6: Miroslava Škorvánková (Medovnikáreň): Ako určiť cieľový trh pomocou sociálnych sietí

Diagnóza Podnikateľ
6: Miroslava Škorvánková (Medovnikáreň): Ako určiť cieľový trh pomocou sociálnych sietí
/

V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:  

  • Ako určiť svoj cieľový trh a získať tak viac ideálnych zákazníkov,
  • ako sa dá naučiť sa piecť a zdobiť medovníky online,
  • prečo je feedback v podnikaní dôležitý,
  • ako vytvárať hodnotný obsah pre svojich zákazníkov na sociálnych sieťach,
  • či u nás prevláda skôr tradičné alebo moderné zdobenie medovníkov,
  • prečo je podstatné, aby sme boli v podnikaní trpezliví.

Dôležité odkazy z podcastu:

Chcete si podcast radšej prečítať?

cielovy-trh

Mojím dnešným hosťom je Mirka Škorvánková, majiteľka značky Medovnikáreň, a prvej online školy pečenia a zdobenia medovníkov. Mirka vitaj.

Ahoj, ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

Ja ďakujem, že si prišla. Dnes máme takú tému, ktorá sa hodí pred Vianocami. Keď ale rátam správne, tento podcast vyletí až po Vianociach. Takže ja dúfam, že aspoň dodatočne urobíme takú peknú atmošku ľudom v týchto časoch, ktoré nie veľmi prajú Vianociam a tomu, aby sme sa stretávali tak normálne. Dúfam, že ešte takto predĺžime peknú atmosféru, a pripomenieme si ich. Lebo dnes budeme hovoriť o medovníkoch, ale nielen o tom. Budeme hovoriť aj o tom, ako si určiť svoj cieľový trh. Ale kým to urobíme, tak Ťa chcem poprosiť, aby si nám povedala, kto si, čomu sa venuješ. Možno aj ako dlho podnikáš.

Ako si už povedala, volám sa Mirka Škorvánková, venujem sa pečeniu a zdobeniu medovníkov. Vždy to bola pre mňa hlavne záľuba. A tento rok som sa pustila do podnikania, takže vlastne podnikám od januára. Založila som online školu pečenia a zdobenia medovníkov. Otvorila som e-shop s pomôckami na pečenie. A začala som podnikať.

To je veľmi špecifická situácia. Ja som tu nedávno mala pani, ktorá naopak podnikala 30 rokov. Čiže chcem povedať, že to je zámer, že takto vyberám rôznorodé typy. Tak som celkom zvedavá, aké skúsenosti nám z tých prvých mesiacov podnikania sprostredkuješ Ty.

Pýtala som sa, že ako dlho podnikáš, ale ešte jednu vec som sa nespýtala, a tá ma zaujíma. Prečo by si Ťa zákazníci mali vybrať? Skús tak na úvod, že prečo by si práve Teba mali zákazníci, ktorí Ťa navštevujú, vybrať.

Je to hlavne preto, že ich chcem niečo naučiť, že im chcem pomôcť, vyriešiť ich problém. Aj keď ten môj cieľový trh je trošku užší, ako napríklad má niekto iný. Ale hlavne sa snažím tomu svojmu zákazníkovi pomôcť. Nielen, aby som z toho ja profitovala, snažím sa tomu môjmu zákazníkovi uspokojiť potreby. A pomôcť mu vyriešiť hlavne ten jeho problém, aby sa naučil zdobiť medovníky. Ale aj to, aby si pri tých medovníkoch trošku oddýchol. Pretože je to tvorivá činnosť. Človek môže trošku zrelaxovať, môže si odbúrať stres, môže si oddýchnuť, a niečo si ešte aj vytvoriť.

Čiže, to pečenie nie je iba o tom, že si urobím niečo sladké, ale že pri tom mám aj pohodu?

Je to presne o tom. Nie je to len o tom pečení. To pečenie je pečenie, ale to zdobenie, to je vlastne už tá tvorivá činnosť, ktorá človeku prináša nejaké to upokojenie.

Rozumiem. Tak si ma tak zaujala, že musím ešte nejaké ďalšie otázky klásť.

To znamená, že na tie Tvoje kurzy, nielen tie online (ešte sa k nim dostaneme), ale celkovo, za Tebou prichádzajú ľudia, ktorí síce chcú piecť medovníky, ale nejde im až tak úplne len o tie medovníky, ale aj o to, aby si z toho urobili takú voľnočasovú aktivitu.

Áno. Vychádza to vlastne z tej mojej záľuby, že ja som nezdobila medovníky preto, že som chcela piecť, ale preto, že mi to prinášalo to, že som sa skrátka odreagovala. Hlavne keď som bola na materskej dovolenke, tak to bol pre mňa taký čas, kedy som vypla, kedy som si vyčistila hlavu. Tým, že som niečo tvorila, niečo maľovala, tak som sa odreagovala. Takže tým prvotným cieľom je to pečenie, ale ten druhý cieľ je teda hlavne niečo vytvoriť, a trošku si vyčistiť hlavu.

Trošku mi to pripomína tie vymaľovánky pre dospelých. (smiech)

Môže byť. (smiech)

No dobre. Tak skôr, než sa ešte k tomu detailnejšie dostaneme, a možno budeme hovoriť o tom, ako piecť atď., tak skúsme o tom biznise. Ty si vedela vždy, že budeš podnikať? Alebo to vzniklo spontánne počas materskej? Skúsiš nám trošku porozprávať o tom svojom príbehu? Ako si sa vlastne rozhodla do toho pustiť?

Chcela som podnikať. To prvé semienko bolo asi pred desiatimi rokmi. Mne nevyhovoval ten systém zamestnanecký, ktorý je nastavený, že musím od pondelka do piatku, cez prázdniny, stále byť v práci. A keď prišli deti, tak som si uvedomila, že to nebudem vedieť skĺbiť – aj to zamestnanie, aj deti, aj voľno, prázdniny. Takže v podstate bolo pre mňa takým jediným riešením to podnikanie. Boli už 10 rokov dozadu také prvé neúspešné pokusy, som sa už počas materskej snažila. Myslím, že som s detským oblečením skúšala niečo, alebo som vyrábala nejaké dekorácie. Ale teda nebolo to také – možno mi chýbala aj tá odvaha. Mala som strach vstúpiť do podnikania, keď som mala malé deti. To bola taká prekážka, že začať podnikať, a mať malé dieťa. Vedela som, že ešte pôjdem na ďalšiu materskú. Nevedela som si to predstaviť – ísť podnikať a ísť ešte do ďalšej materskej dovolenky. Ale stále som túžila, že podnikať budem. Stále som robila aj tie medovníky, a to bol taký môj sen, začať v tom podnikať. Aj keď to bolo trošku zložité, pretože ja som si chcela otvoriť cukrársku výrobu. To bol naozaj taký môj prvotný cieľ, otvoriť cukrársku výrobu. A piecť medovníky. Dodávať do obchodov, alebo predávať na jarmokoch, alebo kdekoľvek inde.

