3: Mirka Uhnak (MiniTechMBA): Podnikateľský plán pomôže utriediť si myšlienky

Diagnóza Podnikateľ
3: Mirka Uhnak (MiniTechMBA): Podnikateľský plán pomôže utriediť si myšlienky
/

V tejto časti podcastu Diagnóza Podnikateľ sa dozviete:  

  • Ako si urobiť podnikateľský plán,
  • ako a prečo Mirke jej vlastný biznisplán pomáha,
  • že každá minúta je priestor na to, aby sme niečo potiahli ďalej,
  • čo je to biznis model Canvas,
  • čo nám zabezpečí, že nezostaneme v šoku, keď už biznis nápad realizujeme,
  • že správne zvládnutá kríza môže viesť k vytvoreniu úplne nového produktu.

Dôležité odkazy z podcastu:

Chcete si podcast radšej prečítať?

podnikatelsky-plan

Mojím dnešným hosťom je Mirka Uhnak, CEO programu Mini Tech MBA for Women. Mirka, vitaj.

Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. Ahojte.

Tak. Dnešná téma bude, že ako si spraviť biznis plán, a pokúsime sa nejako ju rozpliesť. Ale než to začneme, tak Ti chcem povedať, že keď náhodou zájdeme do iných tém, je to úplne v pohode, dobre? Myslím si, že na úvod by bolo fajn, keby si nám povedala, kto si, čomu sa venuješ, ako dlho podnikáš. Ale hlavne by som chcela, aby si skúsila povedať v tej úvodnej časti, že prečo by si vás mal niekto vybrať.

Tak ja sa volám Mirka Uhnak, venujem sa vzdelávaniu žien v oblasti informačných technológií. Náš program Mini Tech MBA for Women bol teda špeciálne vytvorený pre potreby žien a na trhu je už 3 roky, tzn. že od roku 2017. Fungujeme ako podnikateľský subjekt, na naše pomery možno troška netradičný, pretože má taký sociálny rozmer. Čiže v počiatkoch vznikal možno ako taký nejaký sociálny experiment, že či takéto sociálne podnikanie v našich podmienkach môže fungovať. Zdá sa teda, že po troch rokoch sa to vcelku osvedčilo a že aj podnikanie, ktoré má takúto sociálnu hodnotu, môže v našich podmienkach úspešne existovať. No a aby som teda troška bližšie popísala to, že čo robíme – tak my sme pred tromi rokmi vytvorili vzdelávací program, ktorý bol teda špeciálne vytvorený pre ženy, ktoré neštudovali informačné technológie. A my sme im chceli ukázať, že aj ony majú na to, aby sa o technológiách naučili všetko to, čo do dnešného sveta potrebujú. Čiže bez toho, aby mali za sebou 5 rokov štúdia IT sa dokážu popri práci aj popri rodine naučiť o technológiách všetko potrebné, a tým pádom ich čakajú nejaké zaujímavejšie kariérne príležitosti. No a za tie 3 roky nášho fungovania prešlo naším programom už 100 žien. A sú to všetko ženy, ktoré sú naozaj z rôznych oblastí biznisu, manažmentu, ale aj z rôznych iných odvetví ako napr. právo. Ich motiváciou bolo ku svojej expertíze pridať aj prehľad o informačných technológiách, aby naozaj dneska mohli byť také líderky vo firme, aby dokázali viesť nejaký IT tím, alebo nejaký IT projekt, alebo čo i len ponúkať, marketovať nejaký produkt, ktorý je založený na nejakej technológii napríklad.

Jasné. Inak rozprávaš tak plynule o tom celom, že úplne človek nadobudne z tohto jednoduchého vstupu jasnú predstavu o tom, že o čom je program. Takže – prečo by si vás teda mali – konkrétne evidentne ženy – vybrať, keď majú potrebu? Aká to je potreba, ktorú vlastne potrebuje tá baba vyriešiť?

Ja si myslím, že ony hľadajú spôsob, ako sa naučiť o technológiách čo možno najviac. A za relatívne krátky čas a zároveň v bezpečnom prostredí. Pretože tých príležitostí naučiť sa o IT je veľmi veľa, či už online alebo offline. Ale mnohé z nich sú napríklad príliš už špecifické alebo príliš detailne zamerané na nejakú konkrétnu oblasť IT. A náš program je nastavený tak, aby ich dokázal vzdelávať popri práci, popri rodine, čiže v nejakých večerných a víkendových hodinách. A zároveň aby im ponúkol také bezpečné prostredie, tzn. že vzdelávajú sa v skupinke žien, ktoré majú veľmi podobnú motiváciu, veľmi podobné kariérne ambície. A v tej skupine existuje taká dynamika, že žiadna otázka nie je hlúpa a nie je žiadna hanba sa čokoľvek spýtať. Môžu sa opýtať aj na úplne obyčajnú základnú jednoduchú vec a zároveň podnecujeme to, aby si medzi sebou budovali dôveru, aby medzi sebou zdieľali tie skúsenosti, ktoré ony z práce majú. Ten program trvá 4 mesiace. A je vytvorený tak, aby za tie 4 mesiace ženy získali naozaj komplexný prehľad o IT. Čiže my sa venujeme každej jednej oblasti, ktorá je dnes v IT nejakým spôsobom významná. Venujeme sa trendom, venujeme sa základnej terminológii, základným konceptom. Učíme sa aj dôležité digitálne zručnosti už na takej pokročilejšej úrovni, snažíme sa spoznávať zaujímavé firmy a ľudí, ktorí sú v IT výnimoční a úspešní.

