Ty máš svoje vlastné receptúry.

Áno. Samozrejme nemôžem povedať, že som vymyslela makarónky, alebo som vymyslela punčák, alebo akúkoľvek tortu. To samozrejme nie. Všetko to má nejaké svoje pravidlá, už to existovalo, a z niečoho sa vychádza. Ale ja naozaj si zakladám na tom, aby tie receptúry boli moje, a boli iné. Napríklad pri tortách vychádzam z korpusov mojej babky; tú som spomínala už na začiatku, že kedysi bola cukrárka. A z tých jej úplne najzákladnejších korpusov, a z tých jej základov, vychádzajú vlastne všetky moje torty. Len teda si to ja dokážem upraviť do iného tvaru, do inej formy, pridať iné suroviny. Základ tam zostáva tá klasika, ale v konečnom dôsledku je z toho moderná chutná torta, pri ktorej by človek nepovedal, že vychádza z 50-ročnej receptúry. Takže ja sa snažím, aby každý koláčik bol môj vlastný recept, aby to nebolo odpísané niekde z knižky, alebo z internetu. Ak aj nájdem nejaký takýto recept, ktorý je dobrý, ktorý je funkčný, aj tak si potrebujem prerobiť ten recept, aj tú receptúru na svoje. Aby som to mohla s čistým svedomím predávať ako svoj produkt.

Musím Ti povedať, že po celý čas, čo odpovedáš, si tie koláčiky predstavujem, a tečú mi sliny. (smiech)

(smiech) Škoda, že to natáčame na diaľku, inak by som priniesla.

Vieš čo, to by úplne mojej váhe nepomohlo, takže celkom dobre. Úplne postačí, keď si to budem predstavovať. 😊

Ja by som ešte mala kopec otázok, čo sa týka toho samotného biznisu. Ale chcela by som chvíľku, aby sme sa venovali tej téme, ktorú dnes máme. Takže skúsim premostiť. Zopakujem, že dnešná téma je, ako robiť marketing, keď začínate podnikať. Ja by som sa takto zhurta rovno spýtala. Keď si začínala, keď si vôbec začala uvažovať o tom, že budeš s tým podnikať, že už to nebudeš robiť iba pre rodinu – zvažovala si aj marketing? Alebo ako to bolo? Kedy si vôbec vybrala nejaký prvý nástroj, ktorý by si dnes nazvala, že týmto som sa snažila zviditeľniť?

Ja som začala piecť vlastne nejaký jeden, možno dva roky, po skončení školy. Ja mám vyštudovanú marketingovú komunikáciu v Trnave. Takže ja som sa od začiatku pozerala na to trošku takým tým mojim študentským marketingovým očkom. Ja vždy hovorím, že tá škola mi pomohla v nejakých veciach. Vedela som sa do toho podnikania tak rýchlejšie, a možnože efektívnejšie, začleniť. Minimálne z toho marketingového hľadiska. Ako prvé som začala používať určite sociálne siete. Mňa odštartoval vlastne Facebook, ktorý som už aj spomínala, kde som si založila funpage, a tam som začala fungovať. Potom som časť svojho úsilia presunula na svoj blog, kde som písala recepty. Tam som odovzdávala nejakú časť svojho know-how, ale stále to podporovalo ten fakt, že ja pečiem, ja predávam tie koláčiky, zviditeľňovala som sa tým. No a samozrejme musím povedať, že mne veľmi pomohla aj publicita, ktorá ale nebola úplne mojim pričinením. Ja som sa venovala predtým modelingu, bola som na Miss-ke, čiže o mňa tie médiá tak trošičku jednoduchšie prejavovali záujem. Či už som bola zavolaná do relácií, kde som rozprávala o tom, ako sa z modelky, alebo z Missky, stane cukrárka. Alebo sa o mne písali články. To stále zvyšovalo povedomie o mne, a o mojej značke. A toto mi veľmi pomáhalo.

Myslíš, že toto je niečo, čo sa dá zopakovať, aj keď nemáš tie predispozície? Teraz hovorím o tom, že teda máš aj školu, aj to, že si bola v modelingu. Asi by to bolo ťažšie. Ale považuješ to za replikovatelné?