To sa ešte ale môže stať, nie? (smiech)

To sa môže stať.

Čiže toto môže byť taký predvoj.

Áno, je to možné. Ale pre mňa to bolo pred rokom skrátka nepredstaviteľné. Lebo to bolo veľa financií, a nemala som ja sama ešte takú odvahu. Nemala som priestor, a potrebujem si urobiť rekvalifikáciu. A nejak sa ku mne dostalo online podnikanie. Takže to mi prišlo také, že waw, super, môžem podnikať hneď, a viem tie moje skúsenosti takto online odovzdať ďalej. Takže som sa do toho pustila.

Inak, musím Ti povedať, že hovoríš o tom, že Ti chýbala odvaha. Ale ja považujem za veľmi odvážne, že máš za sebou niekoľko pokusov, a napriek tomu ten sen pretrval, že chceš podnikať. A teraz si začala, podľa všetkého, úspešný pokus s medovníkmi. Takže nemyslím, že si neodvážna.

Možno odvaha, alebo neviem… Možno ma odrádzalo, že financie som nemala. Nemala som financie, a to online podnikanie vlastne nevyžadovalo nijaké veľké investície. Takže možno aj to ma tak nakoplo, že ich nepotrebujem. Potrebujem si vlastne iba zaplatiť kurz, prenajať si web, a tým to končilo. Možno to bolo ono.

Rozumiem.

Dobre, povedala si, že predtým si to skúšala s inými vecami, ale vlastne to pečenie a zdobenie bola vášeň od začiatku. O tejto vášni, a o tom, ako sa toto rozvinulo, nám trošku povieš?

Prišlo to úplne náhodou. Ja som študovala gastronómiu, vždy som rada varila a piekla. A ja som si – vtedy nebol ani internet, alebo youtube, alebo podobné stránky, kde by sa dali pozerať videá, takže ja som si pravidelne chodila kupovať časopisy. Ja som začínala ešte v roku 2000 teraz rozmýšľam 12. No bolo pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy vychádzali časopisy “Medovníčky“. Tam vlastne bola medovnikárska tvorba, kde boli aj recepty, návody, boli tam nejaké inšpirácie na zdobenie. Takže vtedy ma to oslovilo, začala som skúšať.

A to bolo naozaj len tak pre seba?

To bolo len tak pre seba, pre rodinu. Rodine sa to páčilo, takže som robila pre seba, a som rozdávala.

Jasné. A v rodine bol niekto, kto Ti odovzdal recept, alebo niečo podobné? Alebo to úplne vzniklo samé?

Úplne samé.

A pamätáš si vôbec, kedy to bolo prvýkrát? Dobre, tak toto sa mi páči, teraz chcem siahnuť po medovníku.

Ja neviem, mne sa to skrátka páčilo v tom časopise, tak som išla skúšať. (smiech)

(smiech) Jasné. Tam bol predpokladám nejaký návod.

Boli, áno. Boli tam krásne medovníky odfotené, naozaj vyšperkované, vyčipkované, to sa mi páčilo. Boli tam nejaké základné rady, boli tam recepty. Podľa toho som sa učila.

Rozumiem. To bolo pred veľa rokmi, čiže tá vášeň bola stále prítomná. Ty si to stalé robila pre súkromné účely, až vlastne doposiaľ?

Áno.

A keď si sa púšťala do tých ostatných nápadov, s tým podnikaním, vtedy Ti neprebleslo, že prečo by som to neurobila s niečím, čo ma naozaj veľmi baví?

Bol taký nápad, že dekorácie. Rada vyrábam rôzne ručné výrobky, takže bola taká snaha. Myslím, že som vtedy aj pre seba na svadbu vyrobila svadobnú výzdobu. Takže som si myslela, že to by mohol byť tiež fajn nápad, ísť týmto smerom, robiť nejaké dekorácie. Ale stále tam boli najviac tie medovníky, to bolo  naozaj to moje.

Jasné. Inak musím Ti povedať, že veľa ľudí začne podnikať s tým, kde cítiť dlhodobo, že ho to ťahá. Ty si mala nejakú vášeň. Vyhodnocovala si to od začiatku ako niečo, čo by mohlo byť zabalené do produktu tak, že sa to dá predať?

Určite áno.

Tak je veľmi zaujímavé, že najprv si sa pustila do podnikania s oblečením, a s nejakými inými vecami, až potom do tých medovníkov. Ale v zásade je to jedno, si tu a podnikáš s tým.

Áno. Prišli mi tie nápady predtým také jednoduchšie. Lebo naozaj otvoriť cukrársku výrobu je dosť zložitý proces. Tak preto som stále hľadala nejaké úniky, ale ja som chcela podnikať. Prvotne boli tie medovníky, ale hľadala som nejaké obkľuky, aby som to mohla nejako urobiť jednoduchšie. Takže som teda skúšala aj niečo iné, ale v podstate stále ma to vracalo naspäť k tým medovníkom.

Vyzerá to, že to je niečo, čo tu musí byť. (smiech)

Tak.

To je super. Musím Ti povedať, že aj pôsobíš veľmi šťastne. Predpokladám, že s tým podnikaním nie sú späté len radosti, ale aj starosti. Ale vyzerá to, že naozaj – ako to sprostredkovať, to čo vidím. 😊 Vyzerá to, že si na svojom mieste v tomto podnikaní.

Tak možno by sme mohli skúsiť hovoriť o tom, ako sa taká vec, že zdobím medovníky a pečiem, keď teda nechcem otvoriť cukrársku výrobu, ako sa toto dá do podnikania pretvoriť. Skúsme trochu hovoriť o nápade na tú online školu. Ako to vlastne vyzerá? Čo je to?

