V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:
- Prečo je radikálne otvorená firma pre Fera tá jedine prirodzená
- Prečo nemá vo firme žiadnych nadriadených ani podriadených
- Prečo jeho ľudia vidia kompletne všetky firemné čísla, vrátane všetkých platov
- Ako sa jeho firma samoriadi a ako si v jeho firme ľudia samovoľne delia povinnosti a zodpovednosti
- Čo u nich znamenajú „kuchynkové kecy“
- Ako využívajú dotazníky Pulse Check na meranie mnohých vecí vo firme, okrem iného aj skutočnej spokojnosti zamestnancov
- Ako veľa zisku Fero prideľuje na rozdelenie zamestnancom a prečo to robí
- Čo takýto model fungovania firmy prináša jemu ako majiteľovi
a mnoho ďalšieho.
Dôležité odkazy z podcastu
S kým je tento podcast a čo v ňom napríklad odznelo?
Mojím dnešným hosťom je Fero Baník. Feri už takmer 11 rokov vedie rodinný podnik z Vranova nad Topľou, ktorý sa venuje inštalácii tepelných čerpadiel, a ktorý onoho času prevzal od svojho otca s piatimi zamestnancami a v podstate bez zisku. Dlhodobo dosahuje vynikajúce ekonomické výsledky a podľa pravidelného prieskumu je pritom miera priemernej spokojnosti jeho zamestnancov na úrovni takmer 100%. Baník a syn je otvorená firma, a Fero v nej presadzuje radikálnu transparentnosť – okrem iného aj všetkých čísel (nákladov i výnosov) voči všetkým zamestnancom.
Porozprávali sme sa o tom, prečo, a čo tým dosahuje, a tiež o tom, ako sa môžu týmto konceptom inšpirovať iné firmy. A samozrejme, aj o jeho osobnom podnikateľskom príbehu.
Aké sú niektoré zaujímavé výroky Feriho, ktoré v podcaste odzneli?
(9:27) Keby dnes by mal prísť niekto, že toto (moja firma) je majetkom Slovenskej republiky, znárodnili sme Ti to, tak ja dám kľúče, že dobre…nie som vôbec naviazaný na to, že teraz toto je moje dieťa a musím to ja robiť, lebo ja som najlepší na svete.
(10:30) Ja sa snažím, aby, keby sa mi podarilo niekedy namotivovať deti k tomu, aby to robili (viedli firmu), aby som bol rovnaký….musím mi to byť tak trošku jedno, čo sa s tým stane potom…a asi je to aj taká celoživotná úloha pri výchove, aby sa to nezosypalo za dva roky, keď to človek pustí.
(12:05) Aj keď niekto mi vlastne vraví, že teraz musíte, ja neviem, šprintovať maratón, tak poviem – ja som tu teraz druhá generácia v 250-ročnej histórii firmy, tak teraz či budeme v roku 2040 tam alebo o trošku menej, tak nikomu sa nič nestane.
(14:27) Mne to príde, že rozmýšľam nad tým veľa tak prirodzene – tak, ako rozmýšľa môj zamestnanec: „čo ja tu vlastne v tejto firme robím“?
(30:45) Ja som sa na odmeňovanie vždy pozeral jednoduchým vzorcom – keď ja by som išiel podnikať (vžijem sa do role môjho obchodného zástupcu)…kde dôjdem na konci roka. A na druhej strane pracujem v Baník a syn….tak chcem, aby toto bolo minimálne vyrovnané, dokonca u nás trochu lepšie, aby ho ani nenapadlo, že chce kvôli tomu odísť.
(39:15) U nás je väčšinou sranda. Minule to niekto povedal tak, že „aký šéf, taká firma“. Väčšinou sa snažím udržiavať nejakú mieru dobrej nálady.
(39:46) K dnešnému dňu je tá firma tak, že všetci môžu ísť spolu na jeden tímbuilding, spolu sa opiť a nikto sa s nikým nepoháda.
(46:55) Ja neverím, že môže existovať nejaké tajomstvo, vnútrofiremné, ktoré by mohlo pomôcť tej firme k lepšiemu. Keď je to tajomstvo, je to nejaký podvod. A keď niečo je podvod, netransparentné, tak to nemá v našej firme čo hľadať.
(53:30) Ja mám plat rovnaký ako hocikto u nás vo firme. Ani to nepotrebujem neviem kam (vyššie) dávať.
(59:24) My v rámci dôvery nemáme GPSká v aute, takže ani nesledujeme, či niekto zastavil na Shellke alebo nie.
(1:04:06) Ja všetkým dôverujem, a verím, že aj moji zamestnanci mne dôverujú….Ja nechcem podnikať tak, že mne nebudú veriť moji vlastní zamestnanci.