Určite by to bolo ťažšie. Ja som to mala v tomto fakt také jednoduchšie, to sa nehanbím povedať. A ani to nechcem nejako zatajovať, alebo zahmlievať. Dá sa to zopakovať, určite. Dá sa pracovať veľa so sociálnymi sieťami. Dá sa tak isto písať blogy, písať recepty. Dá sa to aplikovať na akékoľvek iné odvetvia. Ak človek tomu venuje dostatok času a energie, tak sa to dá. Možno dnes už by to bolo náročnejšie, pretože naozaj v tomto konkrétnom mojom odvetví je tá konkurencia už obrovská. Ja som mala aj tú výhodu, že som našla nejakú – nebola to diera, ale možnože nejaká taká skulinka na trhu, ktorú som vyplnila. A bolo to pre tých ľudí veľmi zaujímavé. Ale dá sa to určite aj dnes. Treba tomu venovať veľa času, veľa úsilia, robiť to vždy nejako trošku inak ako ostatní, ale dá sa to určite.

Jasné. Ty si myslíš, že si malý podnikateľ môže robiť napríklad online marketing sám? A stále dobre?

Ja som si ho robila sama. A myslím si, že v konečnom dôsledku asi teda dobre, funguje to. Ale áno. Samozrejme sú na to platení profesionáli, ktorí to vedia lepšie, často. Ale väčšinou ten malý podnikateľ na začiatku asi ten svoj nejaký kapitál radšej porozdeľuje niekde inde, kde je to potrebnejšie, ako do toho marketingu. A snaží sa robiť si to sám. Dnes sú tí ľudia naozaj kreatívni, bavia ich sociálne siete, baví ich marketing, takže dá sa to určite aj robiť si celý ten marketing sám. Samozrejme nie každý má na to predispozície, nie každý má na to chuť. Ak by to malo byť tak, že chodím na ten Facebook, alebo na ten Instagram nasilu, a obťažuje ma dávať tam každý status, každú fotku, a robím to len preto, aby som si robila reklamu, tak ono je to cítiť. Nebolo by to dobre. Hovorím, nie každý má na to predispozície, ale určite sa dá, aby si to človek robil sám.

Tebe aj niekto radí? Alebo si vystačíš s tým, že to robíš tak natívne?

Ja to robím od začiatku všetko veľmi natívne. Na začiatku som mala kamarátov, tiež bývalých spolužiakov, ktorí mi radili, ktorí mi pomohli, ktorí mi spravili logo, atď. Tie veci, ktoré ja som nevedela. Ale inak tú celú komunikáciu, ktorá vychádza z Lulus bakery smerom k zákazníkom, a k potenciálnym zákazníkom, tak tam idem fakt veľmi natívne. A veľmi prirodzene.

Aj to tak pôsobí, musím Ti povedať.

Som rada. 😊

Možno by ma zaujímalo, že keď teraz spúšťaš niečo nové, môže to byť akože aj nový koláčik, ale povedzme, že nejaký iný produkt trebárs – zaujalo ma to slovo candy bar. Aké postupy na reklamu a marketing si teraz vyberáš? Je nejaký rozdiel v tom, čo teraz robíš, oproti tomu, ako to bolo na začiatku?

Na začiatku som ja ešte nepoužívala Instagram. Momentálne gro mojich zákaziek a objednávok ide z Instagramu. Čiže sú to stále tie sociálne siete. Ak mám nejaký nový produkt, samozrejme najprv ho musím spraviť, upiecť, musím ho krásne nafotiť, aby som ho vedela odprezentovať tým mojim followerom, alebo potenciálnym zákazníkom. Potom prichádza to, že využívam jednak svoju stránku, tak isto aj svoj e-shop. Sú to vlastne dve také trošičku oddelené veci. Nahodím to všetko, aby to bolo v poriadku, aby sa zákazník vedel k tomu novému produktu dostať. Aby si o ňom vedel nájsť všetky potrebné informácie. A potom prichádzam k tomu, že ten konkrétny produkt odprezentujem na Instagrame, na Facebooku. Venujem sa mu, rozprávam o ňom, ukazujem ho, a tlačím ho vlastne vedome i podvedome tým zákazníkom, aby vedeli, že existuje. Prípadne ho začnem pribalovať do nejakých iných balíčkov. Takže ja stále pracujem hlavne s tými sociálnymi sieťami. To je asi gro tej mojej prezentácie, keďže naozaj veľká väčšina zákaziek mi ide zo sociálnych sietí. Ďalšia veľká časť sú stáli zákazníci, ktorých som ale aj tak získala najskôr na tých sociálnych sieťach.

Jasné. Možno by sme chvíľočku mohli hovoriť aj o tých ďalších veciach, ktoré robíš. Ale možno predtým má zmysel vysvetliť, že už čoskoro budete mať 6 rokov. Možno by si mohla povedať, že s koľkými ľuďmi vlastne robíš, koľko asi, ja neviem, objem koláčikov robíte. Aby mali ľudia predstavu, keď to počujú, že o čom sa vlastne bavíme. Už to nie je tak, že Ty sama pečieš, ale naozaj je to dostatočne veľké.