Tá online škola sú vlastne kurzy, alebo teda nielen kurzy. Mám veľa obsahu zdarma, kde ľudí učím, ako si môžu sami upiecť medovníky a ozdobiť. Naozaj to povedomie o medovníkoch je veľmi malé. Kedysi boli tie časopisy, takže tam sa dali nájsť informácie.

Dnes už ten časopis nevychádza?

Dnes už ho neregistrujem, dnes nie je.

A čo sa týka online obsahu, ten nie je dostupný? Po slovensky, po česky? Nemám o tom vôbec predstavu, preto sa pýtam.

Sú rôzne skupiny, ale je toho veľmi málo. Povedala by som to tak, že každý si to svoje drží, že to vlastne nikto nechce ako keby prezradiť.

A vonku je to ako? Máš prehľad o tom? Ja neviem, v anglickom jazyku, alebo inak. Ako to je s týmito vecami?

Tam by som povedala, že aj áno. Ale zasa nemajú také tie naše medovníky. Tam sú to skôr art cookies, alebo tie umelecké medovníky. Sú to skôr také sušienky rôzne, Shrekovia a Šmolkovia, také farebnejšie. Tam viac zdobia na tých lineckých sušienkach. Nie je to to naše, ten medovník, taký tradičný s tou bielkovou polevou. Toto je skrátka to naše.

Keď hovoríme naše, je to hlavne slovenské? Alebo sa to týka aj českej kultúry alebo nátury?

Určite aj Česko. A ešte som zaregistrovala aj Chorvátsko. Aj tam som takéto medovníky zaregistrovala.

To sa možno ešte na konci tohto podcastu dostanem k tomu, že aké máš plány.

(smiech)

Ale teda máš e-shop, okrem tej online školy. To ma zaujíma. Ten je určený komu? Čo tam vlastne predávaš?

Ja som ten e-shop pôvodne otvorila práve kvôli tým kurzom, pretože som sa bála, že mi to stroskotá na tom, že si nebudú mať ľudia kde kúpiť pomôcky. To vlastne bola taká prvotná myšlienka. Mala som v pláne otvoriť e-shop, ktorý bude mať 50 položiek, a budú tam len veci, ktoré ľudia potrebujú k tým kurzom. Ale akosi sa stalo to, že mi začali ľudia písať, keď ma videli, ako zdobím, alebo ako v článkoch niečo opisujem, že čo to mám za pomôcku, kde to môžu kúpiť, a ako sa s tým robí. Tak som zistila, že ľudia nevedia, kde by si to mohli kúpiť. Teraz som to trošku rozšírila, ponúkam tam aj pomôcky pre ľudí, ktorí by chceli sami piecť. Nemusia teda len medovníky, sú tam pomôcky, rôzne vykrajovačky, vrecká na zdobenie, krabičky na balenie medovníkov. Takže je to vlastne pre všetkých, ktorí majú radi pečenie, tvorenie. Nájdu tam naozaj všetko. Ale tá prvotná myšlienka bola hlavne kvôli tým kurzom.

Jasné. Možno by sme mohli rozpliesť to, ako si Ty vôbec vymyslela, že kto má byť Tvoj zákazník. Ako začať tvoriť tie, v zásade, dva produkty, minimálne, alebo dve také – neviem, či to nazvať sekcie, alebo čo sú to. Skrátka jedna vec je online škola pečenia medovníkov a zdobenia, a druhá je ten e-shop. Tak skús sa prosím Ťa vrátiť do toho rozhodovacieho procesu, keď si si začala vravieť, že dobre, tak už sa nebudem odvracať od toho, že to podnikanie má byť s medovníkmi, a s tou mojou vášňou. Ako si začala rozpletať, že čo by to mohlo byť, a kto má byť môj zákazník, a čo mu vlastne ponúknem? Skús nám trošku o tom procese povedať.

Ja, keď som už zdobila tie medovníky, keď som ešte nemala tú online školu, tak som často dostáva dotazy, že ako to robím. A boli to teda hlavne moje kamarátky. Takže keď som začala tvoriť tie produkty, tak som mala pred sebou vždy tú moju kamarátku. Vždy som to tvorila akoby pre ňu. Ja som sa nejak nezamýšľala nad tým, že kto je tá moja cieľová skupina. Či je to niekto starší, alebo niekto mladší, alebo mamičky. Ale som to robila ako keby pre jedného človeka, lebo som vedela, že ona to nevie, a že by to chcela vedieť. Tvorila som to pre ňu. A postupne sa mi to tak profilovalo, že sa vlastne okolo tej mojej kamarátky, tá cieľová skupina vytvorila.

Ona vlastne bola prototypom toho ideálneho zákazníka.

Presne tak.

A robila si to úplne intuitívne.

Áno.

To je vec, ktorú chcem zvýrazniť. Ja vo svojom blogu, ktorý sa k tomuto podcastu tak zľahka viaže, vypisujem to, že ako sa vlastne nad tým cieľovým zákazníkom zamýšľať. Ale pravda je taká, že úplne najlepšie je, keď sa vám podarí získať zákazníka prvého. Dokonca to môže byť aj zákazník, ktorý neplatí, ale naozaj sa veľmi sústredene budete snažiť vyplniť jeho potrebu. A potom dodatočne si vlastne vezmete ten profil. A to je profil toho zákazníka, ktorý potom sa treba pokúšať akoby replikovať, a treba hľadať podobných ľudí.

Tak možno by ma zaujímalo, že – toto sa stalo, to je také veľmi intuitívne, a veľmi také prirodzené. Ako sa potom stalo, že ďalšie dámy pribudli? A možno aj ženy, ktoré už nepoznáš. Predpokladám sú to hlavne ženy. Alebo aj muži? Prídu aj muži do týchto kurzov alebo k tejto veci?

Len ženy.

Ženy sú to.

Aj keď teraz mi kurz kúpil pán, som bola prekvapená. Ale nakoniec vyplynulo z toho, že to vlastne chce darovať pre svoju mamičku. 😊

Jasné. Takže ako prišli k Tebe tie ďalšie dámy?