Rozumiem. Inak zaujalo ma na tom, čo si povedala to, že ´bezpečné prostredie´, a že žiadna otázka nie je hlúpa. Časom teda, keď tie baby začnú vo vašom programe fungovať, sú schopné povedať, že zažili nejaké takéto veci? Je to tak, že vieš nám normálne povedať príklad, že kedy také niečo konkrétna žena zažila? A, že ktorá otázka bola považovaná za tú hlúpu?

Určite áno, tých prípadov je množstvo. Pretože iste vnímate, že dnes už na takmer akejkoľvek pozícii pôsobíte, tak potrebujete do istej miery rozumieť technológiám. A mnohé z tých žien sa dostávajú do toho procesu spoznávania technológií za pochodu. Že ony sú hodené do nejakého projektu alebo začlenené do tímu alebo je im pridelený nejaký klient a ony sa za pochodu musia učiť. A dostanú sa do skupiny ľudí, v ktorej sú aj ľudia, ktorí sú výrazne pokročilejší alebo naozaj sú špecialisti na IT. A tam v tom tíme už žiadna z nich, alebo pred klientom žiadna z nich nechce ukázať, že nerozumie alebo že nedostatočne chápe nejakú tému, a snažia sa to rôzne dobiehať, doštudovávať, pýtať sa, ale tam naozaj potom je taká bariéra, že – čo sa naozaj spýtam a čo si radšej doštudujem niekde v tichosti. Takže my im dávame ten priestor na to, aby sa úplne v tej skupine uvoľnili. Samozrejme na úvod je dôležité sa dobre spoznať a nadviazať ten kontakt a vytvoriť takú dobrú atmosféru v tej skupine – a ony potom naozaj nadobudnú ten pocit, že tu sa môžem čokoľvek opýtať, nič mi nehrozí, nikto ma neoznačí za nedostatočne chápajúcu, za pomalú, alebo niečo podobné. Takže snažíme sa ich za tie 4 mesiace naučiť čo možno najviac, aby keď ony potom prídu späť do toho svojho projektu alebo tej svojej firmy, tak aby sa cítili podstatne komfortnejšie a sebavedomejšie.

Rozumiem. No dobre. Ešte sa k tomu vrátim, lebo myslím si, že tento typ pocitu nemusí nevyhnutne zažívať len žena. Ale pretože by som chcela, aby sme teda rozobrali tému dnešného podcastu – a to je, že ako si spraviť biznis plán – tak Tvoj príbeh je vlastne aký? Čo sa týka Mini Tech MBA? Lebo hovoríš o tom tak, že to vyzerá, že si toho úplne mentálny vlastník. Tak ma to zaujíma, že ako si začala vlastne? Ako si k tomuto príbehu prišla?

To je celkom zaujímavý príbeh, lebo možno to, že dokážem o tom tak rozprávať, je spojené s tým, že poznám ten program úplne z každej strany. Lebo ja som do toho programu neprišla ako niekto, kto ho od počiatku vymýšľal.

Ten príbeh začal pravdepodobne ešte niekde počas mojej prvej pracovnej skúsenosti po škole, kde ja som pracovala v marketingovom prostredí, mala som na starosti riadenie takých väčších marketingových projektov. A vnímala som, že keďže som vyštudovaný biznis človek alebo človek, ktorý skončil manažérsku školu, že mi akoby chýba to porozumenie toho IT sveta. A odo mňa nikto nevyžadoval, aby som v práci programovala alebo tvorila celý web od začiatku, ale moja práca si vyžadovala komunikáciu s IT-čkármi. Či už to boli nejakí programátori, projektoví manažéri, grafici. A moja práca si vyžadovala porozumenie nejakého informačného systému a ja som vnímala, že akoby zaostávam v tejto téme, že moja komunikácia nie je dostatočne efektívna.

Chýbal mi slovník, akoby – nerozumiem tomu človeku, keď mi niečo vysvetľuje a neviem sa správne alebo dostatočne rýchlo rozhodnúť pre nejaké riešenie. Tak som začala hľadať spôsob, že ako sa ja, ako pracujúca žena, môžem naučiť o IT, ale zároveň nevrátiť sa na ďalších 5 rokov späť do školy. A čo je celkom zábavné je, že v tom istom čase riešila podobný problém moja kamarátka, takisto Mirka, ale z takého iného uhla pohľadu.

Ona vtedy pracovala ako šéfka HR oddelenia vo firme Exponea. A oni zasa mali množstvo zaujímavých kariérnych príležitostí v rámci firmy, ale na tie pozície sa im hlásili iba muži. Bolo to práve preto, že sa teda jednalo o IT firmu. Opäť, nie všetky tie pozície si vyžadovali nejaké pokročilé digitálne zručnosti alebo technické povedomie. Ale tie ženy akoby mali rešpekt; tie CV-čka do firmy na tie pozície neposielali. A oni sa začali zamýšľať nad tým, že čo môžeme spraviť preto, aby sme do tej firmy dostali viac žien, aby sa o tie príležitosti zaujímali, aby aj v našej firme bolo to prostredie troška viac inkluzívnejšie.

No a vtedy vlastne ona na túto tému sedela s Peťom Irikovským, čo je šéf Exponey, a spoločne vymysleli, že dalo by sa ženy nejakým spôsobom vzdelávať, motivovať a ukázať im, že tých príležitostí je omnoho viacej, ako si možno sami uvedomujú. A že majú na to, aby ich dosiahli. Takže vlastne Mirka vtedy prišla s nejakým prvým nástrelom toho, že čo by sme sa v tom programe mohli učiť, a ja som sa dostala k tomu nástrelu a ja som povedala, že ja sa toto všetko idem teraz s vami naučiť. Čiže ja som sa tam prihlásila ako študentka.