Dostatočne veľké – mám dve kolegyne. A častokrát, alebo väčšinu roka, by bol dopyt aj na viac práce, respektíve väčšinu roka nedokážeme uspokojiť dopyt po našich koláčikoch. Ale ja tým, ako som spomínala, že som naozaj perfekcionista, chcem mať stále celú tú výrobu aj pod svojimi rukami. Chcem stále byť schopná povedať, že každú tortu som dokončila ja, že každú makarónku som upiekla ja, a každý dizajn som vymyslela ja. Nie preto, že som nejaký ego maniak, ale preto, že viem pred tým zákazníkom na 100 % sa stotožniť, a stáť si za zakaždým produktom. To je pre mňa veľmi dôležité. A preto sme vlastne len tak v malom. Som to ja a moje dve kolegyne, na ktoré viem, že sa dokážem spoľahnúť. Robíme stále všetky tri, veľkú väčšinu času. A teda tie objemy koláčikov sú v stovkách. Vedia sa vyšplhať aj na dve-tri tisícky týždenne, keď je veľká sezóna. Momentálne, ešte stále v korona období, tá sezóna je trošičku iná, aj tie podmienky sú trošičku iné. Ale teda boli to naozaj obrovské objemy koláčikov, tôrt. Robíme veľa svadby, alebo teda robili sme. Dúfam, že robiť aj budeme.

Určite.

Raz keď to bude opäť pozitívnejšie. Takže ideme koľko vládzeme. Ale napriek tomu nechcem, stále to hovorím, že sa nechcem rozširovať do šírky, ale skôr do výšky. Nechcem toho robiť viac. Nechcem, aby to bola masová výroba. Radšej toho budem robiť menej, a budem to robiť lepšie. A ja si stále myslím, že veľa zohráva aj taký ten jemný pocit nedostupnosti. Že nie zakaždým, keď zavoláš, tak sa ti podarí objednať tie koláčiky. A keď sa ti to podarí, tak sa tešíš možno o niečo viac.

Veľmi presne rozumiem. Ja som chcela, aby sme to popísali aj preto, aby potom tá ďalšia otázka mala určitý kontext. Ty máš na tom svojom webe aj Sladkú školu, máš aj nejaký merch, máš aj nejaké knihy – Lulus cukrárka, Lulus receptár. Tieto veci sú samostatné produkty? Alebo primárne marketingové nástroje, ktorými pomáhaš predaju tých vlastných cukrárenských výrobkov?

Pri Sladkej škole je to určite marketingový nástroj. Pri merch tiež. Čo sa týka cukrárskych kníh, tak tam je to možno trošku kontroverznejšie, pretože na jednej strane tými knihami podporujem svoju značku, a svoje podnikanie. Na strane druhej, v tých knihách odovzdávam veľkú časť môjho know-how. Keď som tie knižky vydávala, pre mnoho ľudí to nebol úplne pochopiteľný krok, prečo by som chcela vydať knihu so svojimi receptami, ktoré reálne pečiem, ktoré reálne robím, keď sa chcem stále tým pečením živiť. Čiže tam to bolo také iné. Knižky sú určite samostatný produkt, ale zároveň podporujú aj moju značku. Ja som do tých knižiek išla s tým, že teraz nevydám knihu so sedemdesiatimi receptami, a skončí sa moja cukrárska kariéra. Ja som si bola vedomá toho, že vydám knihu, budú tam recepty, bude tam moje know-how. Ale stále mám kapacity vymýšľať si natoľko veľké, aby som sa vedela posunúť niekam ďalej. Aby mi to neubralo zákazníkov, že si tie koláčiky dokážu možno upiecť aj doma.

Ja Ti chcem povedať, že je to veľmi rozumná, a veľmi otvorená stratégia.

Ja som teda zo softwarového biznisu. A už veľmi dávno, už ani neviem presne povedať, že koľko rokov dozadu, tu začal trend tzv. open source. Tak sa to volá, je to otvorený kód. Znamená to, že niektoré aplikácie, ktoré ľudia vyrobia, tak vlastne ich ukážu svetu, a nechajú ostatným programátorom, aby sa k tomu vyjadrovali, aby do toho zasahovali, atď. Musím Ti povedať, že vzniklo niekoľko veľmi dobrých služieb. Mnohé odvetvia v IT toto posunulo. Ja som hlboko presvedčená, že otvorenie sa, či už konkurencii, alebo trošku do kuchyne vidieť, že to nie je nevyhnutne vec, ktorá ťa má nejakým spôsobom zbrzdiť, alebo ťa nejakým spôsobom obmedzí. Paradoxne si myslím, že to tej Tvojej značke pomáha. A ja som presvedčená o tom, že to aj tie ďalšie roky ukážu. Tie knižky hovoria o Tvojom know-how, a o Tvojom jemnocite, keď to tak môžem povedať, voči tým koláčikom. A popravde, môže byť človek neviem ako dobrý, myslím si, že urobiť kópiu Tvojho koláčika nie je to isté, ako dať si originál.