Hlavne cez sociálne siete. Tam som naozaj aktívna, či už teda Facebook alebo Instagram – pod názvom Medovnikáreň. Tam som sa snažila dávať hodnotný obsah, nielen teda nejaké obrázky, ale aby som tých ľudí aj niečo naučila. Aby ich to nútilo sa už z tých príspevkov, ktoré tam dávam, niečo z toho naučiť. Takže tí ľudia prichádzali. A keď tak sledujem tú skupinu, tak je to tak, ako to bolo na začiatku, u tej mojej kamarátky, pre ktorú som to vlastne robila. Je to celé okolo toho, že sú to ženy, zhruba okolo tých 30-40 rokov, ktoré majú radi pečenie a tvorenie.

Je medzi nimi ešte niečo, čo si vypozorovala, ja neviem, že sú na materskej? Alebo fakt sú to rôzne dámy? Iba to je tá pointa, že ich spája to pečenie?

Sú tam vo veľkej miere aj mamičky na materskej dovolenke, určite. Pretože aj ja sama som sa tak intenzívne venovala tomu zdobeniu práve počas materskej. Aj deti som zapriahla, tak o toto sa snažím tak trošku na tých sociálnych sieťach, aj mamičky zapájať. Je to fajn tréning aj pre deti, nie len pre mamu. Deti si pri tom zdobení trénujú jemnú motoriku. Takže sú to aj mamičky. A sú to aj staršie panie, sa tam určite občas zamotajú.

To je zaujímavé, že hovoríš, že sa zapájajú aj deti, keď sú s tými mamičkami. Takže ten kurz prebieha tak, že môže tá mamička sa pokúšať to robiť podľa toho, ako to hovoríš, a okrem toho tam má aj to dieťa.

Môže, áno.

Takže, primárne sa o Tebe dozvedajú tie zákazníčky jedna od druhej zrejme, a potom cez sociálnu sieť, tak?

Určite. Hlavne z tých sociálnych sietí.

Hovoríš o tom, že zdielaš hodnotný obsah. Skúsiš nám povedať, čo je to hodnotný obsah pre Tvojich zákazníkov?

Sú to hlavne rady, ktoré im môžu pomôcť – či už ako majú piecť, ako majú zdobiť, videá tam dávam, a teda inšpirácia. Aj to tých ľudí niekedy tak nakopne. Snažím sa to hlavne robiť jednoducho. Lebo keď niekedy vidia ľudia, že je to strašne zložité, tak jednoducho od toho tak ako keby intuitívne odkročia. Ale snažím sa naozaj tie videá tvoriť tak, aby to bolo úplne pre začiatočníkov. A sa mi často stáva, že mi ľudia povedia, že jéj, je to také jednoduché, ja som nikdy nezdobila, ale idem to skúsiť urobiť, lebo je to také jednoduché. Zdá sa im to jednoduché, takže skúšajú.

Jasné. Aj mne sa to zdá komplikované. Priznám sa Ti, že párkrát som sa pokúšala, a ja som teda – mám taký výtlak na seba (smiech), si ho viem vytvoriť, keď niečo nové robím, lebo to chcem robiť naozaj dobre. A bolo dosť ťažké nájsť postup, ako vôbec tú motoriku dostať pod kontrolu. Asi s tým máš veľa skúseností. Ako dlho trvá, kým človek už vie, že má tú ruku pevnú? A sú na to nejaké tipy, aby potom to človek robil dobre?

Ťažko povedať, za akú dlhú dobu. Niekto má napríklad na to lepšie predpoklady, má nejaký ten cit. Niekto zase má tú ruku takú trošku hrubšiu, s ktorou mu vyhovuje taká nie jemná práca, ale skôr práca s niečím akoby hrubším. Ale je to hlavne o tom trénovaní. Sama podľa seba neviem povedať, že kedy som sa to naučila. Lebo tie prvé pokusy boli také všelijaké, kým som našla ten cvik, ako chytiť to vrecko, ako si položiť ruku. Ale ja stále hovorím, že s každým ozdobeným medovníkom to bude lepšie a lepšie.

Tak ako nakoniec asi so všetkým, keď to človek trénuje. Rozumiem.

Keď si spúšťala ten e-shop – tie miesta, odkiaľ si tie veci brala, a potom si ich predávala –  to boli tie miesta, kde si si najprv nakúpila Ty sama pre seba? Alebo si hľadala dodávateľov, ktorí by Ti to vo väčšom mohli dávať? O tom keby si mohla trochu porozprávať.

Tie prvé boli tie miesta, kde som si ja objednávala. Pretože nebolo mojím cieľom na tom e-shope nejak profitovať, ja som mala hlavný cieľ tie online kurzy. Ale keď som videla, že sa objednáva, že sa predáva, tak som sa snažila začať hľadať dodávateľov. Teraz sa snažím nájsť ten prvotný zdroj, aby som teda mala aj ja lepšie ceny, určite od dodávateľov.

Myslíš, že ten e-shop sa bude ďalej rozvíjať?

Určite áno.

Teraz myslím hlavne z hľadiska toho, čo tam je na ňom, tie rôzne typy produktov. Ľudia, čo nerobia túto oblasť, si nie celkom vedia predstaviť, čo všetko je k tomu potrebné. Tak by sme sa mohli porozprávať o tom, ako sa to nabalovalo. Aby sme si mohli predstaviť v tom biznis modeli, že čo ďalej pridávaš, aby sa obsah toho e-shopu zväčšoval.

Ako prvé som tam dala tie produkty, ktoré som potrebovala ku kurzu. Hlavne to boli nejaké tie základné vykrajovačky, nejaké farby, a vrecká na zdobenie. To bolo také základné. A potom som tú ponuku vlastne rozširovala. On je stále ten e-shop vlastne len o tých vykrajovačkách, o tých pomôckách na zdobenie. Takže som tú ponuku tých vykrajovačiek naozaj rozšírila, nie len na Vianoce, ale aj pre deti, veľkonočné, valentínske vykrajovačky. Je tam toho naozaj viac. Rôzne vrecká, pretože každému sadne iné vrecko na zdobenie do ruky, takže tam sa snažím naozaj mať tú ponuku širšiu. A potom rôzne krabičky na balenie, celofánové vrecká, alebo plechy na pečenie, valčeky.

Dávajú Ti nejaké tipy aj zákazníci, že toto mi chýba, alebo toto by som chcel?