Tester.

Tester v podstate. A medzi prvými som ten program naozaj vyštudovala. Nás bolo 14 účastníčok toho pilotného semestra a my sme si všetkými tými témami prešli. A ja som mala také obrovské nadšenie z toho, čo sa tam učíme a ako to prebieha, že som si povedala, že toto musíme dostať medzi viac žien a naozaj im ukázať, že tie spôsoby sú, a že sú úžasné. No a už počas toho, ako som teda v programe študovala, sme s Mirkou začali spolupracovať na tom, aby ten program bol stále profesionálnejší, aby tam boli aj nejaké zážitkové komponenty, aby tam bol nejaký networking. Takže stále sme to spoločne nejako rozširovali, až som teda sa popri Mirke stala nejakou takou dvojkou v tom programe, a spoločne sme (myslím, že rok) pracovali na tom, aby ten program rástol.

A ja som naozaj po celý ten čas cítila, že toto je ono. Že toto je niečo, čo vzniklo úplne pre nielen moju vlastnú potrebu, ale pre potrebu mnohých žien a tým, že som mala možnosť sledovať tie úspešné príbehy, ktoré stále pribúdali, tak som stále viac a viac úsilia do toho vkladala. Až vlastne sa naskytla taká možnosť, odkúpiť ten Mirkin podiel vo firme. A ja musím povedať, že v tej chvíli ja som asi ani neváhala, že…

Srdcovka.

To bola taká srdcovka, že ja som išla naozaj do toho úplne so všetkým nasadením, so všetkým nadšením a veľmi plynule sa nám podarilo naozaj zvládnuť ten presun. A čo bolo vcelku zaujímavé, že vlastne ja som akoby – naozaj že sme spravili takú výmenu, že Mirka za Mirku, ja som ten podiel odkúpila, a vlastne Mirka sa vrátila späť do HR. Čo bolo zase pre ňu niečo, čo jej počas toho budovania biznisu, si myslím, chýbalo. Že ona stále akoby tak isto verila v tú myšlienku, ale tým, že bola možno srdcom viac HR-ista, tak sa vrátila späť ku svojej pôvodnej profesii a viac-menej sme sa vymenili.

Rozumiem. No a povedz mi prosím Ťa – keďže zatiaľ to vyzerá na takú náhodu, že podnikáš; alebo teda, povedzme, že prišla Ti príležitosť a siahla si po nej. Ty si vedela ako mladšia – alebo neviem – od nejakého času, že Ty raz budeš podnikať?

Ja si myslím, že moja podnikateľská kariéra začala, keď som mala asi 5 rokov. (smiech)

Fakt?

Niekde to tam určite bolo, lebo ja si spomínam, že mňa až tak veľmi nefascinovali a nebavili hračky, a taký ten detský svet. Ja som stále pozorovala dospelých a bavilo ma sledovať, že čo robia, ako chodia do práce, čo v tej práci vlastne robia. A spomínam si, že naozaj, keď som bola ešte možno v škôlke, alebo v prvých tých ročníkoch školských, tak som sa hrala, že mám firmu. A možno som nemala úplne presnú predstavu, že čo to znamená, ale naozaj by ste medzi tými mojimi hračkami našli hračkársky telefón, účtovnú knihu, mala som normálne toho takého tlačeného daňového účtovného poradcu.

(smiech)

Mala som zoznam klientov a obvolávala som ich. Možno to bolo až také smiešne, ale to ma vtedy bavilo a bavila ma práca s peniazmi. Spomínam si, že som mala pokladničku a ten pocit toho, že nejakým spôsobom narábam s peniazmi, že sa hýbu, a že klienti mi za niečo platia, ma vtedy už ako dieťa fascinoval. No a potom som šla aj na biznisovú školu, ako som spomínala, že to bolo také nejaké prirodzené pre mňa. Ale tam som začala troška pociťovať to, že cítim, že ma to ťahá k podnikaniu, bola som počas školy aj v takej mimoškolskej činnosti obklopená ľuďmi, ktorí už vtedy začínali s nejakými startupmi, ale ja som akosi nemohla nájsť tú myšlienku.

Spomínam si, že som naozaj niekedy po večeroch sedávala a listovala som si zaujímavými podnikateľskými myšlienkami z celého sveta. Existujú normálne také zoznamy rôznych nápadov, ktoré možno už aj boli zrealizované, alebo ešte stále čakajú na svoju realizáciu. Nič z toho mi akoby nesedelo úplne na mňa, alebo som nemala taký pocit, že toto je ono, toto idem robiť. Vedela som, že ma teda baví, okrem takého toho podnikania, aj nejaké vzdelávanie, takže ja som sa rozhodla, že si spravím ešte PhD., tak som zostala na škole. A dostala som sa na Katedru stratégie a podnikania, kde som učila podnikanie.

A to bol zasa celkom zaujímavý príbeh, že učila som vlastne študentov, ktorí boli približne o 2-3 roky mladší odo mňa, a učila som ich o tom, ako si napísať podnikateľský plán, ako začať podnikanie, kde hľadať nejaké finančné zdroje. A stále som cítila, že stojím síce pred tými študentami, mám načítané, ale nemám zažité.

Chápem. Inak, to si vlastne odpovedala na jednu z mojich otázok, ktorú som mala pripravenú: kedy si sa prvýkrát stretla s biznis plánom. Tak Ty si sa s ním vlastne stretla ešte oveľa skôr, ako si začala podnikať.