Myslím si a ja. 😊

Takže rozhodne to považujem za niečo pozitívne.

Možno by sme trošku mohli hovoriť o tom, že ono je to vlastne podnikanie online. Ale na druhej strane, vzhľadom k tomu, že ide o koláčiky, a si v Trnave, tak máš v podstate aj ten tzv. kamenný biznis. Keby si začínala, alebo keby si tak mala známych, ktorí by začínali (určite nie tam, kde Ti konkurujú), ale keby si mohla poradiť. Do akých postupov marketingových by si sa Ty pustila v úvode toho podnikania? A ak to je rozdielne pre tú kamennú predajňu, alebo prevádzku, a pre ten online, tak možno toto ešte skús povedať.

U mňa je to naozaj hlavne ten online. Napriek tomu, že mám kamennú prevádzku, tak je to výrobňa, nie je to cukráreň, do ktorej by som chcela prilákavať nejakým spôsobom ľudí. Je to naozaj len miesto, kde zákazník príde, a vyzdvihne si ten svoj produkt. Čiže nie je to možno úplne taká kamenná prevádzka v pravom zmysle slova. Ale ak by som mala niekomu odporúčať, tak určite by som sa držala toho, čo sa osvedčilo mne – ten online svet. Ľudia sú zavesení na mobiloch a na počítačoch nonstop. A myslím si, že momentálne najfunkčnejšia reklama a marketing je práve tam. Ísť do tých sociálnych sietí, snažiť sa vyvolať záujem v tých ľuďoch. Dávať im niečo, dávať im nejaký kontent, ktorý je pre nich zaujímavý, ktorý chcú vidieť, ktorému sa chcú venovať, ktorý ich baví pozerať. A určite by som odporúčala, aby možno noví podnikatelia, sa venovali čo najviac týmto sociálnym sieťam. Aj keď momentálne už to asi človeku príde ako klišé, pretože každý je na internete, každý je na sociálnych sieťach, všetkého je veľký pretlak. Ale myslím si, že vždy sa dajú nájsť nejaké tie cestičky, ako preraziť, a ako ten marketing nejakým spôsobom nakopnúť, a dostať sa do povedomia, k ľuďom. A čo sa týka iných spôsobov reklamy, s tým ja až tak úplne nemám skúsenosti. Napriek tomu, že podnikám vlastne už 6 rokov, tak ja môžem povedať, že mimo toho, že som si dala natlačiť vizitky, som do marketingu, alebo do reklamy, nedala ani cent.

Lebo to všetko prebieha veľmi agilne a intuitívne a natívne. A je to úžasné. 😊

Tak.

Ja myslím, že to tiež čosi znamená. Ty si tak trošku spomínala, že je veľmi dôležité, aby to pôsobilo autenticky. V tomto biznise, v tom Tvojom, je už veľmi veľa hráčov. Bez toho, aby sme zbytočne menovali – nejde mi o to, aby sme nejakým spôsobom hovorili o tom, či je konkurencia taká alebo onaká. Čo sú tie veci, ktoré majú slúžiť ľuďom, keď sa rozhodujú? A trebárs si nevypočuli tento podcast, alebo skrátka o Tebe nepočuli. Ako si má človek vybrať to, čo je lepšie?

Ak sa bavíme teda o mojom odvetví, čo je gastro biznis, tak gastro je iné od ostatných odvetví. Možno nie vždy si to ľudia uvedomujú, ale jedlom sa dá zákazníkovi naozaj aj ublížiť, veľmi ľahko. Je tam veľmi tenká hranica. Čiže ja, ak by som sa rozhodovala, tak určite idem po oficiálnych prevádzkach. Po firmách, nie úplne po cene, ktorá je vždy nižšia samozrejme u tých, ktorí pečú alebo predávajú niečo z domu. Nehovorím, že tieto produkty musia byť zlé. Hovorím, že je veľmi tenká hranica medzi tým, čo je ešte v poriadku, a čo môže bez vedomia výrobcu zákazníkovi nejakým spôsobom aj ublížiť. V gastre, my všetci, svojím spôsobom nadávame, že sú na nás kladené strašne vysoké byrokratické požiadavky, a všetky tieto veci. Ale ja si myslím, že je to opodstatnené. Pretože či už sa to týka kontaminácie jedla, alebo objednáte si od niekoho tortu, ktorú pečie doma, a ja neviem, či bola v chladničke, kde nad ňou bola slanina, a pod ňou bola klobása, a neviem, či sú v tej chladničke vajíčka, či nie sú. Sú to také veci, ktoré zákazníci samozrejme nevidia. Snažím sa len apelovať na to, že pri tom gastre by som fakt išla po oficiálnych a overených prevádzkach, ktoré majú za sebou xy kontrol, a všetkých týchto byrokratických, často až, zbytočností. Ale väčšinou to nie sú zbytočnosti. Len je to pre nás náročné, ale všetko to má svoj zmysel, a svoj význam. Gastro je pre mňa v tomto také veľmi špecifické. Nehovorím, že nepodporovať začiatočníkov, alebo teda tých, ktorí sa učia, a ktorí začínajú. Určite podporovať. Ale išla by som určite do oficiálnych prevádzok, a možno aj keď nie ešte overených značiek, ale do nejakých značiek.