Áno, určite áno. Na základe toho ja rozširujem ponuku. Mňa to niekedy nenapadne, že čo ten zákazník potrebuje, takže určite. Oni sa ma opýtajú, či mám niečo v e-shope, a keď poviem, že nemám, tak sa snažím naozaj do toho e-shopu to dať. Pretože viem, že ten zákazník – keď mi to povie len jeden, tak viem, že aspoň teda ten jeden má o to záujem. A väčšinou to funguje, že kupujú to aj tí druhí.

Veľmi intuitívne pôsobí to, že Ty sa takýmto spôsobom dozvedáš veľmi presne to, čo ľudia chcú. Toto je tiež ďalší postup, ktorým sa dá vyťažovať ten ideálny zákazník, keď už existuje, keď už človek urobil tých prvých pár zákaziek, že sa jednoducho pýtame pýtame pýtame.

Skúsime teda prejsť od toho e-shopu ešte naspäť k tej online škole. To by si možno mohla vysvetliť, lebo si hovorila, že niektoré tie veci sú zdarma, a iné sú teda platené. A možno tiež znova také Tvoje uvažovanie, že kde je tá hranica, čo do nich dávaš, a prípadne či sa tie kurzy aj vyvíjajú v čase. O tom skús prosím povedať.

Zdarma tam mám hlavne také najzákladnejšie veci. Recept na medovníky a recept na polevu. Jednoducho, ľudia niektorí nepotrebujú kurz na to, aby sa naozaj naučili zdobiť. Niekto sa naučí aj s tým, čo mám na tom webe. Mám takú jednu pani, ktorá ma sleduje od apríla, číta každý jeden môj príspevok, a nevedela zdobiť, a naučila sa to aj z toho, čo tam dávam zdarma.

Jasné.

Takže určite aj nejaké tipy pre začiatočníkov, nejaká motivácia, ak sa teda rozhodnú vytrvať. V tých kurzoch dávam hlavne videá. Ten obsah zdarma sú teda hlavne nejaké články, alebo recepty, návody. A v tých kurzoch už sú to komentované videá. To, čo som tam dala zdarma, tak ešte viac ako keby rozširujem.

Aj máš v pláne, že tie kurzy sa budú nejako obmieňať? Alebo že budeš dopĺňať ten obsah? Alebo nejako aktualizovať? Čo máš také v hlave? Ako dlho ten kurz je takýto, ako je teraz?

Ešte mám nejaké plány. Mám v pláne kurzy, ktoré by som chcela natočiť, na iné témy. A určite to budem aj aktualizovať. Lebo tie prvé videá neboli určite také, ako budú napríklad o rok. 😊 Vždy tie prvé videá sú taký prvý pokus. Takže to budem určite ešte aktualizovať.

Napriek tomu si myslím, že máš celkom dobrú odozvu. Aspoň to tak vyzerá, z toho podnikania, a samozrejme aj zo správ, ktoré mám trošku zákulisné. Povedz, Teba to prekvapilo, že sa to nakoniec dá? Po tých pokusoch podnikať predtým s niečím iným. Prekvapilo Ťa, že to nakoniec takto ide?

Prekvapilo ma to. Áno, určite áno. Aj keď ja som do toho podnikania išla s tým, že to fungovať bude. Som bola tak rozhodnutá, že jednoducho to fungovať musí. A keď to nebude fungovať, tak si skrátka nájdem zasa niečo iné. 😊

Niečo iné.

Ale išla som naozaj, a možno to je to dôležité, do toho s tým, že naozaj som sa rozhodla. Ja som to potom aj tak tvorila. Vedela som, že to bude, tak som sa snažila naozaj dať do toho maximum, lebo som už mala cieľ. Bola som rozhodnutá, že chcem, aby to fungovalo. Nemala som nijaké pochybnosti. Ako sa to začalo predávať, teda že tie kurzy naozaj idú, tak mi to ešte také väčšie sebavedomie dalo.

Áno, myslím si, že to je teraz dobrý moment, aby som Ti položila jednu otázku. Ja som si na začiatku týchto podcastov, keď som ich začala tvoriť, sľúbila, že sa to spýtam každého respondenta. A nepodarilo sa mi to, lebo ma tie rozhovory vždy tak vtiahnu. Ale teraz je správny moment. Ty si pamätáš ten moment, že si prvýkrát predala? Alebo svoju prvú faktúru?

Áno.

Tak trochu povedz o tomto pocite.

To vlastne bolo asi 2 týždne od začiatku. Ja som absolvovala online kurz, a potom som na to nadväzovala. Bola Veľká noc, tak som robila na sociálnych sieťach takú medovníkovú výzvu, kde som ľudí zapájala, zdarma teda, ako si môžu upiecť a zdobiť medovníky. A na konci toho celého bola výzva, že kto chce vedieť viac, tak si môže kúpiť kurz. No a v ten deň sa predal. To bol vtedy e-book (ja som mala prvý produkt e-book). Bolo to úžasné. Už len ten pocit, že to niekto chce, to bolo niečo neuveriteľné. Aj keď som mala strach, a čakala som, som si pozerala maily, či náhodou nepríde nejaká reklamácia, že sa mu to nebude páčiť alebo niečo, ale nie. A s tou pani pracujem doteraz. Je to super. Bolo to úžasné.

Chápem. Feedback je dôležitý v každej veci, ale v tom podnikaní to môže byť také extra special. Musím Ti povedať, že väčšina ľudí, ktorých tu volím, možno aj preto, lebo tu boli tak, že majú za sebou pár rokov podnikania, tak si ťažko spomínali na tento moment. Tebe to ešte aj v očiach vidím. Teraz znova ľutujem, že nemáme akoby aj vizuálnu časť, lebo vidím, že ešte tam tleje ten plamienok radosti z toho, že sa to podarilo. Tak možno by si mohla povedať nejaké ďalšie momenty v tom podnikaní zatiaľ, ktoré Ťa tak potešili, že sa niečo podarilo.

Ja počas celého tohto roka mám také momenty. Ja mám stále spätnú väzbu od tých mojich sledovateľov. Takže stále vidím, že keď dám príspevok, tak mi naozaj dajú srdiečka, lajky. Takže už len to je pre mňa taká odmena, že to má zmysel. Keď som otvorila aj ten e-shop, ja som vlastne neplánovala predávať, bolo to naozaj len k tým kurzom. A keď som videla, že aj tam sú objednávky, bolo to pre mňa niečo úžasné. A keď som spustila kurzy, tak to bola naozaj lavína.