Určite áno. Mali sme to samozrejme na škole – kompletný biznis plán sme robili v treťom ročníku v rámci jedného semestra, ktorý bol celý zameraný na podnikanie, a tam sme sa tým zaoberali ako tím. Čiže našou úlohou bolo spolupracovať, vytvoriť nejaký biznis plán, ktorý dáva zmysel, a samozrejme, že ak mal nejaký potenciál, a mali sme aj nejakú podporu trebárs u vyučujúceho, tak sme ho mohli pokojne aj realizovať.

Rozumiem. No dobre. Tak vieme už, ako si sa dostala k tomu, že vlastne dneska riadiš a aj vlastníš Mini Tech MBA ako program. Ale povedz mi úprimne – teda, učila si to, ako robiť biznis plán. Možno si teda oveľa skôr už mala na to vlohy, lebo hovoríš, že fakt odmalička sa Ti to vyskytlo. Vtedy, keď si už vedela, že môžeš zobrať, že môžeš prevziať ten podiel, vtedy si si spravila biznis plán?

Mali sme strategický plán a mali sme finančný plán. Myslím si, že obe, aj ja, aj tá druhá Mirka, sme vnímali tú dôležitosť plánovania ako takého. Možno sa to nevolalo biznis plán, možno to nemalo 60 strán, ale mali sme strategický plán a mali sme veľmi detailný finančný plán. Čiže, keď som tú firmu prebrala, tak jednak som mala úplne presný prehľad o tom, že v akom stave je firma, a tak isto som si naplánovala alebo rozplánovala nejaké ďalšie (či už jeden alebo 2 roky), a tam som si vyjasnila veci, ktoré by sa nám mohli v tomto období udiať.

V čom Ti to pomohlo potom neskôr?

Pomohlo mi to v prvom rade utriediť si myšlienky. Lebo si myslím, že každý deň sa nám deje také množstvo vecí a máme také obrovské príležitosti, že niekedy možno nevieme úplne presne, že po ktorej z nich siahnuť, alebo že ktorá by mohla byť tá správna. Takže pre mňa v prvom rade utriedenie si vlastných myšlienok a nejaký súhrn rôznych príležitostí a ciest. Potom si myslím, že mi to ukázalo, že aké sú vôbec možnosti, tzn. že čo si so súčasnými zdrojmi môžeme dovoliť, ktoré ciele sa nám podarí v akom období naplniť. A tak isto mi to pomohlo nie príliš uletieť. Ja si myslím, že ten náš program vznikol, aby plnil nejaký konkrétny účel alebo nejakú svoju misiu a tým, že tých príležitostí na rast je množstvo, tak mohlo by sa stať, že by sme niekam naozaj že ušli. Že napr. ak by som sa vrátila k tomu pôvodnému cieľu vzdelávania žien v IT, tak mohla by sa nám postupne naskýtať príležitosť, ako vzdelávať deti, mužov, dôchodcov, ale my sme predsa vznikli na to, aby sme vzdelávali ženy. Takže súčasťou nášho plánu alebo tých nejakých strategických dokumentov sú aj tieto úplne pôvodné koncepty, pôvodné vízie, myšlienky, hodnoty, a tých sa stále držím, k nim sa stále vraciam.

Takže určite Ti pomohol, nech už to bol – akokoľvek to nazveme, nemusel to byť biznis plán – ale naozaj strategický plán a finančný plán. Určite to pomohlo v tom, že si vlastne udržiavala stále ten základný cieľ, ktorý chceš plniť.

Určite áno. A ešte mi napadla jedna taká celkom zaujímavá vec, že keď si tieto dokumenty – alebo akokoľvek to chcete nazvať – plány, pripravujete, tak v tom procese vás to núti samozrejme premýšľať, zbierať množstvo informácií, množstvo dát, ktoré vám potom pomôžu tie veci ukotviť a na základe nich robiť rozhodnutia. Ale takisto mne to osobne pomáha v tom, že ak to mám spísané a nejakým spôsobom utriedené, tak sa môžem s ostatnými ľuďmi o tom rozprávať a oni mi na to dávajú nejakú spätnú väzbu. Čiže dokážem jasnejšie komunikovať, že čo by sme chceli robiť a tým pádom aj tá druhá strana sa vie omnoho jasnejšie vyjadriť k tomu, že či im to dáva zmysel. A toto je veľmi užitočné najmä vo vzťahu napr. s mentormi alebo s nejakými ľuďmi, ktorí sú v pozícii nejakého poradcu, a takých ľudí vďaka Bohu teda mám, a aj preto sa mi darí možno s nimi tak jasnejšie komunikovať. Že mám to niekde zastabilizované, mám to niekde čierne na bielom a viem s tým potom pracovať.

Rozumiem. To bola moja ďalšia otázka, ktorú som mala na Teba pripravenú. Keď ste to mali spísané – predpokladám že Ti to pomohlo rozhodnúť sa, že kúpiš ten podiel, to asi určite pomohlo, že?

Určite áno. Ja som tam mala skôr takú nejakú osobnú dilemu, ani nie že dilemu… Jediné, čo mi chýbalo k tomu akoby rýchlemu rozhodovaniu možno bolo to, že ja som v čase, keď sme riešili teda prepis toho podielu, mala malé bábätko. A to je obdobie života, kedy samozrejme riešim aj niečo iné ako biznis plán a čísla. 🙂 Takže ja som si v prvom rade musela ujasniť, že či to dokážem ako človek, ako mama, ako manželka zvládnuť. A potom už naozaj to bolo len o tom, že sme sa pozreli na tie čísla a pozreli sme sa na ten potenciál a tým, že tam nechýbalo to, čo si vravela, to srdce, alebo taká nejaká vášeň pre tú myšlienku, tak to už potom bolo jasné.