Rozumiem. Možno by si nám ešte, čo sme úplní laici, mohla povedať jedno. Pripusťme, že už som zavítala do Lulus bakery, alebo k podobne dobrej značke. Ale cez to všetko, sú koláčiky a koláčiky. Čiže keby si človek chce vybrať zdravo – dá sa to vôbec? Môžeme vôbec o koláčiku hovoriť ako o zdravom koláčiku?

Dá sa to. Určite sa to dá. Dnes je strašne veľa cukrárok, ktoré robia naozaj zdravé koláčiky. Ja medzi ne nepatrím. Mohla by som, aj by bol na to asi dopyt, teda určite bol. Ale ja som zástanca toho, že keď už koláč, tak dajme doňho múku, dajme doňho cukor, nech chutí ako koláč. Ale dá sa to samozrejme robiť aj zdravo, dá sa to robiť bez múky, bez cukru, dá sa to robiť vegánsky. Ale teda ja pečiem koláče sladké, ako koláče.

Jasné. Ja som sa schválne spýtala, lebo ja Ti musím povedať, že si tiež myslím, že už keď človek má tzv. zhrešiť, tak nech to proste stojí za to. To za prvé. Za druhé, vlastne v malom množstve tie veci sú… Sú oni nezdravé? Je naozaj kúsok múky, kúsok cukru, a kúsok poriadneho masla, nezdravý?

Ale vôbec nie. Pokiaľ človek nezje celú tortu na posedenie dvakrát do týždňa, tak je to všetko úplne v poriadku. Jednoducho všetkého s mierou, tak by som povedala.

Ešte by si mohla povedať, odkiaľ sa Ti darí získavať suroviny. Preveruješ to, odkiaľ sú tie suroviny, a aké sú kvalitné? Ako vlastne s týmto narábaš?

Ja už za tie roky mám svojich dodávateľov, jednak na mliečne produkty, jednak na oriešky, a na všetky tieto suroviny. Častokrát, ja neviem povedať podľa toho, odkiaľ pochádzajú, či budú dobré, či mi budú fungovať, či to bude všetko ok. Ja si to potrebujem vyskúšať na tých receptúrach, na tých koláčoch. Napríklad pri mascarpone som prešla asi pätnástimi naozaj kvalitnými, dobrými značkami. Ale nevyhovovali mi, čo sa týka mojich tôrt. Ja obtieram s mascarpone, a teda buď to nemalo ideálnu farbu, nemalo to ideálnu hustotu, pukalo sa to. Takže nie vždy u mňa je to len o kvalite tej značky, a toho produktu, lebo už väčšinou robíme len s takými kvalitnými, a naozaj dobrými vecami. Ale je to aj o tom, či sú tie veci vyhovujúce pre ten môj konkrétny produkt. Aj toto mascarpone konkrétne, má dobré percentá všetkého, je to kvalitný výrobok. Je asi dvojnásobne drahšie ako všetky ostatné mascarpone, ktoré sú tiež veľmi kvalitné. A aj by som ich rada používala, keďže sú lacnejšie, ale jednoducho mi nevyhovujú. U mňa je to tak, že jednak idem, hľadám aj tú kvalitu, pozerám sa na zloženie, pozerám sa na krajinu výroby, pozerám sa na spotrebu, čo je veľmi dôležité. Ale na druhej strane, musí to u mňa všetko prejsť testami na mojich konkrétnych výrobkoch, či mi ten konkrétny produkt vyhovuje.

Jasné.