Tak sa z toho veľmi teším, a ja dúfam, že takých chvíľ ešte budeš zažívať veľa. Je to naozaj cítiť v tej interakcii, teraz, keď sa o tom rozprávame, že to je také čerstvé, a dobré, a darí sa Ti.

Povedz, skús sa vrátiť – keď si hovorila o tom, že si nemala odvahu, alebo si možno nevedela, či to vyjde. Koľko z toho bolo naozaj len v hlave? Že to treba prekonať, treba si proste povedať, že idem do toho.

Ten blok bol vlastne len v hlave. Bolo to skrátka len v hlave. Som sa nevedela rozhodnúť. Alebo možno som mala strach z tých financií, že som nevedela, či to utiahnem, lebo treba platiť odvody, a rôzne poplatky. To bol taký strach, ale určite to bolo v hlave. Ale mňa hnalo hlavne to, že sa nechcem vrátiť do práce. To bola taká moja vízia. Ja som videla cieľ, že chcem robiť sama na seba. A keď si pomyslím, že sa mám vrátiť do práce, tak budem sa snažiť naozaj urobiť maximum.

Jasné.

Tak by sme možno mohli ešte trošku pobudnúť pri tom probléme, ktorý sa snažíme rozobrať, že ako si nájsť svoj cieľový trh. Ďalej plánuješ najmä takto intuitívne, na báze toho, čo Ti ľudia hovoria, rozvíjať ten biznis? Alebo už niečo predsa len vidíš, že teraz toto stabilizujem, a teraz by som chcela, ja neviem, mám plány na tri najbližšie roky dopredu. Lebo teraz si ešte vo fáze, že intuitívne, ako to ide, tak to priberáš. Alebo už trošku štruktúruješ, a rozmýšľaš o tom, že čo môže byť o dva-tri roky?

Už rozmýšľam. Rozmýšľam, čo by som napríklad ponúkla tým mojim zákazníkom, ktorí si zakúpili ten kurz, pretože vidím, že majú dobré výsledky, že sa im to páči. Tak by som im rada ešte niečo ponúkla, a využila to, že som ich niečo naučila. Takže určite teraz s nimi chcem ďalej pracovať. Ale je to aj o tej intuícii. Určite budem ďalej pracovať, aj s tým mojim publikom, pretože oni mi vlastne dávajú tú spätnú väzbu, čo potrebujú, alebo čo by nechceli, čo nevedia. Hlavne teda čo nevedia.

Lebo oni sú Tvoj cieľový trh?

Áno.

Ešte by ma zaujímalo, že či vôbec v tých Tvojich úvahách sa už vyskytlo to, že by si prípadne celé toto podnikanie, ja neviem, preklopila do češtiny. A možno do češtiny nie, lebo slovenčine asi rozumejú, či? Máš českých klientov? Takto sa spýtam.

Mám zopár, ale je tam veľký problém, pretože u nich nepoznajú pojem medovník. Už tam je ten problém. Ja keď sa snažím na český trh dať nejaký príspevok, kde je spomenuté slovo medovník, tak nevedia, o čo ide. Už bola tá myšlienka, že by som nejakú časť tých produktov urobila aj v českom jazyku, ale to je možno naozaj…

Hudba budúcnosti. 😊

Tak, hudba budúcnosti. 😊

Takže máš takú úvahu, a asi to bude treba lokalizovať aj do češtiny.

Keď si spomínala – Chorvátsko to bolo, kde sú tiež tie medovníky?

Chorvátsko. To som zazrela, ale to len z takých príspevkov, ktoré som videla, že aj tam tvoria medovníky. To na mňa na YouTube vyskočilo. A bolo to také podobné ako u nás. Ale určite si myslím, že aj v Rakúsku, keď vidím na tých trhoch, že aj tam majú medovníky, takže to neni len naše.

Zrejme to je taký širší región.

Áno.

Takže uvažuješ o tom, že by si spravila lokalizáciu na nejaké ďalšie trhy. Ale zatiaľ do budúcnosti.

Do budúcnosti. Možno tá Česká republika.

Rozumiem.

Dobre, tak teraz by sme možno mohli trošku menej hovoriť o tých biznis veciach, a o tom cieľovom trhu. A trošku viac o tom pečení, lebo ma to naozaj zaujíma.

Je zdobenie medovníkov tradičné alebo vie byť aj moderné? Sú aj moderné zdobenia medovníkov?

Áno, určite áno. Práve by som teraz povedala, že to tradičné ako keby ide do úzadia, a skôr ide to moderné. Máme hlavne pre deti medovníky s rôznymi postavičkami, a rôzne moderné prvky. Ide to z Anglicka, lebo tam to vo veľkom robia. To ako keby teraz prichádza k nám. Troška to vytláča to tradičné. Ja sa skôr snažím zameriavať na to tradičné, na to naše, jemné.

Rozumiem. Čiže to moderné je skôr také, že nie je to také jemné? Ak to mám parafrázovať.

Ani nie že jemné, ale skrátka ide to s dobou. To, čo napríklad letí teraz, sú Pokémoni, tak sa budú na medovníky maľovať Pokémoni.

Tak čo teraz letí? Okrem Pokémonov.

Neviem, momentálne to nesledujem. Neviem či LOL alebo Spiderman. (smiech)

(smiech) Hlavne detské postavičky.

Áno, detské postavičky. Ale ja sa tomu naozaj nevenujem. Mám svoj štýl. Akože urobím, ale mám ten svoj štýl. A viac mi vyhovuje to naše, to slovenské, to jemné čipkované.

Tak povedz, čo Ťa vlastne inšpiruje? Ty už tie vzory tvoríš aj sama? Alebo na oplátku skôr chceš, a kopíruješ to, aby čím viac sa zachovalo to tradičné, to pôvodné.

Stále sa veľa inšpirujem tými časopismi. Ale v podstate už som si našla taký svoj štýl. Takže už v tom, čo som sa ja naučila, si vytváram svoje vzory. Potom ešte veľa využívam krížikovú výšivku, čo sa vlastne vyšíva na látku.

A to využívaš ako presne v tom medovníku? To ma zaujíma.

Doma si namaľujem krížikovú mriežku, a do toho podľa tej krížikovej výšivky, podľa toho vzoru, ukladám bodky farebné.

Aha, rozumiem. Čiže sa snažíš hlavnej ísť po tej tradičnej linke.

Áno.