Veľmi dobre, že hovoríš toto, pretože z mojej skúsenosti teda stretávam podstatne viac mužov podnikateľov ako žien podnikateliek, aj keď sa to zlepšuje, našťastie. No a jedna z takých tých bŕzd, ktorú zvyknú tie baby menovať vlastne je to, že ony pôjdu na materskú, alebo sú na materskej, a úplne nevedia, akým spôsobom sa rozbehnúť. Tak Ty si dôkaz, že to ide. Že vlastne, keď sa to dobre naplánuje, keď si človek utriedi svoje priority, tak je to možné zladiť.

Ja verím, že áno. A osobne mi to dodalo množstvo odvahy a sily, lebo myslím si, že tá rola mamy je veľmi náročná a potom akoby tie problémy alebo výzvy, ktoré sú späté s podnikaním, sa mi často zdajú, že nie sú až takou obrovskou výzvou, že…

Rozumiem.

…že to predsa zvládneme.

Ja som tiež mama, takže chápem, o čom hovoríš. Úprimne inak, myslím si, že je veľmi podceňovaná tá vec, ktorú žena nadobudne tým, keď je s malým dieťaťom. Dúfam, že ešte budeme mať priestor sa o tom niekedy rozprávať. Ja neviem, či existuje lepší projektový manažment v praxi (smiech), ako mať malé dieťa.

Presne tak.

A to je niečo, čo je podľa mňa veľmi dôležité aj pre podnikanie, ale aj pre nejakú manažérsku pozíciu. A teda samozrejme aj pre pozíciu projektového manažmentu (také pozície napríklad v IT je treba).

Určite áno. A ja teraz vravím, že môj deň sa nepočíta už vôbec na hodiny ako predtým, ale počíta sa na minúty, a každá minúta je priestor na to, aby sme niečo potiahli ďalej. 🙂 Troška inak narábam samozrejme so svojím časom, a ako som vravela, že naozaj mi to dáva takú nejakú väčšiu mentálnu silu – ísť do toho.

Inak chcem týmto poďakovať, že si si našla čas tým pádom na tento podcast, lebo je mi jasné, že toho času nemáš veľa.

Ešte chvíľku sa budem vracať k tomu biznis plánu, lebo snažíme sa vlastne rozkľúčovať, či ho urobiť alebo neurobiť. Zdá sa, že sa v tom zhodujeme, že urobiť ho má zmysel, pre rôzne typy rozhodnutí, alebo takého uistenia, kam ísť a kam nie. Ja som zástancom toho istého, preto to aj vo svojom blogu píšem, ktorý sa viaže vlastne k tomuto podcastu.

Ale, stále nie je jedno, že či teda ho urobiť robustne, alebo ho urobiť krátko. Sama si povedala, že vlastne to nebol celý biznis plán, ale skôr teda strategický plán, a k tomu nejaký finančný plán. Čiže to boli vlastne tie najdôležitejšie časti, ktoré si potrebovala mať spísané, aby si vedela, že – áno, idem do toho a potom, chcem to robiť takto, a takto to aj urobím?

Myslím si, že v mojom prípade áno. A čo sa týka tej formy biznis plánu vo všeobecnosti, tak tam by som sa asi zamyslela skôr nad tým, že pre aký účel ten biznis plán idem robiť. Lebo my sme boli teda v pozícii, že sme získali investíciu na náš podnikateľský plán ešte v úvode, a tá investícia prebehla na základe nejakého takého osobného vzťahu s ľuďmi, ktorí do toho programu chceli investovať. Čiže oni poznali myšlienku, oni poznali biznis model, a poznali ľudí, ktorí do toho programu idú. Čiže napríklad v úvode nášho podnikania – my sme netvorili podnikateľský plán, alebo netvorili by sme podnikateľský plán za účelom získania investície od investora.

Samozrejme, že ak sa pozrieme na iné prípady, tak tam to dáva omnoho väčší zmysel. Čiže napr. ak potrebujeme získať financovanie na náš biznis nápad, tak tam už sa zase pozeráme, že od koho chceme tie investície, a pravdepodobne ten subjekt alebo tá osoba bude mať nejaké svoje požiadavky na to, že ako má ten biznis plán vyzerať. Čiže tam predpokladám, že naozaj treba dodržať to, čo je stanovené a ten plán bude pravdepodobne rozsiahlejší.

Potom si myslím, že existujú aj iné nejaké motivácie, že prečo mať nejaký biznis plán, a tam napr. môžeme zase zvoliť nejakú aj kratšiu formu. Ja osobne som veľkým zástancom takého toho vyobrazenia biznis plánu na jednej strane, čiže biznis model Canvas.  A je to v podstate – predstavte si zobrazenie fungovania celého biznisu na jednej A4. A to je v podstate niečo, čo vás akoby drží v nejakých hraniciach, ale núti vás to zamerať sa na dôležité aspekty toho biznisu. A ak máte napr. toto spracované na jednej A4, vie to poslúžiť vám; vie to napr. poslúžiť niekomu, komu o svojom biznise hovoríte, koho potrebujete možno prilákať na svoju stranu, či už na stranu partnera, investora a pod. A zároveň tento biznis model Canvas viete potom krásne rozpracovať aj do nejakej detailnejšej podoby.

Čiže, každú z tých oblastí, ktorú biznis modelom Canvas opisujete, si viete potom zobrať a rozpísať ju povedzme na ďalších 10 či 20 strán. Závisí veľmi od toho, že na aký účel to idete robiť, pre koho ten biznis plán ešte potrebujete, okrem seba.