Ešte je jeden aspekt Tvojho podnikania, ktorého by som sa rada dotkla. Podnikáš z Trnavy. Čo nie je úplne také miesto, pri ktorom si človek predstaví, že toto by sa dalo robiť vo veľkom, odtiaľto sa dá vyrásť. Ty cítiš, že toho dopytu je dosť? Možno by si mohla chvíľku hovoriť aj o korone. Je pravda, že si spomínala, že väčšinu toho dopytu máš z online. Ale koláčiky asi nejde doručiť trebárs, ja neviem, na 300 kilometrovú vzdialenosť. Alebo ide?

Išlo by, ak by som mala chladiarenské auto a šoféra, ktorý by sa tomu venoval. Ale nechcem sa ja uberať týmto smerom. Potom by som prišla presne o tú pozitívnu emóciu, o ktorej sme sa bavili na začiatku.

Jasné.

A u mňa je to také, že som síce v Trnave, raz za čas napríklad ľudia z Bratislavy mrnčia, že teda jój, v Trnave, a neviem či preto prísť, zápchy, a prídem, neprídem. Ale nakoniec tá Trnava ani od tej Bratislavy nie až tak ďaleko. Ľudia si spravia výlet, prídu si pre tie koláče, tešia sa z nich. Takže Trnava tak strategicky nie je úplne zlé miesto. Ale samozrejme nedokážeme zastrešiť celé Slovensko. Dokážem zastrešiť ľudí, ktorí sú v mojom okolí. V okolí dajme tomu 150 km. Ale sú potom aj ľudia, ktorí si pre krabicu vianočných koláčov vedia prísť z Tatier.

Fakt? To je skvelé.

Áno, mám pani, ktorá chodí napríklad z Oravy veľmi pravidelne, a je to perfektné.

To je preto, lebo tie koláčiky sú úžasné. 😊 Ja som sa vlastne na tú Trnavu pýtala preto, lebo ma zaujíma, či si vieš predstaviť, že by si podnikala z úplne hocijakého mesta na Slovensku. Myslíš, že by to šlo? Alebo možno aj z dediny.

Nie som si úplne istá. My v Trnave sme naozaj odjakživa takí veľkí lokálpatrioti. A ukáže sa to aj na tých zákazníkoch. Trnavák naozaj ide po tých trnavských produktoch veľmi výrazne. A Trnaváci sú hrdí na to, čo sa vyrába v Trnave. Veľa o tom aj rozprávajú. A to je ďalší z tých marketingových nástrojov, jednoducho tie referencie. Keď je človek spokojný, rozpráva ďalej, hovorí o tom ďalej. Takže neviem, či by to išlo až do takýchto rozmerov od hocikiaľ inakadiaľ.

Tak možno ešte jedna otázka. Už som spomínala, že máš svoju školu online, ktorá je tuším aj na YouTube – Sladká škola.

Áno.

Spomína si, že to je tiež marketingový nástroj, ktorým zvyšuješ povedomie o sebe, a o tom, čo robíš. Chceš to posunúť aj niekam inam? Aké máš vlastne plány?

Mala som pôvodne s tým väčšie plány. Chceli sme to naozaj posúvať, možno robiť aj nejaké kurzy. Ale bol to pre nás obrovský hltač času. Keďže ja sa stále potrebujem venovať tej výrobe, potrebujem tam byť, a piecť koláčiky, tak toto sme robili po večeroch. Spravili sme zopár videí, malo to úspech. Ale ak mám byť úprimná, YouTube ako platforma mne prišiel strašne negatívny, a strašne plný rýpačov a hejterov. A potom už som dokonca aj upadla k tomu, že som tam jednoducho vypla komentáre. Nemala som životnú energiu, a nechcela som si uberať energiu čítaním tých škaredých vecí, a pritom ide o príjemné pečenie koláčikov. Takže toto trošičku upadlo, a od toho som trošku aj upustila. Ale musím sa priznať, že fakt dosť ma demotivovali práve tí ľudia tam.

Takzvaní hejteri.

Nehovorím že všetci. Samozrejme, v mojom štádiu podnikania, už by som mala byť s týmito vecami lepšie vyrovnaná. Ale ťažilo ma to dosť.

Rozumiem. Chcem Ti ale povedať, že nemajú ani milimeter pravdy, a myslím si, že to je skvelá vec.

Čoskoro sa Ti narodí bábätko. Takže asi o tom, ako sa trebárs tá Sladká škola dá rozvíjať, teraz úplne hovoriť nevieš. Ale napriek tomu ma zaujíma – máš nejaké plány v hlave? O ktorých vieš, že toto chcem o pár rokov, to by bolo super, keby to v tom mojom podnikaní bolo prítomné.