Čo na to zákazníci? Sú to hlavne tí zákazníci, ktorí toto vyhľadávajú? Alebo teda sa Ti tak nejak tvorí aj taký alternatívny prúd, ktorý predsa len chce aj to moderné? Ako to je?

Áno, sú to dve skupiny. Jedna sa drží toho nášho, a druhá práveže naopak chce tvoriť to moderné. Takže je to individuálne, každému niečo iné vyhovuje. A aj možno záleží od toho, kto to je, lebo mamičky napríklad radšej tvoria detské.

Jasné.

Ale zasa napríklad tá staršia cieľová skupina, oni zasa radi robia to tradičné, to čipkované, tú krížikovú výšivku.

Ešte by ma zaujímalo – hovoríme stále o bielej farbe? Alebo sa tam využívajú viaceré farby? Ako to je?

Farby určite.

A to aj v tých tradičných sa využíva? Teraz nehovorím o medovníku, ale naozaj o tej poleve. Je v tom nejaký kumšt? Alebo to je o tom, že je istý typ farieb, a jednoducho je to stále tá istá cukrová poleva, akurát do toho dám práškovú farbu? Ako to je? Skús toto možno porozprávať, aby sme si to lepšie vedeli predstaviť, ako sa to robí. A je tam aj trend? Aj to ma zaujíma, či sú v tom nejaké trendy.

Je to stále tá bielková poleva, ale ona sa vlastne už farbí. Farbí sa potravinárskymi farbami. Tých farieb je už teraz naozaj veľa. Ja keď som začínala, tak som mala jednu práškovú farbu, v troch-štyroch základných odtieňoch. Ale teraz je tých farieb naozaj strašne veľa, takže stačí len tú polevu zafarbiť, trošku tou potravinárskou farbou, a sa zdobí už tým.

Jasné. A keď boli tie 3-4 farby, tak si si to musela miešať? Čo si robila? Najprv si sa snažila nájsť pigment. 😊 Tak dnes je to jednoduchšie.

Dnes je to určite jednoduchšie. Ja som naozaj miešala. Pamätám si, že som hnedú farbu robila s kakaom, lebo som jednoducho nemala hnedú farbu. Nevedel som namiešať z tých troch-štyroch farieb, ktoré som mala, hnedú farbu. Dnes už máme hnedej farby možno aj päť odtieňov. Išlo to naozaj veľmi dopredu.

Sú medovníky hlavne vianočné? Alebo to je skôr mýtus a medovníky sú na celý rok. Ako to je?

Tu sú znova dve skupiny ľudí – pre jednu skupinu je to hlavne vianočné, a teda nebudú to robiť mimo Vianoc ani keby neviem čo bolo. A tá druhá skupina to práveže vníma naozaj celoročne. Ja si pamätám, že keď som chodila so starými rodičmi na jarmoky, alebo na púte, tak vždy tam boli medovníky. Jednoducho nesmel chýbať stánok s medovníkmi. A mohlo byť leto, mohla byť jar, čokoľvek. Takže určite to je skôr mýtus, že medovníky sú len vianočné. Ale tým, že je to teda voňavé, je tam škorica, je tam med, sú tam tie koreniny, tak je to také, že to v ľuďoch vyvolá ten pocit, že je to vianočné.

A ešte ma zaujíma jedna vec. Sú také tradičné tvary, srdiečko, a ešte nejaké. Je nejaký tvar medovníka, ktorý sa nedá spraviť? Alebo potom taký, čo by si neurobila?

Medovníkové cesto je právaže také tvárne. Dá sa z neho naozaj urobiť čokoľvek. Je naozaj trvácne, je pevné. Ja som už videla z medovníka napr. krpce (tie ľudové topánky), aj harmoniku som už videla, aj ten hudobný nástroj, teraz mi nenapadne…

Akordeón to bol nejaký?

Akordeón. Naozaj aj medové plásty z medovníka som videla, včely dokonca z medovníka.

Fakt?

Z toho medovníka sa dá naozaj vytvoriť čokoľvek.

A Ty sa špecializuješ na také 2D či hlavne 3D, alebo je to rôzne?

Skôr 2D. Aj keď nemám problém, ale skôr robím len tie chalúpky, alebo možno také malé srdiečka, guličky. Ale inak sa na tieto 3D medovníky nešpecializujem. Hlavne treba čas na to, a naozaj to vyžaduje aj mať dobrý recept, lebo nie z každého cesta je možné urobiť takéto 3D tvary.

Sú rôzne recepty na medovníky?

Áno.

To nám trochu porozprávaj.

Niektoré medovníky, niektoré recepty sú – tie medovníky sú potom skrátka tuhšie. A tie sú napríklad vhodnejšie na tie 3D tvary. Alebo na tie vtláčané medovníky. Prvé medovníky sa vtláčali do takých drevených foriem. Také cesto, ktoré napríklad ja používam, do toho neni vhodné, lebo to cesto je mäkké.

Rozumiem.

Ja chcem mať medovníky, aby mi aj chutili, aby boli mäkké. Ale napríklad z tohto cesta by sa mi ťažko robili napríklad tie včely, alebo tie krpce, alebo pevnejšie tvary.

Také pevnejšie tvary. A medovník má byť vlastne mäkký, keď sa je? Alebo ako to je?

Tak mal by byť mäkký, ale zase to myslím záleží od toho, komu čo chutí. Pretože niekto má rád viacej chrumkavé, niekto zasa viac mäkké. Ale určite by mal byť medovník mäkký, a nemal by byť tvrdý, že si ideme na tom vylámať zuby.

Čiže to je vlastne vada toho procesu, keď nakoniec vyschne medovník? Keď je taký kamenný. 😊

Medovník vyschne. On vlastne po upečení ako keby sa vysuší, ale treba ich dobre skladovať. Ja napríklad dávam medovníky do krabice, a k nim dám jabĺčko. A vtedy vlastne, ten med v tých medovníkoch, ako keby absorbuje vlhkosť toho jablka, a ten medovník je potom opäť mäkký. Tým, že je tam ten med, jeho funkcia je, že tú vlhkosť z okolia absorbuje. Takže keď tam dám buď chleba alebo jablko, tak ono to akoby nasiakne, a potom to je opäť mäkké.

Rozumiem. Čiže, kedy je vlastne medovník správny, kedy je dobrý?