Skvele o tom rozprávaš, pretože odpovedáme na viacero životných situácií, v ktorých sa môžu vyskytnúť ľudia, ktorí chcú podnikať. Účel svätí prostriedky – v tomto prípade myslím, že tak veľmi jednoducho. Ja som videla aj veľmi veľmi detailné biznis plány, kde si myslím, že to bolo najmä preto, lebo biznis bol veľmi komplexný, a potom som videla aj veľmi simple plány, ktoré boli veľmi presvedčivé. Čiže, ono to nie je samozrejme tak, že treba písať nejakú diplomovku. Určite si myslím, že sa biznis plán nepíše pre biznis plán, píše sa pre ten účel.

Keby si bola v takej situácii, že – v zásade asi je aj jedno, že či to je tento biznis, ktorý robíš, alebo nejaký nový by si spúšťala – a mala by si aj prostriedky, vedela by si aj s akými ľuďmi, a verila by si v zásade aj na ten produkt alebo službu – aj tak by si si urobila aspoň nejaké jednoduché zhmotnenie toho, čo ideš robiť?

Určite áno. Pretože vždy sa potrebujeme predsa zamyslieť nad tým biznisom nejak komplexnejšie. Potrebujem sa pozrieť na to, že čo to vlastne idem robiť, pre koho to idem robiť, koľko to bude stáť, ako to budem distribuovať, koľko to bude mňa stáť, na čom zarobím.

To sú úplne kľúčové otázky, ktoré keď nemáme zodpovedané, tak nás môžu v procese už realizácie toho biznisu zaskočiť. Ja si myslím, že nejakých pár dní či týždňov plánovania nám potom zabezpečí to, aby sme nezostali v nejakom šoku, keď už ten biznis nápad realizujeme. Osobne napríklad sa mi veľmi páči, že súčasťou mnohých tých biznis plánov je aj taká tá časť, kde hodnotíme potenciálne riskantné situácie.

A nielenže si teda popremýšľame nad tým, že aké riziká ohrozujú náš biznis, ale zároveň si pri každom tom riziku vieme povedať, že ako zareagujeme, keď sa tá situácia stane. Čiže, ak sa vám potom reálne stane, tak sa vieme na to pozrieť a môže nás to nasmerovať na nejaké rýchlejšie, efektívnejšie riešenie. Že sa máme o čo oprieť. Možno aj táto situácia spojená s Covidom – v tej sa to dá veľmi jednoducho uplatniť.

Aby sme boli takí konkrétni – vyzerá, že nehovoríš len akože naučene, ale aj z vlastnej skúsenosti. Schválne – v čom Ti pomohlo to, že si si spísala – dobre, tak toto sú riziká, na toto musím dať pozor, a keď príde tá situácia, tak zareagujem takto? Skúsiš nejakú veľmi konkrétnu skúsenosť z vlastného biznisu?

Mám veľmi konkrétnu skúsenosť a veľmi hodnotnú skúsenosť. Pre mňa bol posledný polrok obrovskou školou, pretože náš program bol vytvorený tak, aby vzdelával prezenčne. Tzn. že všetko, čo sa u nás dialo, sa dialo priamo vo firme, v coworkingu, fyzicky.

Fyzicky, jasné.

Veľa sme spolu trávili času, chodili sme na exkurzie, na meet-up-y IT komunity, všetko to bolo živé, všetko to bolo komunitné, všetko to bolo fyzické. No a keď sme mali všetko krásne pripravené na otvorenie nového semestra pre úžasnú skupinu žien, tak vlastne prišla celá táto situácia. A my sme vlastne sa ocitli (myslím, že 2 dni pred otvorením toho programu) akoby na takom rázcestí – že a teraz čo?

A mne vtedy veľmi pomohlo, že som si naozaj veľmi intenzívne volala so všetkými ľuďmi, ktorým dôverujem a ktorí robia nejaké zaujímavé veci. Zisťovala som, že ako oni na to idú reagovať, ako vôbec počítajú s touto krízou, na aké obdobie, aké opatrenia robia. A to mi pomohlo troška sa akoby zorientovať v tom, že ako mám nad tým uvažovať ja. No a tak som sa troška opäť zavrela do seba a vrátila som sa späť k našim nejakým strategickým plánom. A pozrela som sa na to, že čo my sme si v tom našom pláne rizík stanovili ako riešenie. A prekvapivo možno pre niektorých, pre niektorých nie, tam bolo, že presun do online-u.

(smiech)

A toto je myšlienka, s ktorou sme sa my samozrejme aj mimo krízy pohrávali, ale stále sme mali taký pocit, že ten náš program je o niečom inom. On je o tom fyzickom kontakte. A preto som aj akoby to riešenie stále tak mentálne nejak potláčala.

Ale akokoľvek som tú situáciu obracala, tak jednoducho z toho vyplývalo, že my musíme ísť do online-u. Takže situácia nás troška tak akoby namotivovala, pretvoriť celý ten program tak, aby bol zvládnuteľný v online. A teda nielen, aby bol zvládnuteľný, ale aby bol stále interaktívny, zábavný a komunitný.

Takže sme si dali trošku takú dvojtýždňovú makačku s dievčatami v mojom tíme a vytvorili sme v podstate úplne nový produkt. Vtedy sme si mysleli, že robíme nejaké krízové riešenie, ktoré nám pomôže prekonať ťažké obdobie a vlastne z toho vznikol úplne nový produkt.

Takže dneska mimo toho štandardného prezenčného programu ponúkame aj online vzdelávanie, ktoré je takisto rovnako komplexné, takisto interaktívne, akurát že je prispôsobené tomu, čo sa v online dá a ako sa to v online dá spraviť.