Ešte keď sa vrátim na sekundu k tej Sladkej škole – aj v súvislosti s bábätkom, aj s tým natáčaním. Mne bolo veľmi ľúto, že Sladká škola ako taká na YouTube nejakým spôsobom upadla, a prestala som sa jej venovať. A preto som Sladkú školu preniesla na Instagram, kde točím tak isto, ale točím to doma, točím to, keď mám čas. Ale stále človek dostane z toho ten recept.

Ten obsah.

Áno, presne rovnaký obsah. Prispôsobila som si to svojim podmienkam, možnostiam, aj chuti. Čiže toto sa možno bude dať robiť. Uvidíme, ťažko sa mi teraz hovorí, keď ešte neviem úplne, čo ma čaká. Ale teda snažím sa fakt prispôsobovať sa tomu konkrétnemu času, a konkrétnym možnostiam, aby som stále mohla robiť to, čo ma baví, a to, čo chcem robiť.

Tak to je super. Ja dúfam, že sa Ti podarí tú Sladkú školu ešte posunúť na nejaký nový level. Som presvedčená, že na to máš. Aj tie kurzy by mali zmysel. Ale samozrejme, najmä Ti želám, aby s tým bábätkom ten zážitok bol dobrý, dlhý, príjemný, aby si sa naučila nejakým spôsobom zlaďovať to podnikanie s materstvom.

Ďakujem veľmi pekne.

Cez to všetko, ak nevieš povedať nejaké väčšie, vážnejšie plány, možno by si mohla povedať – až bude po korone, lebo bude raz, určite bude. Chcela by si, aby Tvoj biznis ešte vyrástol? Alebo skôr to chceš udržiavať, aby si to stále mala pod kontrolou, ako vyplýva aj z tohto rozhovoru.

Chcela by som ho udržiavať. Bola by som veľmi šťastná, ak by to vedelo fungovať takto. Teraz som s tým naozaj spokojná, mám super kolegyne, na ktoré sa viem spoľahnúť. Chodím rada do práce, robím to, čo ma baví. Viem to už nasmerovať tak, aby mi to neprerastalo cez hlavu, a nebola som tam až do noci. Viem, že z podnikateľského hľadiska to nie je asi úplne najsprávnejšia a najlepšia odpoveď, mala by som chcieť rásť, a rozširovať sa, posúvať ďalej. Ale momentálne som spokojná s tým, ako to je. Chcela by som stále udržiavať kvalitu. Chcela by som stále piecť čo najlepšie, svojim aj novým zákazníkom. A uvidíme teda, ako sa to bude celé dať skĺbiť s materstvom. Ale do nejakého veľkého rastu, alebo rozširovania, by som sa momentálne asi ani v predstavách nepúšťala.

Jasné. A ja Ti inak chcem povedať, že to vôbec nie je tak, že iba rast je v poriadku. Je pravda, že firmy, ktoré sa neprispôsobujú zmenám na trhu, majú tendenciu mať problémy. A v čase, keď sa problémy objavia, potom je ťažšie ich vyriešiť. To znamená, že všetky firmy sa potrebujú prispôsobovať. Ale je úplne v poriadku mať podnikanie tak, že dorástlo do istej veľkosti, a v tej veľkosti ho udržiavaš. To je úplne validná stratégia, podľa môjho názoru. Takže ja Ti držím palce, nech je to takto, a nech sa Ti darí nájsť aj rovnováhu s materstvom.

Možno by sme mohli ešte jednu otázočku. Bude vyzerať ako z Marsu uprostred tých ostatných, ale ja som si sľúbila, že sa to spýtam každého človeka, ktorý bude v mojom podcaste. Lebo ma to proste ľudsky zaujíma. Trošku tak vo väzbe na môj biznis, to priznám. Prosím Ťa, spomínaš si Ty na svoju prvú faktúru? A pýtam sa na ňu preto, lebo ma zaujíma ten moment, že Ti niekto za niečo zaplatil, čo teraz robíš. Spomínaš si na to, ako na niečo dôležité?

Asi neviem povedať konkrétnu faktúru, lebo u mňa to bolo iné. Tým, že ja robím pre konečných spotrebiteľov, tak u mňa to boli prvé bločky, možno tie by som skôr vedela. Ale faktúra… No tak to už musela byť nejaká väčšia firemná objednávka, ale asi si nespomínam. Síce nemám konkrétnu spomienku, pre koho bola tá prvá faktúra, ale môj prvý fakturačný systém bol zhodou okolností a náhod od vás. Bol to myslím Helios, a bolo to pre mňa také veľmi zodpovedné, robiť vo svojom fakturačnom systém. (smiech)

Rozumiem. A čo je teda taká vec, ktorá sa spája s tým pocitom, že teraz ma docenili, toto je úžasné, toto budem môcť robiť. Na taký moment si spomínaš?