Dobrý je, keď dobre chutí, keď je tam cítiť med, je tam cítiť škoricu, medovníkové korenie. Je naozaj mäkký, že nemusím si na ňom naozaj zuby vylámať. Keď je vysušený, tak môže byť trošku chrumkavý, ale dobrý medovník by mal byť mäkký. Určite mäkký, voňavý a chutný.

Tie ingrediencie, ktoré k tomu potrebujeme, môžu byť v zásade normálne tie, ktoré dostať v obchodoch? Tie sú dostatočne dobré na to, aby bol potom medovník, cesto minimálne, dobré?

Áno, tie suroviny sú dostupné. Ale zasa tiež mám skúsenosti, že napríklad nie z každej múky sa mi medovníky vydarili. Takže ja mám tie svoje overené značky, ktoré používam. Tak isto cukor. Tak isto med, najlepšie musí byť od včelára. Pretože už sa mi veľakrát stalo, že v obchodoch bol med, ktorý bol riedky, alebo bol s niečím zmiešaný, alebo skoro stáčaný. A ten potom v tých medovníkoch spôsobí to, že medovníky sú tvrdé. Nemusí tá tvrdosť byť spôsobená len receptom, alebo že sú vysušené, ale môže to byť spôsobené aj tými surovinami.

Nepýtali sa Teba tí Tvoji zákazníci aj to, že či budeš predávať tie suroviny?

Nepýtali sa ma, ale už mi to napadlo, že by som dala do e-shopu aj takúto položku – suroviny na medovníky. 😊

Tak by som sa možnosť ešte chcela vrátiť k tomu podnikaniu, od toho pečenia a zdobenia. To podnikanie máš predovšetkým online. Cez to všetko, ten e-shop má aj takú fyzickú stránku, keď musíš doručovať. Napríklad tie kurzy, tak tam je to úplne o tom, že to je len online. Vidíš tam nejaký taký zásadný rozdiel, väčší zádrheľ? Čo je ľahšie pre Teba? Skús povedať trošku o tej svojej skúsenosti.

Tak jednoduchší je určite ten online. Lebo ten kurz ja raz natočím, a môžem ho vlastne predávať donekonečna. Občas aktualizujem nejaké video, s ktorým nie som spokojná, ale nemám s tým už ďalšie starosti. Boli starosti na začiatku, keď som to točila, strihala. Ale už mi to ide samo. A pri tom e-shope musím stále byť. Musím tovar objednávať, sledovať sklad, inventúra, balíčky, stratené balíčky… Takže určite to vyžaduje aj viac času.

Chápem.

Teraz by som povedala, že sa viac venujem tomu e-shopu ako tým kurzom. Ale zasa mám tie kurzy natočené, takže mi to nijak nestojí. Kurz je hotový, ten sa predáva, vlastne môžem sa venovať tomu e-shopu.

Keby si mohla abstrahovať z tej vlastnej skúsenosti, tak by si asi odporučila ľuďom začínať tak, že skúsiť najprv online, ideálne niečo, čo nie je fyzické, a potom, tak pomaličky vlastne dopĺňať aj e-shop, prípadne nejaké kamenné podnikanie.

Ťažko povedať, ktorým spôsobom. Asi hlavne treba, aby bol nejaký nápad. Robiť to naozaj intuitívne, a pýtať sa toho svojho publika, čo vlastne chce. Ja som aj ten e-shop otvorila len kvôli tým kurzom, ale rozbehlo sa mi to vďaka tomu, že to ľudia chceli. Pracovať s publikom.

S tým cieľovým trhom.

Tak ešte sa trošku poďme rozprávať o tých ďalších plánoch. Už sme hovorili o tom, že možno to raz bude preklápané do nejakého iného jazyka. Hovorila si o tom, že teraz tá online škola pečenia a zdobenia medovníkov je taká, že máš nejakú prvú várku, a teraz sa to predáva. Ale vravela si, že máš nejaké ďalšie kurzy v hlave. Môžeš niečo prezradiť? Nejak „teezovať“, aby sa tešili Tvoji potenciálni zákazníci.

Mám plány, chcela by som ešte na Veľkú noc určite urobiť kurz. Na Veľkú noc tie medovníky idú. Mám teraz video-knihu, takže tú by som chcela dať aj do tlačenej podoby (bez tých videí), takže chcela by som určite tlačenú knihu. No a stále sa pohrávam s tou myšlienkou, že by som otvorila aj cukrársku výrobu, aby som mohla tie medovníky aj predávať. Aj keď to už nebudem stíhať všetko sama, čiže určite musím na to niekoho ešte zamestnať. Už teraz mám tú odvahu, ktorú som nemala, alebo teda strach, ktorý som mala pred rokom, už teraz by som do toho išla.

To je veľmi dobre. Ja Ti držím palce, aby to naozaj tak bolo. Tak možno ešte takto na záver, keby si mohla zarámcovať ten svoj príbeh – ak vieš odovzdať nejaké rady budúcim podnikateľom. Či už malým, alebo stredným, môže to byť v podobnom biznise, v pečení, ale môže to byť aj v niečom inom. Čo by to bolo? Čo by boli také 3 kľúčové rady, ktorými by si to zarámcovala zo svojho vlastného príbehu?

Určite, ako som už povedala, tak to rozhodnutie. To je určite to najdôležitejšie. Rozhodnúť sa, že to pôjde. Veriť si, že naozaj na to mám, že mám tým ľuďom čo ponúknuť. Byť trpezlivý. Možno aj nebáť sa tých prekážok. Pretože tie prekážky tam naozaj budú. Nebol ten rok jednoduchý, naozaj mi do života chodili prekážky, no brala som to ako výzvu. Jednoducho, keď tú prekážku prekonám, tak viem, že zasa budem ako keby o krok vpred.

Tak ja Ti prajem, aby si ešte veľa prekážok prekonala, aby sa Ti veľmi darilo v tom podnikaní. A možno o nejaký čas, keď zasa budeš mať za sebou nejaký kus, tak sa znova môžeme porozprávať, a uvidíme, kam sa to posunulo. Ja som presvedčená, že sa to posunie dobre. Držím palce vo všetkých rozhodnutiach, či už nad ďalšími produktami, alebo nejakými inými aktivitami. Ďakujem, že si tu dnes bola. Ďakujem pekne.

Ďakujem aj ja veľmi pekne.

Ahoj.

Ahoj.

 

Scroll to top