Super. Toto je veľmi taký konkrétny príklad, takže myslím, že to je aj dôkaz, že naozaj má zmysel si urobiť plán. Nech už to volám biznis plán, podnikateľský plán, alebo si naozaj spíšem len ciele, svoj produkt, svojich zákazníkov, a potom nejaký finančný plán. Nie je podstatné, ako sa to volá, ale naozaj, že to splnilo ten účel.

Je pre mňa zaujímavé, že hovoríš o tom, že to tam bolo napísané, ale vlastne ste sa tomu nevenovali, až kým ste nemuseli.

Áno. Ja som stále akoby hľadala spôsoby, že ako ešte vylepšiť ten prezenčný program, a venovala som sa naozaj rozvoju toho kurikula, a nejakým novým partnerstvám. A neviem, z nejakého dôvodu som si nebola úplne istá tým riešením. A samozrejme, že sa ponúkali rôzne iné možnosti, lebo ak už fungujete možno rok, dva, tak ľudia sa začnú pýtať, že tak kam budete ďalej škálovať? To je taká veľmi bežná otázka.

V našom prípade sa samozrejme dalo škálovať – do Košíc, do Prahy, tie geografické možnosti samozrejme boli. Ale možno naozaj najlogickejším riešením bolo škálovať do online-u a tým pádom ponúknuť ten náš program komukoľvek, kdekoľvek, samozrejme s nejakým predpokladom, že vie po slovensky a zaujíma sa o informačné technológie.

Jasné.

A myslím si, že niekedy človek potrebuje alebo privíta aj taký nejaký zásah zvrchu. (smiech) A ja musím povedať, že pre nás to bolo takým nakopnutím, že nám to otvorilo mnohé dvere a že sa nám to podarilo asi aj vďaka tomu, že sme dokázali rýchlo zareagovať. Lebo myslím si, že mnohé firmy omnoho dlhšie váhali s tým, že ako si s tým poradia, a či naozaj prejdú do online-u, a tam asi potom to malo troška horšie následky.

Jasné. No ale to znamená, že naozaj malo zmysel, že kdesi na začiatku ste si napísali, že toto je riešenie. Potom už len bolo po ňom treba siahnuť, a trošku ho rozpracovať.

Určite. A namotivovať sa samozrejme.

To asi platí pri každom kroku, ktorý v biznise treba spraviť.

No, ešte jednu vec som sa chcela spýtať, a úplne sme od nej ušli, ale Ty si to tak naznačila. Chcela by som vedieť, že kto Ti vlastne oponoval – aj ten biznis plán, alebo povedzme tie plány, ktoré si dala dokopy vtedy, keď si sa rozhodla kupovať ten podiel, a aj teraz. Ak je to tak, že si to vyberáš, že Ti to niekto zoponuje, alebo Ti dá názor, alebo nejakým spôsobom pomôže – tak kto sú to? Ako hľadáš tých ľudí?

Ja si veľmi strategicky budujem, alebo snažím sa budovať si tú sieť ľudí okolo seba, a jednak ma to veľmi baví, ale zároveň vnímam obrovskú hodnotu v tom, čo mi tí ľudia potom napríklad dávajú, ako si vieme vzájomne pomôcť.

V úplnom začiatku nášho biznisu bol naším najväčším takým poradcom práve Peťo Irikovský, ktorý má skúsenosti s vedením omnoho väčšej firmy. S mnohými tými strategickými rozhodnutiami nám vedel pomôcť. Doteraz máme také – by som povedala, že nie sú to úplne že pravidelné stretnutia, nie je to napríklad, že raz za mesiac. Keď potrebujeme, tak tam ten človek je, a to je veľmi dôležité. Čiže doteraz vždy, keď riešim nejakú dilemu, alebo niečo, s čím by som sa chcela troška poradiť, alebo sa rozhodnúť, tak využívam možnosť sa poradiť práve s Peťom. A potom mám okolo seba takých ľudí, ktorí sú z biznisu a viem, že im môžem dôverovať a môžem si akoby tie moje myšlienky bez obáv u nich checknúť. Že zase to bude bez nejakého strachu, že by som niečo pokazila napríklad.

Takže veľa sa rozprávam napr. s mojím otcom, ktorý sám podniká, veľa sa rozprávam s manželom, ktorý takisto podniká. Čiže mať akoby tých ľudí okolo seba, s ktorými vždycky si môžem tú myšlienku checknúť a ktorý mi dajú aj také zrkadlo troška, že či je to správne alebo nie. A potom je samozrejme ešte veľa ľudí z biznisu. Tieto kontakty si tak isto veľmi cením, pretože ja mám taký názor, že kto sa veľa pýta, sa aj veľa dozvie, a ja sa teda strašne rada a strašne veľa pýtam. Pýtam sa naozaj každého človeka, ktorý robí nejakú zaujímavú vec, lebo chcem vedieť, že čo to robia, ak to robia, čo sa naučili, čo ich bolelo, čo ich posilnilo, a potom s tým rada narábam.

Ja myslím, že sa Ti podarilo bez toho, aby si to zbytočne formulovala ako rady, rozdať veľmi veľa rád za tento rozhovor. Takže ja myslím, že asi to môžeme zarámcovať – biznis plán proste treba urobiť.

Určite áno. Treba sa asi ešte rozhodnúť, že v akej forme, ako veľa času do toho investujeme, a načo nám potom poslúži.

Tak ja myslím, že sme tému rozoberali sprava zľava, a ja som sľúbila, že sa ešte vrátime k tomu, že teda vychovávate ženy, v tom IT. A spomínala si, že to je bezpečné prostredie. Ale ja si naozaj myslím, že toto sa môže dotýkať aj mužov. Najmä keď teda nie je to ich vzdelanie IT. Moja skúsenosť – ja som teda z IT spoločnosti – že ľudia, ktorí vôbec neštudovali IT, môžu byť veľmi dobrí zamestnanci a veľmi dobrí pracovníci v IT. Ale fakt je, že musia prekonať určitú bariéru. Takže uvažuješ aj iným smerom ako len – ženy a IT?