Bolo to asi vtedy, keď som otvorila výrobu. To bolo pred Vianocami, lebo som chcela vianočné koláčiky už piecť normálne, oficiálne. A potom som dostávala spätné väzby od tých zákazníkov, ktorí už boli cudzí ľudia, ktorí neboli moji známi, moja rodina. Boli to ľudia, ktorí si naozaj objednali vianočné koláče z cukrárskej výroby, ktorú možno ešte ani nepoznali, niekde ju našli, niekde ju zbadali. A boli spokojní. A to bolo pre mňa vtedy také, že som si povedala, že tak a teraz už som firma, teraz podnikám, teraz sa mi to podarilo.

Zadosťučinenie.

Áno, presne.

Ja myslím, že sme sprava zľava rozobrali, ako robíš marketing, a čomu sa venuješ, a čo aj odporúčaš. Mohli by sme to skúsiť zarámcovať tak na záver. Keby si mala dať buď jednu radu, alebo tri také kľúčové rady, malým alebo stredným podnikateľom, budúcim, v oblasti toho biznisu, čo Ty robíš. Môžu byť aj marketingové, môžu byť aj iné. Čo by to bolo?

Určite prvá by bola z toho podnikateľského hľadiska, pripraviť sa na to, že bude tomu treba obetovať veľmi veľa. Nemyslieť si, že to bude 8 hodín denne, a že to bude práca možno taká, ako keď je človek niekde zamestnaný. Musí to byť jednoducho život toho človeka. A myslím si, že v každom odvetví je to tak, že keď niekto začína, musí tomu naozaj obetovať veľa času, energie, o financiách a takýchto veciach ani nehovorím. Takže byť naozaj pripravený na to, že to nebude jednoduché.

Čo sa týka marketingu a komunikácie, ja si myslím, že je veľmi dôležité – možno sa to nedá aplikovať na každé odvetvie, ale na mnoho odvetví pri malých podnikateľoch áno – zapojiť do toho nejaký príbeh. Príbeh toho človeka. Pretože dnes je tá konkurencia naozaj veľká. Aj u mňa si možno ľudia objednávajú tie koláče, lebo majú pocit, že ma poznajú. Od začiatku tá značka je spojená so mnou, a možno aj preto tak ľahšie prenikla medzi ľudí, medzi zákazníkov. A myslím si, že to môže fungovať, či už je to kuchár, alebo je to pneuservis, alebo je to čokoľvek. Tým, že dnes je ten trh pomerne nasýtený, a chceme sa presadiť, tak za mňa je veľmi fajn pripojiť tam nejaký taký ľudský príbeh, a ľudský element. Aby zákazníci nevideli čisto len predmet toho podnikania, ale aby sa im to spájalo aj s nejakým konkrétnym človekom.

Jasné.

Samozrejme, to nejde udržiavať stále. Ale na tých začiatkoch, myslím si, že aspoň pre mňa to bola veľmi funkčná stratégia. A myslím si, že sa to dá aplikovať na mnoho odvetví. Takže to by bolo asi z toho marketingového hľadiska.

No a potom posledná, tretia rada, by bola, že všetko to tak nejako naozaj robiť prirodzene. Snažiť sa nesiliť, a nerobiť veci, ktoré by som mala robiť, ale nechcem to robiť. V konečnom dôsledku je to na tom výsledku cítiť. Takže naozaj skôr smerovať na to, čo chcem robiť, čo ma baví, a čo robím rada.

Jasné. Lulu výborné rady. Ja verím, že tí, čo Ťa počuli, a chcú začať podnikať, tak to určite zvážia, lebo to naozaj pôsobí veľmi autenticky. Chcem Ti povedať, že pre mňa to bol mimoriadny zážitok toto online nahrávanie, lebo my sa nevidíme, a napriek tomu mám pocit, že tu sedíš v miestnosti. Prajem Ti veľa dobrého, jednak v materstve, jednak v podnikaní. A hlavne, aby si si plnila všetky sny, na všetkých frontoch. Ďakujem ešte raz naozaj, bol to fakt skvelý zážitok s Tebou robiť tento podcast.

Ďakujem aj ja. Bolo to veľmi príjemné aj pre mňa. Ja som sa trošku obávala, lebo ja som vždy taká, že chcem toho strašne veľa naraz povedať. A teraz už som aj taká ufučaná a dýchavičná (smiech), ale bolo to veľmi príjemné, a veľmi príjemne som si pokecala s Tebou.

Ďakujem ešte raz, a želám všetko dobré.

Podobne.

Ahoj.

Ahoj.

Scroll to top