To je veľmi častá otázka, ktorú dostávam.

Fakt? 🙂

Pýtajú sa ma na to muži, lebo pravdou je, že také komplexné vzdelávanie, ako robíme my, že to akoby až tak u nás zatiaľ nie je. Ako som spomínala, je množstvo tých kurzov, ktoré sú veľmi špecifické a detailné. Ale predstavte si prácu manažéra, ktorý sa nechce učiť do detailu programovať, on sa nechce hrabať v SQL-ku a v dátach až tak detailne. On chce jednoducho komplexne porozumieť tomu, čo sa v IT deje, ako má s IT-čkármi komunikovať, ako majú tímy spolupracovať, ako viesť ten projekt.

A ja si myslím, že toto naozaj komplexné vzdelanie a taký celistvý pohľad a prehľad v IT je potrebný určite aj pre mužov. Určite pre všetkých. Zároveň, že my si v Mini Tech MBA stále držíme to, čo sme si na začiatku povedali a vzdelávame iba ženy.

Podarilo sa nám minulý rok zaujať si myslím že aj skupinu mužov práve preto, že sme začali robiť verejné diskusie. Tie diskusie vznikli pôvodne s myšlienkou, že budeme sa tam my ako ženy stretávať, a budeme sa učiť o IT, budeme spoznávať zaujímavé ženy, ktoré v IT už pôsobia. A nám sa začalo diať to, že tam začali chodiť aj muži. Lebo my sme samozrejme nikde nenapísali, že toto je iba pre ženy a mužom vstup zakázaný. 🙂

Začali chodiť muži a zrazu tam bolo asi že 50:50. A tak sme si povedali, že spravme akoby niektoré aktivity, ktoré bez problémov môžu byť otvorené verejnosti bez nejakej nálepky, že je to iba pre ženy. Takže, dnes organizujeme aj verejné diskusie, ktoré sú určené úplne pre každého, kto sa o to zaujíma, akurát, že stále si v tom našom vzdelávacom programe držíme takú tú vlajku, že je to pre ženy, a je to o ženách a je to preto, aby sa navzájom motivovali, aby sa podporovali, aby si viacej verili, a aby sa u nás cítili komfortne.

Lebo stále viete, aký máte cieľ.

(smiech)

Ale asi nie preto, že je napísaný, ale proste preto, že sa k nemu stále vraciate.

Tak tak. A myslím si, že ešte jedna taká dôležitá súčasť, ktorá je aj spätá s tým biznis plánom a vôbec nejakým biznis modelom je práve to, že vtedy premýšľate nad tým, že čo je tá unikátna hodnota alebo taká tá „unique selling proposition“, ktorú ja prinášam. A tam si treba asi veľmi kriticky, rozumne stanoviť, že čo to konkrétne je. Ja si myslím, že v našom prípade je to práve to, že sa špecializujeme na komplexné vzdelávanie v IT, a že sme si stanovili ako cieľovú skupinu práve ženy.

Mirka ja Ti veľmi pekne ďakujem za to, že sme mohli takto do detailov rozobrať tú tému. Ja som Ti písala, keď sme sa dohadovali na tomto podcaste, že účelom tohto podcastu nie je dokazovať, že to, čo píšem ja, je pravda, ale skôr rozobrať tú tému.

Ale musím povedať, že je to veľký fit, a že naozaj, dokonca aj tým posledným vstupom, si vlastne potvrdila, že biznis plán má zmysel si napísať. Fakt je dôležité “unique selling proposition“, o tom sa ešte v týchto podcastoch budeme baviť.

Ja by som Ti chcela v podstate takú poslednú otázku položiť. Keby si tak mohla – buď jednu radu, veľmi dôležitú, alebo tri, nejak si to naštrukturuj, nechcem Ti úplne dať tú hranicu. Ale keby si tak mala dať dôležité rady ľuďom, ktorí chcú začať podnikať, hlavne ženám teda, tak čo by to bolo?

Ja som doteraz neobjavila nejakú úplne že univerzálnu radu. Ale myslím si, že každý, kto podniká, by povedal, že jednoducho poďte do toho. Lebo keď príliš váhame, že či, a príliš váhame, že ako, tak sa môžeme po rokoch váhania ocitnúť v situácii, že sme premrhali množstvo zaujímavých myšlienok a príležitostí. A potom už sa zasa cítime, že už je na to príliš neskoro. Ja si myslím, že dnešný svet nám ponúka takmer neobmedzené možnosti realizácie a ja denne vidím toľko vecí, ktoré by som chcela robiť, ale už na ne až tak nemám kapacitu a musím si medzi nimi nejak triediť.

Mne príde úplne úžasné, že zobrať jednu z nich naozaj za pačesy a ísť do toho. A myslím si, že keď človek začne už nad tým premýšľať, začne si to zhmotňovať aj v tých myšlienkach, ktoré sú v biznis pláne, tak to začne pre neho byť omnoho významnejšie a reálnejšie, začne tomu veriť a potom aj omnoho… je omnoho väčšia pravdepodobnosť, že ten svoj podnikateľský nápad aj zrealizuje.

Veľmi pekne Ti ďakujem za to, že si prišla, že si bola hosťkou v tomto podcaste, a teším sa na ďalšie stretnutia. Mirka – všetko dobré v biznise.

Bolo mi cťou Edita, ďakujem za pozvanie.

 

Scroll to top